28. Matej Ftáčnik: „Buď rastieš, alebo zatváraš krám.“ | Podnicast.com

28. Matej Ftáčnik (Vacuumlabs): „Buď rastieš, alebo zatváraš krám.“ #rozhovor

Matej Ftáčnik

V tomto rozhovore sa dozviete:

  • ako Matej začínal s podnikaním už v tínedžerskom veku
  • o jeho pobyte v Silicon Valley a o začiatkoch startupov na Slovensku
  • aký je rozdiel medzi coworkingom a startupovým akcelerátorom
  • o založení The Spot a o tom, ako to funguje v akcelerátore
  • čo je Vacuumlabs a ako pomáha startupom a iným firmám
  • z akých ľudí sa skladá 220-členný tím Vacuumlabs a na akom biznis modeli firma funguje
  • prečo by mala firma neustále rásť a inovovať
  • čo znamenajú pojmy produktivizácia a Spin-off

Stačí dať PLAY:

Kde všade môžete počúvať Podnicast?

Klikni sem, ak chceš počúvať na Spotify

Spotify

Klikni sem, ak chceš počúvať na Stitcher

Stitcher

Klikni sem, ak chceš počúvať na Apple Podcasty

Apple podcasts

Klikni sem, ak chceš počúvať na Google Podcasts

Google podcasts

Profil podnikateľa

Celé meno:

  • Matej Ftáčnik

Odkazy na sociálne siete:

% vo firme:

  • spoločník vo vacuumlabs s.r.o.

Základné informácie:

  • Matej je spoločník a CXO (Chief Experience Officer) startupu Vacuumlabs
  • Vacuumlabs sa venuje vývoju webových a mobilných aplikácií pre klientov v oblasti fintech, banking, crypto, technology a dizajn
  • Vacuumlabs vzniklo v roku 2011 a v roku 2018 si pod svoje krídla zobrali dizajnové štúdio Hellephant z Košíc
  • má pobočky v Bratislave, Londýne, Prahe, Brne a Košiciach a klientov po celom svete
  • Matej vyštudoval Fakultu matematiky, fyziky a informatiky na UK v Bratislave
  • skúsenosti s business developmentom získal v Silicon Valey, kde pomáhal pri expandovaní Slovenských startupov do USA
  • je tiež zakladateľom The Spot, prvého slovenského tvorivého priestoru pre startupy

Zaujímavosti a pikošky:

  • Matej zorganizoval prvé tri Startup Weekends na Slovensku
  • spoluzakladal Startup Campy na Slovensku a v Čechách a usporiadal Startup Summit v Prahe
  • Vacuumlabs organizuje ReactiveConf – druhú najväčšiu konferenciu na svete na tému web a mobilný vývoj
  • k projektom Vacuumlabs patria napríklad AdaLite, peňaženka na kryptomenu Cardano, alebo Kiwi, známy vyhľadávač leteniek

Ocenenia:

  • Matej vyhral Startup Awards v roku 2011

FIRMA:

  • Názov firmy: vacuumlabs s.r.o.
  • Rok založenia: 1.7.2015
  • Obrat v roku 2018:
    • Tržby: 4 699 911 €
    • Zisk: 2 168 €
vacuumlabs tržby

Zdroj: Finstat.sk

Ďalšie články o Matejovi Ftáčnikovi:

Prepis 28. epizódy podcastu s Matejom Ftáčnikom

V štúdiu už so mnou sedí spoluzakladateľ a CXO spoločnosti Vacuumlabs, spoluzakladateľ prvého tvorivého priestoru pre startupy The Spot a výherca Startup Awards roku 2011, Matej Ftáčnik. Matej ahoj.

Ahoj Peťo, zdravím ťa.

Matej, ďakujem veľmi pekne, že si prijal pozvanie a prišiel si do Podnicastu, veľmi si to vážim. Na začiatok sa ťa chcem spýtať na tvoj príbeh, ako si sa vôbec dostal k podnikaniu?

Začal som ešte počas strednej školy. Vtedy sa ešte nedalo podnikať, keď nemal človek 18, čiže to bola skôr činnosť, ktorú som vyvíjal. Vždy som bol podnikavý, či už sme digitalizovali nejaké pásky s edukačným obsahom a potom sme ich predávali v nejakej komunite, alebo sme robili nejaké webstránky, webový design a takéto veci.

Vždy to bolo spojené s kreativitou a podnikaním, že vieme niečo robiť v malom a skúsiť to. Akonáhle som mal 18, mohol som si založiť živnosť, následne s.r.o. a  tak som v podstate už od celej výšky podnikal.

Čiže si bol podnikavec už od strednej školy, počas tínedžerských čias. Aký bol tvoj prvý projekt, do ktorého si sa pustil počas vysokej školy?

Robil som to, čo som vedel a to bol softvérový vývoj. Študoval som fyziku a informatiku, tak som si povedal OK, viem programovať, tak poďme robiť nejakú softvérovú firmu.

Založili sme si firmu, kde sme programovali webové stránky, vtedy začali mobilné aplikácie, tak sme sa venovali aj tomu. Bolo to také na kolene, skúšali sme, čo sa dá a čo sa nedá, čo ide a čo nie. Bola to skôr tvorivá dielňa.

„Pochopil som, že keď v tom nemáš srdce, tak to ide dosť ťažko.“

A ako vám to dopadlo?

Bol to skvelý zážitok. Zistil som, že si treba naozaj dávať veľký pozor pri tom, čo človek sľúbi a čo dodá. Bolo to veľké ponaučenie, že sa naozaj treba zamerať na výsledky a mať kvalitné výstupy a tiež, že na to treba byť dedikovaný, mať na to zameranie a venovať tomu veľa času. 

Pochopil som, že keď v tom nemáš srdce, tak to ide dosť ťažko. Čiže jedna z tých vecí bolo nájsť zábavu a radosť v tom celom. Toto bol prvý projekt, čo sme robili.

Študoval si na Slovensku a potom si sa presťahoval do USA, je to tak?

Vyrastal som v Amerike. Keď som bol malý, rodičia sa presťahovali a strávil som niekoľko rokov v Spojených štátoch. Strednú školu aj výšku som si urobil na Slovensku. Po vysokej škole som začal robiť startupové stretnutia - Startup campy s Radom Grežom a Marekom Kuzmom, ktorí boli podnikatelia a kreatívci.

Potom sme s ďalšími kamarátmi urobili prvý startup víkend, čo bol taký hackathon víkend, kde sa chodilo, stretávalo sa a urobil sa nejaký víkendový projekt. Tam som sa stretol s Mišom Trubanom, ktorý je dnes politik, ale vtedy bol ešte podnikateľ. Mal svoj startup, spin off Nicereply a spýtal sa ma, či by som mu nešiel Nicereply pomôcť odprezentovať do nejakej súťaže, že mi to v tej angličtine dobre ide, tak prečo nie. Odpovedal som, že jasné, prečo nie, veľmi rád. 

V roku 2011 sme napísali prihlášku a prihlásili sme sa do prvého Startup Awards. Pred 10-timi rokmi to bolo akurát obdobie ošiaľu so startupmi a týmito nápadmi, že sa všetko dá a dobrá pozitívna vlna. Išli sme teda tam, vyhrali sme prvé miesto a vrámci neho aj trojmesačný pobyt v nejakom akcelerátore v Silicon Valley. Pred tými desiatimi rokmi, to bol môj prvý kontakt s podnikateľskou Amerikou a s biznisom v Amerike.

Ako ťa posunul pobyt v Silicon Valley? Od veľa ľudí, ktorí boli v nejakom akcelerátore počúvam, že je to nezabudnuteľná skúsenosť a je to to najviac, čo im podnikanie môže dať. Čo to prinieslo tebe?

Prezradím poslucháčom, že keď sme sa vrátili naspäť, založili sme startupové centrum, alebo coworkingový priestor, ako sa to volá dnes po novom. Potom aj startupový akcelerátor, čiže som to videl aj z druhej strany, zo strany organizátora priestoru, síce v slovenských realitách, ale predsa.

Začínajúcemu podnikateľovi to dá po prvé - kreatívne prostredie ďalších podnikateľov, kde sa človek motivuje a vidí, že to ide, možno nejaké dobré návyky z pohľadu ako pristupovať k problémom a ako ich riešiť, prístup k mentorom a odborníkom z fachu, ktorí dokážu pomôcť.

A ak je to aktuálne, tak aj prístup k nejakým investorom, ktorí sa vedia s podnikateľom porozprávať, dať spätnú väzbu a keď sa im to zapáči, vedia do podniku, alebo projektu, ktorý daný podnikateľ predstavuje, aj zainvestovať.

Ako vám dopadol Nicereply? Tam už spoločník nie si ak sa nemýlim, ani Mišo Truban. V akom štádiu je ten projekt teraz?

Priznám sa, že 8 rokov neviem, v akom je štádiu.

Ty si teda odišiel?

Áno. Dostal nejaký iný calling. Povedal som, že to bol super zážitok, bolo to veľmi príjemné, ale posunul som sa ďalej.

„O dva roky neskôr sa nám podarilo otvoriť akcelerátor, dostali sme financovanie a podporili sme 12 startupov zo Slovenska a z regiónu, aby sme každému dali od 30 po 100 000 eur na to, aby mohli rozvíjať svoje podnikanie, prístup k mentorom a program, kde sa mohli posúvať ďalej.“

A posunul si sa na The Spot?

Medzitým som ešte skúšal pomáhať jednej slovenskej firme rozbehnúť sa v Silicone Valley, ale zistil som, že moje srdce je v takomto ekosystémovom prostredí, tak sme založili The spot a kreatívny priestor.

V Bratislave na Námestí SNP to bol prvý kreatívny priestor, vtedy 150 metrov štvorcových. Otvorili sme to v 2012 a pomohom som im rozbehnúť sa. Vtedy to bol veľký ošiaľ, že nebol fyzický priestor a zrazu už bol.

Potom vznikol ďalší Connect cowork, ak si ľudia ešte pospomínajú, to sú dva prvé priestory, ktoré vznikli a my sme túto komunitu dlho podporovali. Bola to vtedy zaujímavá doba, naokolo nebolo veľa vecí, bol tu prvý VC fond Neulogy Ventures, ktorý niečo robil a potom my. 

O dva roky neskôr sa nám podarilo otvoriť akcelerátor, dostali sme financovanie a podporili sme 12 startupov zo Slovenska a z regiónu, aby sme každému dali od 30 po 100 000 eur na to, aby mohli rozvíjať svoje podnikanie, prístup k mentorom a program, kde sa mohli rozvíjať a posúvať ďalej.

Odkiaľ vlastne akcelerátor berie peniaze?

Záleží. Niektoré sú financované investormi, ktorí toto vidia ako svoju nejakú formu, kde vedia tiež zainvestovať jedným vrhom do viacerých firiem, alebo sú potom nejaké štátne peniaze, alebo grantové peniaze. Je to rôzne.

Chápem. Potom tým startupistom ponúkate tzv. smart money, je to tak?

Presne tak. Je to podpora, nie je to iba o tom, že tu máš peniaze a utekaj s nimi do divočiny robiť čo chceš. Je k tomu nejaký príbeh a podpora.

Predpokladám, že na začiatku k vám startupy chodili samé, keď ste boli asi jediní na Slovensku. Čim sa vlastne akcelerátor odlišuje od klasického coworkingu? Aká je výhoda pre startup, keď ide do akcelerátora?

Rozdiel medzi coworkingom a akcelerátorom je výrazný v tom, že coworking je stolička, stôl a kávovar a akcelerátor je formalizovaný proces, kde sú odborníci z fachu, ktorí pomáhajú startupu rozbehnúť sa v nejakom špecifickom sektore.

To znamená, že či už je to nejaký B2B, B2C, o marketingu, dá sa donekonečna rozprávať, ktoré sú tie oblasti. Správny akcelerátor má desiatky mentorov a odborníkov, ktorým sa dá kedykoľvek zavolať a získať nejakú podporu a pomoc.

Čiže to bolo hlavne o známostiach, ktoré si mal?

Nepovedal by som známosti, či už sú to industry specific ľudia, ktorí prichádzajú a pomáhajú, alebo sú to nejaké siete investorov, alebo angel investorov, VC-čkárov, ktorí prichádzajú a pomáhajú. Je to taká koncentrácia, samozrejme, to nebolo iba o mne. Mali sme ďalších spoluzakladateľov tohto Spotu aj všetkých ďalších biznisov a vždy je to kolaboratívna práca.

Čiže startup príde do akcelerátora, získa peniaze, predpokladám, že aj ten akcelerátor za to získa percentá.

Presne tak.

Je nejaká podmienka, že potom nejaké obdobie v akcelerátore musia byť, alebo ako to funguje?

Ak to startup vníma tak, že je to podmienka, asi to nebude ten správny startup.

Čiže je to pre nich obrovská príležitosť.

A keď to nevníma ako príležitosť, tak to nebude dobré.

Rozumiem, to si pekne vysvetlil 🙂

Z The Spot, ktorý teraz už nie je aktívny, si sa presunul kam?

My sme počas The Spot robili aj vzdelávanie, viedol som podnikateľské kurzy a cez sales, distribúciu, cez growth, to sú také moje oblasti odbornosti, sme radili firmám, ako robiť B2B sales a ako expandovať.

Ako mentor, ako človek, veľa radí, ale nie vždy dostane spätnú väzbu, či to naozaj pomohlo, či to bolo dobré a či to naozaj fungovalo. Časom som získal pocit bezmocnosti, že rozprávam, rozprávam, ale nevidím spätnú väzbu a výsledky, tak som si povedal, že idem do toho naplno.

Končil sa nám nejaký akceleračný cyklus v The Spote a rozmýšľali sme, čo ďalej. Popri The Spote som už dva roky pomáhal a mal advisory pozíciu v jednej firme, dvom zakladateľom toho Vacuumlabs, mal som tam aj nejaké percentá.

Povedal som si, chalani, pôjdem s vami do toho a pomôžem vám rozbehnúť biznis vo veľkom. Za tie 2 roky tam bolo naozaj 10 až 14 zamestnancov, zakladatelia a nejakí klienti. Ja som im povedal, že mám víziu a vieme z toho urobiť naozaj veľké rošambó a veľký biznis.

Chalani boli dostatočne otvorení, poznal som ich ešte zo strednej školy ako súpustníkov z nejakých súťaží a rozbehli sme to. Dnes nás je 220 v piatich krajinách, v siedmich pobočkách, čiže sme aktívni. Sme v Českej Republike, na Slovensku, v Maďarsku, v Estónsku a vo Veľkej Británii v Londýne, kde máme pobočky na delivery. Ale z pohľadu klientov máme klientov z Tokya, Honkongu, Singapuru až po San Francisco a Silicon Valley, čiže je to naozaj globálne zameranie biznisu.

Čiže na začiatku si im pomáhal ako advisor a potom medzi vami zafungovala nejaká chémia a povedali ste si, že ideme do toho spolu?

Poznali sme sa od 16-tich. Najskôr sme robili takú fyzikálnu súťaž, Turnaj mladých fyzikov, chodili sme súťažiť medzinárodne na nejaké súťaže a olympiády a tam sme sa spoznali. Síce ja som bol GH a Samo, spoločník, je z GAMče. 

Ak ste Bratislavčania, tak viete, že tie školy sa moc nemusia, pretože vždy súťažia, ktorá je lepšia. Ale aj napriek tejto súťaživosti sme si našli k sebe cestu a podnikali sme spolu. Tretí spoločník Tomáš bol náš vedúci fyzikálneho krúžku. Je to sranda, že dvaja študenti a učiteľ si založili biznis, ktorý teraz takto funguje.

Čo je Vacuumlabs? Čo robíte a ako pomáhate startupom a iným firmám?

Sme softvéroví vývojári a zameriavame sa na bankové služby a bankové systémy. Po novom sa to volá Fintech, finančné technológie. Robíme ťažší hire end vývoja, to znamená, keď má niekto nejaký produkt, ktorý by chcel postaviť napríklad v banke, že vidí, že by potrebovali nejaký nový produkt, alebo v nejakom fintechu, alebo scale labe, ktorý má potrebu stavať naozaj kvalitnú technológiu, čiže nie prototypy, ale niečo produkčné, tak vtedy zavolajú nám a my im pomôžeme nielen s vývojom, alebo aj s produktivizáciou niektorých vecí.

Môžeš trošku vysvetliť, čo je produktivizácia?

Je to pochopenie potrieb zákazníka, alebo klienta a pretavenie to do nejakého produktu, ktorý dáva hlavu a pätu a je uchopiteľný, dá sa naprogramovať za kratšie ako 10 rokov a funguje. Čiže zo snov a vízií klienta to preniesť do sveta reality a či sa to dá naozaj postaviť v nejakom budgete v nejakom čase.

Čiže klient za vami príde s nejakou myšlienkou a nápadom a vy spolu zistíte, či to je realizovateľné a ako je to realizovateľné?

Nie vždy. To sú niektoré prípady, ale väčšina času je to tak, že naši partneri a klienti majú dosť dobrú predstavu o tom, čo chcú. Vedia, aký majú biznisový cieľ a čo chcú dosiahnuť. Či už je to zlepšiť nejaký proces, alebo vyvinúť nejaký nový produkt pre svojich klientov, alebo čokoľvek ďalšie. My sme tam na to, aby sme im pomohli tú vec postaviť efektívne, správne a tak, aby to škálovalo do sveta.

Máte iba čisto fintech firmy?

Fintech je zameranie, na ktoré sa pozeráme dnes. Čiže staviame napríklad novú banku so Standard Chartered v Honkongu. Ak by ste teraz išli do Hong kongu, o pol roka viete používať našu mobilnú appku, niečo ako Revolut, alebo N26, ale pre hongkongský market. To staviame napríklad my.

Spolupracujeme aj s Twistom, čo je český startup, alebo scaleup teraz. Ďalej aj s českým Kiwi. Čiže nie je to len fintech, je to hlavne fintech, ale robíme aj s bankami a firmami, ktoré vidia hodnotu v kvalitnom vývoji.

Ako si vás klienti nájdu? Máte nejakých predajcov, obchodníkov, alebo robíte marketing, či je to o nejakých známostiach a kontaktoch?

My sme už veľká firma, 220 zamestnancov po celom svete. Je to hlavne o pochopení, že aká je tvoja stratégia predaja a ako to funguje. Nie je to len, že čakám, čo príde, ale musíš sa aj aktívne zamyslieť, čo je tvoj zákaznícky segment a ako sa chceš k nemu dostať. Sú to konferencie?

Ako ich budeš oslovovať online? Všetky tie veci, ktoré sú s tým spojené. Čiže áno, dnes máme nejaký 10-12 členný tím, obchodný, alebo sales na biznis developmente na marketingu, čiže je to relatívne veľké.

220 ľudí, aká je tvoja rola vo firme? Ty si CXO, úprimne poviem, že ja som tento výraz prvýkrát počul včera, keď som sa pripravoval. Čo to presne znamená?

To je dobrá otázka, väčšina ľudí to nevie a to je asi aj dobre. Je to taká mystická rola, ktorá je niekde medzi salesom, marketingom, dizajnom produktu a je to zážitok. Ja sa snažím mať vždy na starosti rast, growth, celej spoločnosti ako taký, aby dával hlavu a pätu.

Čiže sa treba zamyslieť nad tým, či ideme škálovať vertikálne, alebo horizontálne. Či ideme stavať nejaké nové oddelenie, alebo ideme kupovať nejaké nové firmy, ideme niečo akvirovať, ideme robiť nejaké spin offy, alebo ideme iba zvyšovať množstvo klientov.

Je to veľká plejáda vecí a ja sa zamýšľam ako na to z pohľadu biznisu a potom z pohľadu pobočiek. Kde budeme rásť, ktoré pobočky, aké typy talentov potrebujeme v ktorých pobočkách a ako to má rásť. Je to relatívne komplexná vec, ktorá je s tým spojená.

Komunikuješ každý deň aj s oddeleniami, ktoré máte vo firme? Napríklad marketing, obchodníci, alebo na to je iný človek v managemente?

Komunikujem s nimi relatívne často, kľudne denne, alebo každý druhý deň.

Alebo takto, spadajú pod teba, ako pod CXO?

Spadajú podo mňa, ale majú svojich vlastných šéfov.

„Tento rok sme spustili Spin-off, ktorý voláme Sparing. V Sparingu robíme právne poradenstvo pre začínajúcich podnikateľov v technologickom svete.“

V roku 2018 ste mali obrat 4,7 milióna eur, aký je váš biznis model? Máte čisto iba klientov, alebo máte aj iné reveniew streams, ktoré prinášajú príjem do firmy?

Aké konkrétne myslíš?

Napríklad zainvestovanie do startupov, alebo nejaký recurring model, máte niečo takéto?

Ako rastieme, tak sa pozeráme na biznis z pohľadu nejakého portfólia vecí. Jedna vec sú klienti v rámci softvérového vývoja, najväčšia časť z nášho príjmu prichádza z tejto časti, ale pozeráme sa aj na ďalšie veci.

Tento rok sme spustili Spin-off, ktorý voláme Sparing. V Sparingu robíme právne poradenstvo pre začínajúcich podnikateľov v technologickom svete. Dnes už máme 35 klientov a rastie to. To je vedľajšia aktivita, ktorú máme v rámci grupy.

Robíme veľkú konferenciu pre vývojárov ReactiveConf, tento rok to bolo v Prahe s 1400 účastníkmi a to má tiež vlastné čísla, vlastnú PnL-ku, takže tam sú nejaké príjmy.

Tento rok sa prvýkrát hráme s nejakou produktizáciou interných produktov a licenčnými costami, alebo prijímami, ktoré by sme mohli fakturovať na zákazníka. Čiže aj tento rok už budeme mať licenčné revenues.

To som sa presne pýtal. Vysvetli prosím poslucháčom, čo to znamená Spin-off.

Spin-off je v podstate oddelenie nejakej funkčnej jednotky v rámci firmy, ktorá ti umožní vytvoriť nejaký nový biznis. Napríklad k tebe príde zamestnanec, alebo človek, ktorý je u teba povie ti, že počúvaj Maťo, vidím obrovskú príležitosť v tomto, robili sme to na kolene v našom oddelení, vyzerá, že je to fajn, poďme z toho spraviť celý projekt.

Tak sú potom dve ideologické možnosti, ako ísť na to. Prvá možnosť je, povedať fajn, dobre, pokračujme a urobme produktovú líniu v rámci firmy a druhá je urobme vlastnú minifirmičku na to, ktorá bude mať vlastný cap table, vlastnú PnL-ku a vlastnú víziu a dáme do toho nejakých zamestnancov. Spin-off je teda vytvorenie novej spoločnosti v rámci grupy.

Vy to vlastne úplne oddelíte od firmy?

Ekvitovo je to prepojené, ale ľudia, ktorí to riadia, sú incentivizovaní ekvitovo v rámci spoločnosti.

Čo to znamená? Ten, kto to vymyslí, tam má nejaký podiel?

Áno. Je odmeňovaný podielom v rámci toho celého.

Čiže on je vlastne už ako podnikateľ a zároveň je stále pod vašou firmou.

Je to podnikanie s menším rizikom. Riziko znižuješ tým, že dáš existujúce prostredie, peniaze na rozbeh, dáš zábezpeku toho, že ak to nevyjde tak nevadí, vrátime sa do grupy a robíme iné veci. Je to také vytvorenie test bedu na to.

Spin-off musí priamo súvisieť s vašim biznisom, alebo to nie je podmienka?

Mal by súvisieť s víziou a mal by byť in alignment, v slovenčine nie je primerané slovo. 🙂 Malo by to byť v rámci vízie, ktorú normálne riešime vo firme. Čiže ak je vízia v spoločnosti vytvárať produkty, ktoré pomáhajú ľuďom lepšie žiť a byť produktívnejší v rámci firmy, práce.

Tak áno, konferencia, ktorá ťa vzdeláva a naučí ťa byť lepším programátorom, tam sedí. Právnické služby, ktoré ti pomôžu byť efektívnejší v rámci svojej firmy tam sedia. Herné štúdio by už asi nesedelo.

Vy vo firme podporujete ľudí, aby prichádzali s nápadmi, aby boli podnikaví, alebo skôr to nejak prirodzene vyplynie?

Na našich stretnutiach o tom rozprávame, že je taká možnosť a ak ľudia prídu a naozaj chcú, tak ich v tom samozrejme podporíme.

Máte dosť veľa ľudí, máte pobočky, máte napríklad aj remote ľudí?

Áno, máme aj remote ľudí.

 Ako to máte podelené, remote versus ľudia na pobočkách?

Výborná otázka. Myslím si, že máme dvadsiatich remote.

Čiže sú hlavne v kanceláriách?

Áno, ale niektoré kancelárie sú naozaj malé. Napríklad v Prešove máme kanceláriu, kde sú štyria, alebo piati ľudia, čiže je to relatívne malá pobočka.

Čo je pre teba lepšie, keď máš človeka v kancelárii, alebo keď pracuje remote?

Keď dodáva to, čo má.

Podľa čoho si vyberáte miesta, kde otvoríte nové kancelárie? Je to podľa toho, či máte nejakého veľkého klienta priamo v tej lokalite?

Naši klienti sa nenachádzajú na Slovensku a veľmi málo ich máme v Čechách. Na Slovensku je možno jeden. My sme primárne remote, vieme pracovať remote, na čo my sa pozeráme je, kde je talent a kde je možnosť osloviť dobrý talent a pracovať s ním.

Prešov nie je miesto, kde by sme hľadali klientov. Prešov je miesto, kde sme mali zamestnancov v Košiciach, ktorí dochádzali z Prešova každý deň pol až trištvrte hodinu do Košíc, tak som im povedal, že decká dobre, otvorím vám pobočku v Prešove a tak máme office v Prešove a hireujeme v Prešove.

Čiže vy otvárate pobočky tam, kde sú nejakí zaujímaví ľudia a tam, kde je talent?

Áno, presne tak.

„Šikovní ľudia sú všade na svete.“

A kde ešte vidíš talent, myslím mimo Slovenska? Je to skôr na západe, alebo na východ?

Talent sa ťažko geograficky dokáže určovať. Skôr je to o tom, ako dokážeme ten talent osloviť a ako tých ľudí vieme nadchnúť našou myšlienkou a tým, čo robíme. Čiže je to o tom, kde máme nejaké pôsobisko a kde sa cítime doma.

Šikovní ľudia sú všade na svete, je to ale o tom, kde sú tí ľudia, ktorí sa dokážu stotožniť s tým, čo robíme my a pridať sa k nám. Zatiaľ vyzerá, že Čechy, Slovensko a Maďarsko sú dnes tie tri krajiny, kde máme kancelárie a pôsobíme v nich a asi tam aj zostaneme nejakú dobu.

Myslím, že pracujete so Slovákmi aj preto, že si s nimi lepšie rozumiete ako s inou národnosťou?

Je mi to jedno. Ja pracujem so Slovákmi, ale mám v tíme aj Írov, Američanov, Luxemburčanov, Nemcov, Britov, Grékov, v tomto aspekte sme my naozaj mega medzinárodní. Nie je to iba o tom, že by sme boli len Slováci a Česi.

Máte aj Američanov?

Áno, máme aj Američanov.

Z akých ľudí sa skladá váš tím? Akú máte štruktúru od tých najvyšších ľudí, od managementu smerom dolu. Aspoň približne, nechcem všetko opísať, ale zaujíma ma, akú máte vo firme štruktúru.

Rozmýšľam, ako najlepšie na toto odpovedať. Máme nejaký leadership, ktorý sa skladá z boardu, kde sú C level ľudia v rámci spoločnosti, ktorí rozhodujú. Ešte level nad tým je groupový board.

My sme grupa niekoľkých spoločností, tých spin offov a hlavnej organizácie. Čiže máme nejaký board, ktorý rozhoduje o tom, kam grupa bude smerovať ďalej, aké budú akvizičné ciele, alebo rastové ciele na budúci rok.

Potom v rámci Vacuumlabs máme vlastný board, ktorý rieši operations na úrovni Vacuumlabs a potom tam máme jednotlivé oddelenia od finance, marketing, sales, legal, engineering, design, až po hiring a HR. Sú tam oddelenia a každé oddelenie má svojho vedúceho človeka a pod ním sú ľudia. Čiže klasické rozdelenie, ako v každej inej spoločnosti.

No nemyslím si, že úplne klasické. Napríklad board - s tým sa ja príliš nestretávam. Mohol by si nám prosím vysvetliť, ako taký board funguje? Čo to znamená? Stretnete sa vy všetci z najvyššieho managementu a riešite stratégiu a budúcnosť a dôležité rozhodnutia?

My neveríme na autokraciu, nemyslíme si, že jeden človek má patent na rozum. Veríme v demokratické rozhodnutie ľudí, ktorí majú k tomu čo povedať. Pre nás je dôležité robiť konsenzuálne rozhodnutia, samozrejme v niektorých momentoch treba byť direktívnejší a niektoré veci treba rozseknúť, keď sa o nich dlho pojednáva.

Ale veríme a naša filozofia je, že spoločne sme múdrejší a tak to ťaháme dopredu. Preto máme nejaký board ľudí, kde každý má svoju časť skladačky toho puzzle celej firmy a spoločne potom vieme prísť na riešenia, ktoré zasahujú do celej spoločnosti.

Ako často sa o týchto veciach rozprávate?

Každý týždeň.

Keď si nastupoval do Vacuumlabs, koľko ľudí bolo vo firme?

Keď som spoluzakladal Vacuumlabs, tak sme boli zrovna traja ľudia, ktorí sa o tom rozprávali a vtedy sa tá firma založila a vzniklo to.

„My sme od začiatku transparentná spoločnosť, naši ľudia vedia platy každého vo firme.“

Aha, čiže takto. Ty si teda nenastupoval už do hotovej firmy. Vy ste ju spoluzakladali?

Áno. A potom, keď som naskočil z advisory pozície do full time-ovej pozície, keď som povedal, že poďme skúsiť z toho urobiť niečo veľké, vtedy Vacuumlabs bola vo veľkosti okolo 20 ľudí.

Aké boli najväčšie prekážky vyškálovať firmu z 20 ľudí na 220 ľudí? To je celkom rozdiel.

Je to iná forma managementu. Je to neustále zavádzanie procesov, systémov a štruktúr, premyslenie všetkých možných vecí. My sme od začiatku transparentná spoločnosť, čiže naši ľudia vedia platy každého vo firme, väčšina našich kolegov seniorov vo firme majú podiel v spoločnosti, to znamená, že tiež vidia finančné výsledky.

Vidia, kde sa míňa, čo rastie a čo nerastie, čo sa deje a čo sa nedeje. V tomto sme veľmi otvorení a transparentní. Táto kultúra bola dôležitá od začiatku. Nastoliť kultúru, ktorá je správna, ktorá vychádza od managementu a od leadershipu a potom ju viesť ďalej.

Čiže pre nás je dôležitých tých pár našich zásad a to byť transparentní, otvorení, ale aj féroví. Keď sa s niekým lúčime, že chce od nás z firmy odísť, tak sme vždy féroví. Ak klienti, keď sa potrebujú rozlúčiť, tak sme vždy féroví, nie je to o tom, ako niekoho rýchlo oholím.

Tým, že chceme stavať biznis dlhodobo, nejde nám o rýchly exit, pre nás je veľmi dôležité, aby naša reputácia bola dobrá. Čiže férovosť je pre nás veľmi dôležitá a tiež si myslíme, že každý jeden človek vo firme by mal mať možnosť ovplyvniť smerovanie, rozprávať a argumentovať.

Aj to, že ja mám pomaly súpisné číslo ako nábytok v kancelárii, že som tam dlho, tak to neznamená, že človek, ktorý je u nás 3 roky nemôže prísť a povedať mi Maťo, myslím si, že to robíš zle a mali by sme to robiť takto. Pre mňa je dialóg a komunikácia veľmi dôležitá.

Spomínal si transparentnosť a ja sa tiež považujem na transparentného podnikateľa. Úprimne ale poviem, že niekedy na Slovensku a v Čechách narazím na iné myslenie v tomto. Cítiš, že byť až moc transparentný môže byť niekedy nevýhoda?

Napríklad v čom?

Napríklad si spomenul platy. Čiže niektorý kolega vidí plat druhého kolegu a cíti sa možno horšie.

Tak nech sa s nami o tom porozpráva.

Čiže máte takýto prístup, že keď sa niekomu niečo nepáči, môže za vami prísť?

Jasné, ako inak. Nemôžeme si každý vnútri držať negatíva, treba o tom diskutovať. U nás sú platy nastavené podľa nejakých rebríčkov. Je to o tom, že ak si programátor na nejakom špecifickom leveli, tak by si mal zvládať  tieto veci, či už po programátorskej, manažérskej, organizačnej stránke, čokoľvek.

A ak si myslíš, že by si mal mať viac peňazí, tak sa pozri, či by si už nemal byť v ďalšom leveli. Porozprávaj sa s našim technickým riaditeľom a ten ti povie že áno, je to tak, ideme a naskočíme na iný level, alebo nie a zostávaš na tom leveli.

Dokonca to robíme tak, že nečakáme, kým za nami kolega, alebo zamestnanec príde a povie, že chce vyšší plat, každý kvartál robíme prehodnocovanie automaticky. To znamená, že sa pozeráme, my otvárame diskusiu o platoch a nie naši kolegovia.

Veľmi zaujímavý prístup. Idete férovo ku klientom, k zamestnancom a ku všetkým.

Áno.

Super. Kde vidíš Vacuumlabs za 2-3 roky? Aká je stratégia pre budúci rok, čo chystáte, čo plánujete?

To je uchopiteľnejšia otázka, ako to kde sa vidíme za 2-3 roky 🙂 Stratégia na budúci rok je zamerať sa trošku viac na Challenger Banks, revolučné banky, nové typy bánk, ktoré vznikajú vo svete.

Nejaké online, ako Revolut?

Také. A pomáhať stavať vo svete tieto revolučné banky, pretože na to máme nejakú expertízu. Historicky sa nám v tom podarilo byť relatívne dobre zapísaní a máme v tom dobré referencie. Takže robiť viacero takýchto bánk. Vyzerá, že v juhovýchodnej Ázii sa nám teraz celkom darí, otvárať dvere a komunikovať s ľuďmi, čiže je šanca, že to tam trošku viac rozvinieme.

A čo sa týka nejakého rastu, tak asi na raste mať ďalších 50-80 ľudí, to je moja rastová ambícia. Ak budeme mať na konci budúceho roka 300 ľudí, tak to bude správne číslo.

A čo obratový rast, máte tam nejaké ciele?

Už to nebude zdvojnásobenie. Ambícia je nárast 60-70 %.

To je veľmi ambiciózny cieľ pri takých obratoch, ako máte vy.

Tak tento rok ešte nie sú výsledky, ale bude to relatívne rozumné zvýšenie od minulého roka.

„Ak nerastieš, tak umieraš.“

Čomu prisudzuješ to, že takto rastiete a rastiete z roka na rok?

Ak nerastieš, tak umieraš.

Ste nastavení ako rastová firma?

Je to mindset, takže sa nedá nič iné robiť.

Je to tvrdý mindset aj pre ľudí vo firme?

Buď rastieš, alebo zatváraš krám, tam nie je nič iné. Neviem si predstaviť, že by som mal 5 rokov taký istý počet zamestnancov a taký istý biznis. To je nonsens. Konkurencia ťa zje, nebudeš dostatočne rýchlo inovovať a postupne umieraš. Rast je jediný spôsob, ako ísť dopredu. To je mindset celej spoločnosti, tak sú nastavené procesy a všetky veci. Rast je pre nás kľúčová vlastnosť. 

Myslíš si, že firmy musia rásť?

Tak, čo je cieľom firmy, spoločnosti?

Tak napríklad pre tých cofounderov taká pohoda, že si vyplatia plat a robia to, čo ich baví. Možno nie sú až tak zameraní na rast, že z roka na rok to nejako stagnuje. Myslíš si, že takáto firma dlhodobo neprežije?

Cieľom spoločnosti je maximalizovať hodnotu pre spoločníkov a pre majiteľov akcií. Ak zostáva na tých istých číslach, tak nemaximalizuje výsledky. Čiže tam nie je verná misii, čo má robiť spoločnosť.

Ak chce niekto robiť charitu, tak nech robí charitu, ak chce chránenú dieľňu, nech má dieľňu. To sú veľmi dôležité dobré vlastnosti a veci, ktoré v spoločnosti treba, ale firma ako taká, by mala byť rastovo zameraná. Vždy by sa mala snažiť urobiť niečo lepšie a viac, pretože konkurencia nikdy nespí.

Myslíš si, že by mala firma aj inovovať?

Jasne, že áno. Čo iné by mala robiť firma? Celá spoločnosť sa vyvíja. Pred desiatimi rokmi sme nemali voľné telefóny. Ak nebudem držať krok a nebudem robiť tie veci, tak môj biznisový model a to, ako som bol biznis zvyknutý robiť, vykape, ak to samozrejme nie je štátny biznis a niečo, čo je umelo subvencované a niečo, čo je držané pri živote bez voľného trhu. Na voľnom trhu sa bez inovácií nedá prežiť.

„Cestovanie je dôležité, pretože aj v digitálnej dobe, v ktorej sme dnes, sú osobné stretnutia a kontakty najpodstatnejšou súčasťou celého biznisu.“

Ako vyzerá tvoj pracovný deň? Povedal si mi, že si práve prišiel z Londýna, čiže lietaš po svete?

Lietam po svete. Minulý rok som mal 96 letov po celom svete, to je v priemere jeden let každé 4 dni. Tento rok to bude trošku príjemnejšie, trošku menej, ale tiež je to kopec. Minulý mesiac som bol vo Vegas, v Prahe, v Hong kongu, v Singapure, v Bangkoku, teraz som tu, bol som v Londýne, zajtra idem do Prahy a odtiaľ do Berlína, čiže stále niekde cestujem.

Cestovanie je dôležité, pretože aj v digitálnej dobe, v ktorej sme dnes, sú tie osobné stretnutia a kontakty najpodstatnejšou súčasťou celého biznisu.

To som sa chcel spýtať, či chodíš za klientmi osobne a stretneš sa s nimi.

Áno, ale nielen ja, ale aj celý tím našich kolegov chodí a rieši tieto veci. Čiže áno, sme celkom veľká partia ľudí, ktorá lieta a má na starosti vzťahy a kontakt s klientom.

Označujete sa za remote company, ale stále máte osobný vzťah s klientom.

Remote delivery, ale osobný vzťah tam musí byť.

Máš toho dosť veľa ako počúvam, máš nejakú psychohygienu, ktorá ti pomôže byť v pohode?

Je to určite cvičenie.

Aká forma cvičenia?

Trochu behu a trochu silového cvičenia párkrát týždenne. Ďalej je to dychové cvičenie a k tomu spojená jemná jóga s nejakým rozpohybovaním sa. To je to, čo mne najviac pomáha. Už pár rokov nepijem alkohol a pre mňa je potom toto forma oddychu.

Máš nejakú knihu, ktorá tebou v poslednej dobe nejak zarezonovala?

Kniha, ktorá zarezonovala v poslednej dobe... V Británii existuje jedna spoločnosť, ktorá sa volá The School of Life a oni vydávajú publikácie na mental health, na upokojenie sa a pochopenie seba samého. Majú výborné publikácie, ktoré rád kupujem a čítam. To sú veci, ktoré sú pre mňa veľmi relevantné a dobré na vnímanie.

„Ak to nebolí, tak to robíme zle.“

To nepoznám, to si pozriem. Posledná otázka, máš nejaké životné motto, ktorého sa držíš v podnikateľskom, alebo osobnom živote?

V poslednej dobe používam motto, ktoré sa mi veľmi zapáčilo v rámci biznisu. Ak to nebolí, tak to robíme zle. Rast vždy bolí a je to prirodzené. Čiže keď chodia kolegovia a ktokoľvek iný za mnou a hovoria, toto nefunguje, tamto nefunguje, tak ja hovorím, áno, to je v poriadku, to je prirodzené, ako rastieme, tak to sú pôrodné bolesti biznisu a treba s tým žiť. Keď prestanú tieto pôrodné bolesti tak vieme, že je zle, že umierame. Čiže stále potrebujeme mať tento hnací motor.

Super. Držím ti veľmi palce, ďakujem veľmi pekne že si prišiel a za tento rozhovor.

Perfektné, ďakujem Peťo, díky.

Peter Chodelka
 

Podnikám na internete a rád sa s vami podelím o svoje skúsenosti z biznisu. Či už z budovania siete Affial, predaju vlastných doplnkov stravy Blendea alebo prevádzkovania rôznych affiliate projektov, akým je napríklad Kombo. Ale v Podnicaste nebudete počúvať iba mňa, ale predovšetkým úžasných a šikovných slovenských podnikateľov. Naučte sa nové veci, inšpirujte sa a zmeňte tento svet aspoň o kúsok k lepšiemu.

Click Here to Leave a Comment Below 0 comments

Leave a Reply: