25: Dá sa na podcastoch zarobiť? #tema
V tomto rozhovore sa dozviete:
Odkazy na najdôležitejšie veci z 25. epizódy
- podcast Silný výber
- coworking Bratislava SPACE UP
- affiliate sieť Affial.com
- digitálny rekordér Zoom H6
- Adobe Creative Cloud
- SOZA
- Buduj značku podcast - Petr Schwank
- Powerlogy - Dušan Plichta
- Patreon
- Startovač
- Buzzsprout
- GarageBand
- SmartPassiveIncome.com
- Audacity
- Dropbox
- PodBean
- Soundcloud
- Anchor.fm
- podcast BrainWeAre
Stačí dať PLAY:
Kde všade môžete počúvať Podnicast?
Klikni sem, ak chceš počúvať na Spotify
Klikni sem, ak chceš počúvať na Stitcher
Klikni sem, ak chceš počúvať na Apple Podcasty
Klikni sem, ak chceš počúvať na Google Podcasts
Profily hostí
Celé meno:
Základné informácie:
- Boris je teamleaderom a Scrum masterom agilného Scrum tímu
- agilný vývoj je alternatívny spôsob vývoja softvéru k málo flexibilnému "vodopádovému modelu"
- jednou z najpopulárnejších metodík agilného riadenia vývoja softvéru je metodika Scrum
- Boris vyštudoval Finančný manažment na Univerzite Komenského v Bratislave
Celé meno:
- Martin Jakubčo
Základné informácie:
- Martin má doktorát z Dejín umenia na Masarykovej univerzity v Brne
- má vášeň pre umenie, jedlo a politiku
- Martin so Slavomírom Olšovským tvoria podcast o slovenskej a svetovej politike, kultúre a inom, pod názvom Silný výber
Prepis 25. epizódy podcastu s Borisom Plevzom a Martinom Jakubčom
Peter: Ahojte ahojte. Moje meno je Peter Chodelka a vítam vás v ďalšej epizóde podnikateľského podcastu Podnicast, ktorý pre vás nahrávam od 15. marca tohto roku. Dnes máme trošku iný koncept, sme v štúdiu traja. Sedí tu so mnou Boris Plevza, ktorý je Scrum masterom v švajčiarskej firme, a ktorý mi pomáha s technickou stránkou podcastu, s postprodukciou a nejakými gadgetmi, ako sa hovorí. Boris ahoj.
Boris: Ahoj Peter.
Peter: A ešte tu s nami sedí Martin Jakubčo, veľký podcaster, ktorý robí podcast Silný výber a je to doktorant dejín umenia na Masarykovej univerzite v Brne s vášňou pre umenie, jedlo a politiku. Martin ahoj.
Martin: Ahojte všetci, ahoj Peter.
P: Dnes si povieme niečo o podcastovaní na Slovensku, o podcastovaní celkovo a preto, že sme v Podnicaste a ide o podnikateľský podcast, povieme si o podcastoch ako o nejakej biznis príležitosti na vlastný osobný brand, alebo pre firmy ako súčasť nejakej obsahovej stratégie.
Porozprávame sa o tom, prečo práve podcasty, prečo si zvoliť túto formu obsahu, ako ich vytvoriť a ako na nich zarobiť. Budem veľmi rád za recenziu na Apple Podcasts a poďme už na dnešnú tému, ktorou je - podcast ako podnikateľská príležitosť.
Martin, ja sa najskôr spýtam teba, ako si sa ty dostal k podcastu? A môžeš nám opísať tvoj podcast, čo robíš, na aké témy sa v podcaste vyjadruješ, s kým ho robíš? Vy podcast robíte dvaja.
M: Moja cesta k podcastu bola celkom zaujímavá. Svojho času, možno dva roky dozadu, mi kamarát ukázal, že pozri, takáto super relácia je na internete, kde sa dvaja týpci rozprávali o antike. Ja som to počúval, zistil som, že takýchto relácií je viac, že sa to dá počúvať stále a potom to prerástlo do toho, že som naozaj veľmi veľa času z dňa (možno aj 3 hodiny) strávil tým, že som počúval podcasty.
Na ceste do školy, zo školy, do knižnice, hocikde som mal sluchátka, telefón a tak som počúval strašne veľa podcastov. Vtedy som mal ideu, že toto by som mohol aj ja robiť, že prečo nie? A ešte veľmi dávno som chcel robiť o kultúre, lebo je to trošku bližšie môjmu zameraniu. Ale robil som to sám.
P: Ja som to našiel, sú to 3 epizódy.
M: Hej, až 3 epizódy som dokázal vyprodukovať. Nerušil som to z internetu, veď prečo? Myslím si, že tie epizódy nie sú zlé, preto som nemal potrebu to sťahovať. Ale robil som to sám a je to naozaj veľmi náročné, keď sa tomu musí venovať človek sám a sám seba do niečoho motivovať.
Tak som to potom už nejak nerobil, ale stále som mal tú túžbu. Ako si aj hovoril v úvode, ďalšia moja vášeň je politika, tak som chcel niečo o politike. Poznal som jedného veľmi zaujímavého človeka, Sláva Olšovského a všimol som si, že dáva na Facebook veľmi pekné videjká, kde má zaujímavé komentáre, tak som si vravel, že možno on by do toho so mnou išiel.
Tak som mu napísal, či by nechcel so mnou robiť podcast a on nevedel, čo to je. Keď som mu to vysvetlil, napísal mi že OK a mám mu napísať, čo k tomu potrebujeme a môžeme dačo skúsiť.
Kúpil si mikrofón a všetky tieto veci a skúsili sme to. Niekde v počítači mám ešte doteraz nevypustenú úplne prvú časť, keď budeme mať výročie 10 rokov, tak to pustíme. Je to úplne prvý rozhovor podcastový, o tom, či to má vôbec technicky zmysel.
Ľudia, ktorí počúvajú náš podcast vedia, že ja som väčšinou v Brne, alebo v rôznych krajinách. Za ten rok, čo nakrúcame so Slávom podcast, tak som bol asi v 5-6 krajinách a Slávo je zasa v Nemecku.
Natáčame to cez internet, tým pádom sme zistili, že technicky to aj ide, a to čo si predstavujeme, môže byť aj reálne a tak sme to začali robiť. Nejak sme to začali riešiť, čo funguje, čo nefunguje a chceli sme do toho dať nejaké zaujímavé veci. Najskôr sme mali menej tém a dlhšie sme sa o tom rozprávali. Teraz je to tak, že tém je niekedy 5 v prvej polke a 5-6 v druhej polke. Čiže je to informačne viac nabité a je to intenzívnejšie rozprávanie sa. Je to dlhé, ale snažíme sa ísť v takom tempe.
P: A ako vznikol názov?
M: (smiech) Slávo mi raz volal, že vymyslime 3 názvy, zavolám ti okolo obeda. Tak som rýchlo niečo vymyslel, zavolal mi a prvý bol niečo s politikou, tak som sa rozhodol pre tie druhé dva. Spolu s našou spoluzakladateľkou Romanou Olexovou, ktorá je grafička, má na starosti marketing a identity vizuálnu nášho podcastu a ona to spracovala do vínovej etikety a takto sme to začali používať.
P: Povedz mi nejaké čísla. Koľko podcastov ste vydali?
M: Je tam 38 epizód, ak sa nemýlim.
P: Koľko ľudí počuje jednu epizódu?
M: Teraz je to okolo 2500 ľudí.
P: Na Slovensko sú toto už veľmi pekné čísla.
M: V rámci nezávislých podcastov, pokiaľ nie si celebrita. Najpočúvanejší nezávislý podcast je jauuu, PS: to bolelo, čo robí Peťa Polnišová a Evelyn. Ale to sa zasa nemôžme porovnávať s takýmito osobnosťami. Majú len 3-4 časti, ale majú 50 000-ové počúvanosti.
Teraz to písali v Trende, ďalej aj Lužifčák, čo sú tiež známi standupisti, tak oni majú pomerne dobré čísla. Ale to sú známejšie osobnosti. Nechcem sa na to vyhovárať, ale je to fakt.
P: Toto je inak aj trend v zahraničí, že hviezdy a ľudia zo showbiznisu začínajú svoj podcast.
B: Joe Rogan tiež.
P: Hej, ale aj normálni herci, speváci si rozbehnú svoj podcast a majú to ako takú platformu.
M: Alebo aj moderátori, ktorí majú late night show, neviem si spomenúť na meno.
P: Nevadí. Každopádne aj tých 2500 ľudí, poslucháčov na epizódu je veľmi pekné číslo, keď som sa pýtal iných podcasterov, aké majú štatistiky a počúvanosť. Ty si robil aj podcastový meet up a tam sme sa aj stretli.
M: Áno, ešte s jedným našim kolegom, ktorý robí iný podcast - Pravidelná dávka, s Jakubom Betinským, sme urobili prvý podcastový meet up. Bol o to záujem, prišlo celkom dosť ľudí, tak chceme urobiť aj ďalší, už môžeme povedať aj takú pozvánku na marec.
Chceme to venovať aj ľuďom, ktorí chcú začať s podcastom. Bude tam nejaký workshop pre ľudí, aby vedeli úplne základy, čo treba urobiť. Ďalej tam chceme mať nejaké prednášky podcasterov, ktorí to robia.
Ako asi viete, podcaster je taký renesančný človek, ja hovorím. Musí byť aj moderátor, aj technik, aj dramaturg aj marketér a neviem čo všetko. Tým pádom, každý nemôže naraz vedieť všetko. Každý ide do podcastu s tým, čo vie a musí sa dovzdelávať do tých iných smerov. A my by sme chceli práve o tom rozprávať nejakú prednášku. Program, ktorý tam bude sa ešte kreuje, ale myslím si, že dostatočnom predstihu to bude vonku, aby ste sa na to mohli prihlásiť.
P: Ja robím podcast od marca, to znamená niečo vyše pol roka. Stále sa ale učím, každú epizódu skúšame s Borisom niečo nové, niečo poštelovať aj čo sa týka zvuku, aj podstprodukcie. Je tam dosť veľa kde sa posúvať.
Stále si myslím, že Podnicast nemá top kvalitu, ale zlepšujeme sa a to je dôležité. Určite takéto meet upy a konferencie na túto tému dávajú zmysel, lebo ľudia s tým bojujú. S čím si ty na začiatku najviac bojoval? U mňa to bola hlavne technika a výber mikrofónov.
M: Určite keď dám stranou svoj východniarsky prízvuk, lebo to je bol s veternými mlynmi, tak je to skôr postprodukcia pre mňa. Ja nie som veľmi technický typ a naozaj som si to musel hľadať a skúšať a čo viem aj od iných podcasterov, tak pre mnoho ľudí je jeden z najväčších problémov zvuk a nielen to, ale aj tá postprodukcia, aby to dobre znelo.
V rádiu máš na to zvukárov a špecialistov, ale ty keď si to sám doma nahrávaš v izbe do počítača a zrazu zistíš, že v tom Garagebande, ktorý používam ja, sú nejaké gombíky, ktoré nepoznáš, ako napríklad kompresor, noise gate a neviem čo. Máš tam vlnovky a teraz čo s tým?
Dnes je ale úžasná doba, máš internet a dokážeš si všetko vygoogliť. Na YouTube nájdeš návody na hocičo, na vodíkovú bombu, aj ako urobiť podcast.
P: Možno nejaká motivácia. Napríklad, keď sa ku mne pridal Boris a začali sme to spolu viac riešiť, tak cítim, že som motivovaný na podcast aj na tvorbu podcastov. Veľa podcasterov má frekvenciu raz do týždňa, čo sa zdá v pohode, ale je to dosť obsahu, vždy vymyslieť tému a pripraviť sa na to. U mňa je jedna epizóda hodiny a hodiny času. Aj ty si mi vravel, keď sme sa rozprávali, že aj tebe príprava trvá niekoľko hodín.
M: Hej, ono sa to zdá, že týždeň je v pohode, ale je to závratná rýchlosť, ak to robia dvaja ľudia. My máme 10-12 tém dokopy, a aby človek neznel ako pako, že rozpráva o niečom, o čom nevie, aj keď sa to stáva veľmi často, že máme veľa feedbacku, že chalani, vy ste to ale úplne nepochopili.
B: Ale veď to je na druhej strane super.
M: Je to o tom, že nemôže každý vedieť všetko. My sme skôr komentátori a netvárime sa, že všetko vieme. Je to komentovanie, názor. Niečo medzi fejtónom a komentovaním.
P: Výraz fejtón som už dlho nepočul. Čo to presne je?
B: Literárny útvar.
M: Zábavný, na nejakú tému, krátky.
P: Prečo vôbec podcast? Prečo si zvolil tento typ obsahu, prečo vôbec je zaujímavý podcast, či už pre ľudí, zviditeľniť svoj brand, alebo pre firmy, že majú nejaké hlavné podnikanie a do toho dajú podcast ako nejakú súčasť.
Prečo si ty zvolil túto audio formu? Nerozmýšľal si o blogu, alebo o videách?
M: V tej dobe som počúval veľa podcastov, tak to bolo logické, že som chcel robiť podcast. Prišlo mi to menej technicky náročné ako video.
B: Na video si musíš vedieť svietiť, kamerka, vedieť sa do toho pozerať.
M: Vieme, že na YouTube je hocičo, ľudia rôzne začínajú. Ja som mal pocit, že podcast je osobnejší. Že vzťah poslucháčov s moderátormi je trošku iný, ako na YouTube. Že keď počúvaš nejakú tému, ktorá ťa zaujíma, tak je to dosť osobné.
Ja som mal napríklad aj také, že sa teším na nejaký podcast, ktorý je môj obľúbený a teším sa, kedy bude nová téma. Dokonca aj nám píšu naši poslucháči, veľmi reagujú na to, čo povieme, rozoberajú naše slová, pamätajú si naše hlášky.
Alebo napríklad sa mi stal nejaký fail so strihaním, čo sa mi stáva dosť často a neuploadujem to o 15:00, alebo 16:00, ako je to bežné a už nám naši poslucháči píšu, že kde je nová časť, my čakáme. Nebodaj, že to dám druhý deň, to už je oheň na streche, že to sa nerobí.
P: Vy máte 1 x za týždeň?
M: Áno, vychádzame v nedeľu.
B: To si všímam aj na SME-čkových podcastoch. Tam ich ľudia tiež hneď komentujú - nejde vám to na Google, ako je to možné, už je 6 hodín. To je super.
M: Áno. Niekedy aj Google Podcasty majú problém, že to trvá, kým to uploadnú. Neviem, či poslucháči vedia, že človek má jedného providera, kde má uložený svoj podcast, hosting, ktorý poskytne RSS kód a na tom kóde si to berú tie ďalšie podcastové aplikácie. A niektorým to ide rýchlejšie, niektorým pomalšie. Nie je to úplne o tom, ako to urobí podcaster.
P: Ja využívam Buzzsprout a oni tam píšu, že na niektorých tých platformách sa to môže zobraziť do 24 hodín. A napríklad minulý týždeň som nahral podcast a na Spotify to bolo naozaj až za 4 hodiny, skôr som to tam nevedel nájsť.
M: Zrovna Spotify mi príde taký najspoľahlivejší. Občas som mal pocit, že na Apple Podcasts a Google Podcasts to chvíľu trvá. Ten je tretia, alebo štvrtá najpočúvanejšia aplikácia u nás. Prvé dve sú Spotify a Apple Podcasts, tie sa striedajú. Teraz ten Spotify naozaj dáva na podcasty.
B: Kúpili Anchor.
P: Oni to toho idú veľmi silno, ale myslím si, že sa im tá stratégia opláca a pomaly aj vracia, pretože tie podcasty idú veľmi silno. Dnes som čítal, ako som si robil prípravu na tento pokec, tie rasty počúvanosti v krajinách sú v desiatkach percent.
V Taliansku je to 80 % z roka na rok. A ja to takto cítim aj u nás, že rok 2020 je teraz 100 podcastov a 100 000 ľudí počúva podcast a budúci rok možno bude 1000 podcastov a bude počúvať pol milióna ľudí.
M: Oni to majú super, že majú systém, takže ľudia nemusia nič iné preto robiť, len sú na Spotify a len začnú počúvať podcasty.
B: Čo si myslíte, prečo majú ľudia tak radi podcasty, prečo ich počúvajú? Myslíš, že je to preto, ako si už hovoril, že sa cítiš bližšie k téme a moderátorovi, alebo čím to je? Je to tým, že ťa možno nevyrušuje ten hýbajúci obraz, ktorý ti niekedy nemusí dať tú informáciu a možno len tak mätie?
M: Ja si myslím, že sú tam 3 hlavné dôvody. Po prvé, môžeš si to pustiť, kedy ty chceš, kedy máš na to čas, chuť a náladu. Na tom všetky streamovacie služby fungujú, že si robíš svoj program, nie že ti nejaký dramaturg v televízii povie, čo máš pozerať.
Po druhé, že je to osobné, autentické a je to veľmi blízke. Často to nie je veľmi profesionálne, čiže nemáš pocit, že je to odosobnené, na tom frčí dosť veľa nových formátov. Aj YouTube je na tom celom postavený, že je to autentické a ľudia z tvojej bubliny robia pre teba to, čo ty chceš a to majú ľudia radi.
A tretiu vec si nepamätám 🙂
P: Za mňa je to efektivita počúvania. Napríklad ja veľmi veľa chodím, denne 13 000 krokov a tiež dosť veľa šoférujem a pri týchto dvoch činnostiach počúvam podcast alebo audioknihu. Je to činnosť, ktorá ma neruší pri tom, napríklad video si neviem predstaviť.
M: Áno, toto mal byť ten tretí bod, že si vieš podcast pustiť aj pri inej aktivite.
B: Áno, že ti to ide akoby len cez jeden zmysel, cez sluch a oči sa môžu venovať niečomu úplne inému.
P: Ja keď som rozmýšľal, tak som na podcaste vyrastal. Prvý podcast v Amerike bol niekedy okolo roku 2000, to som sa dočítal, a ja som vlastne začal počúvať podcasty 10 rokov dozadu na Smart Passive Income - Pat Flynn, to je veľký podcaster, myslím si, že jeden z najväčších v Amerike a on mi dal z edukačného hľadiska toľko veľa.
O téme, ktorú on rozoberal, som sa toľko veľa naučil, že si neviem predstaviť, že by som mal toľko hodín stráviť na internete pozerať na YouTube a na video. Takto som to využil, že som niekam išiel, alebo som šoféroval a popri tom som sa naučil veľa nového.
M: Na podcastoch je super, že to robia ľudia z nejakej profesie, ktorá by nedostala priestor v nejakom rádiu, alebo televízii, že by každý týždeň na to urobili nejaký diel. Napríklad modelovanie lietadiel, v televízii by sa asi nedala urobiť každý týždeň relácia s odborníkmi o modelovaní lietadiel, ale človek, ktorý má vášeň v modelovaní lietadiel si urobí podcast a potom sa vlastne baví s ľuďmi, ktorých to zaujíma.
A nie je to ovplyvnené marketingom, či to má právo na existenciu, alebo nemá. Sme v slobodnej spoločnosti a každý si na internete robiť čo chce, potom už len záleží na ľuďoch, či ich to zaujíma, alebo nie. Či to chcú robiť, alebo nechcú.
B: Veľa podcasterov teraz zapája aj video do produkcie. Že podcasty zostali, ale pre pozeračov YouTubu pridáva podcast nasnímaný 2-3 kamerami, čiže sa snažia tú emóciu odovzdať aj cez obraz.
M: Áno, to je super. Keď nahrávaš podcast, väčšinou máš z toho nejaký záznam, ako sa to nahrávalo. Alebo naopak máš nejakú diskusiu, alebo nejakú vec, ktorá ide primárne na YouTube, ale audiozáznam z toho ide aj na podcast. Teraz sú aj niektoré svetové podcasty, ktoré v rámci prezentácie toho čo rozprávajú, ti vychádzajú nejaké obrázky, k téme, o ktorej sa rozprávajú. Na Slovensku som to ešte moc nevidel.
B: Na YouTube som videl live streamingy a tá interakcia, keď môžeš písať a ovplyvňovať debatu, je veľmi zaujímavá. To je asi to úplne najprirodzenejšie, čo existuje, že vieš komunikovať aj s tým divákom.
M: Viem teraz robiť aj streamované podcasty. My sme na PodBeane a teraz má novú funkciu, že je tam nejaký live stream. Ešte som to neskúšal, predsalen to je iný stres.
B: Áno, to je už akoby si vysielal z rádia.
M: Hej, ale viem, že je tam tá možnosť do budúcna, že také urobíme. Máme v pláne robiť volebné štúdio v podcaste, čiže je dosť možné, že to budeme streamovať.
P: Volebné štúdio v zmysle, že si tam budete pozývať politikov?
M: Bude to skôr volebná noc, že v rámci volebného dňa si tam pozveme pár ľudí, bude to streamované aj na YouTube a Facebook. Uvidíme, ešte nemáme celý koncept, ale určite niečo také chceme robiť a práve tu možno využijeme nejakú formu live streamingu.
B: Zaujímavé.
P: Povedzme si niečo o set upe. Martin, povedz mi, ako ty nahrávaš podcasty? Ty ich máš online, to znamená, že máš u seba mikrofón, tvoj parťák má mikrofón a čo sa deje ďalej? Ako využívaš hardware a software? Poďme trošku pomôcť poslucháčom, ktorí chcú začať robiť podcast.
M: My sme na dvoch miestach. Ja som teraz v Brne a kolega je v Nemecku. Obaja máme vlastný mikrofón Blue Yeti. Je to jeden z najpoužívanejších pre podcasterov. Je to USB mikrofón, ktorý má viac funkcií, dokážeš na ňom nahrávať iba z jedneho smeru, alebo vieš potom robiť aj interview, že naňho rozprávaš z dvoch strán, alebo dokolečka, čiže viac ľudí naňho rozprávajú z viacerých strán.
Určite ho môžem ľuďom, ktorí chcú začať s podcastami odporučiť. Stojí okolo 100 eur. Ja mám v izbe plno blbostí, čiže nemám úplne akustiku. Ale v tomto je Blue Yeti dobrý, že to veľmi nerobí. Mám ho na stole, alebo je fajn ho mať na takomto ramene, ako ho máte vy tu v štúdiu.
Pretože ja už som napríklad naučený, že keď mám mikrofón v jednej pozícii a neklepem po stole, ale sedím v kľude a nehýbem sa. To je už o zvyku. Ale určite je lepšie mať mikrofón takto odizolovaný.
Potom máme obaja počítač a potrebuješ nejaký program. Ja mám apple počítač a už zadarmo som tam mal program Garageband a Slávo má Audacity, čo je program zadarmo, ktorý si stiahneš. Na základnú postprodukciu stačí. Ale ak už chceš niečo veľmi zložité, už to nie je ideál. My sme spojení cez internet - cez Facebook alebo Skype. Máme lepšiu skúsenosť s Facebookovým messengerom.
P: Vážne? Je tam lepšia kvalita?
M: Neviem, či je kvalita lepšia, nám nejde o kvalitu rozhovoru internetového, pretože my to každý nahrávame na svojej strane. Keď sme nahrávali cez Skype, tak mi to rozhadzovalo nastavenie mikrofónu a nahrávania v tom programe, neviem prečo, ale robilo to, tak sme šli radšej na Messenger.
Ten má občas problém, že vie spadnúť, alebo sekať, ak nemáš kvalitný internet, ale ak máš dobrý internet, tak je to fajn. Lebo nie je to veľmi príjemné, keď ti kolega vypadne na pol minúty a ty vlastne nevieš, o čom rozprával, v rámci nadväznosti, ale dá sa to.
No a obaja máme ešte sluchátka, čiže počujeme toho druhého, ale nepočuje to ten mikrofón. Čiže každý má na zázname svojho mikrofónu to, čo hovorí on. Keď donahrávame, vždy máme jeden take, cez ktorý to nahrávame, nerobíme viac take-ov, že by sme to nejak miešali. Je to ten jeden, ktorý počujete aj v podcaste.
To je to, čo sme v reálnom čase nahrali. Akurát to potom čistím od nejakých hm-kaní, alebo ak sú tam veľké pauzy, aby to malo nejaký jednotný flow. A keď to donahrávame, tak to kolega u seba v programe exportuje do mp3, pošle mi to cez Dropbox, čo je najviac používaný cloud.
Ja skontrolujem, či je to v dobrej kvalite. Párkrát sa nám stalo, že sme si zabudli zapnúť mikrofón a nahrával to mikrofón v počítači, čo je úplne robotický hlas, keď voláte na Skype, tak viete ako to znie. Toto sa mi raz stalo.
Bol som v Paríži, niekedy v júli a bolo strašné teplo. Musel som mať zatvorené všetky okná, aby hluk z ulice nebol počuť, tak som mal brutálnu saunu v izbe. A po hodine, čo sme to nahrávali sme zistili, že to musíme nahrať ešte raz. Bolo to hrozné, ale dali sme to. Sú tam teda rôzne nástrahy, ale už máme presne veci, ktoré vieme, že musíme skontrolovať, aby to bolo dobré. Ale raz za čas sa niečo takého objaví, na čo si nemyslel. Treba, aby bol človek naozaj vždy v strehu.
P: Ja mám urobený taký checklist, ktorý vždy kontrolujem. Raz sme mali nejaký rozhovor, vtedy sme mali v coworkingu SpaceUP štúdio, a hneď vedľa bol pin-pongový stôl. Keď začali hrať, to bolo tak veľmi počuť, že som musel ísť vždy keď som chcel nahrávať podcast vedľa a dať tam papierik, aby nehrali počas nahrávania. Dávam si dokonca aj na dvere taký record sign, ktorý som si na Aliexpresse objednal.
M: Ja som si tiež chcel niečo také kúpiť k nám do bytu. Ja bývam s piatimi ľuďmi v takom veľkom byte, čiže keď idem nahrávať, musím všetkým povedať, aby mi nesťahovali z internetu a aby boli ticho. Mali sme celkom vtipné situácie. Napríklad sme sťahovali nejaký nový nábytok a keďže ja som im povedal, aby nesťahovali, tak oni naozaj pochopili, že nemajú hýbať s nábytkom.
P: Čiže upravíš nahrávku do final podoby a dáš to na hosting? Na aký hosting to dávaš?
M: Postrihám to, dám tam hudbu, pretože my máme v našom podcaste aj pesničky, potom to exportujem do mp3 a to uploadujem na Podbean.com. To je jeden z najpoužívanejších providerov pre podcasty. Ja mám s tým lepšie skúsenosti ako napriklad so Soundcloudom, ktorý je skôr na hudbu. Platí sa zaňho. PodBean je hlavne na podcasty a vie vám vyhodiť nejaké štatistiky, že kde vás počúvajú a ako vás počúvajú.
B: Skúšal si aj niečo iné ako PodBean hosting?
M: Hej, skúšal som ešte Soundcloud. Ešte na začiatku, keď som mal ten prvý podcast.
P: Ja som si robil research podcastovej komunity na Slovensku. Posielal som nejaký formulár do podcasterovských skupín a tam som sa presne pýtal, že ktorý hosting používajú. Takmer polovica ľudí mi napísala Anchor.fm.
To je hosting zadarmo, ale oni majú stratégiu, že to potom chcú nejako monetizovať, takže veľa ľudí sa na to chytilo. Čiže si myslím, že veľa podcasterov nechce za hosting platiť, preto ide po free voľbe.
M: Jasné, človek, ktorý robí podcast chce minimalizovať náklady, ktoré do toho dá. Ak ideš na nejaký hosting ako napríklad PodBean, tak je to nejakých 8 USD mesačne, ak si dobre pamätám. Nie je to samozrejme veľká pálka, ale ak to robíš už pol roka nazbiera sa to.
P: Ja platím 18 USD na Buzzsproute za 6 hodín uploadu mesačne. Je tam daný limit.
M: Hej, je pravda, že sú tam rôzne úrovne. Za to koľko si platíš, buď máš unlimited priestor, alebo ho už máš daný. Niektorí podcasteri to robia tak, že si dajú menší priestor a vždy tie staršie časti vymažú a dávajú tam novšie. Už je to také, že nemáš archív, ale keď chceš ušetriť, je to cesta.
P: Ak bude niekto počuť nejaké bubnovanie, tak tu v coworku práve skúša nejaká kapela, takže tu máme dnes aj hudbu.
Vrátim sa ešte k set upu. Ty máš USB mikrofón. Najväčší rozdiel medzi tvojim a týmto naším mikrofónom je v tom, že my to nahrávame do Zoomu, čo je nahrávač.
B: Je to hardwareová vec, kedy sa snažíme s mikrofónom nahrať surový zvuk, ktorému sa venujeme potom v postprodukcii.
P: Hej, čiže surový zvuk sa nahrá do Zoomu H6. Podcast potom dáme na web a do toho sú zapojené mikrofóny, z toho sa potom zoberie karta, vloží sa do počítača a tá nahrávka sa potom upravuje.
B: Presne tak. Prišli sme k tomu preto, lebo sme to nahrávali cez zariadenie, nejaké rozhranie, v tomto prípade je to Focusrite - to je zvuková karta, do počítača, ale bolo tam veľmi počuť šum počítača a bolo to niekedy nestabilné. Jednoducho toto nám robilo troška problémy.
Takže sme sa rozhodli, že prinesiem zariadenie, ktoré som mal doma občas som ho používal a zdá sa, že je to dobrá cesta. Je to drahšia investícia na začiatku, aj sme rátali, že by sme s tým išli niekde preč nahrávať s hosťom, keďže tu nemáme veľa miesta, taká malá vec, ktorá si urobí svoju prácu.
P: Presne tak, malá vec, ktorú môžeš zobrať a nepotrebuješ ani počítač, iba do toho dáš mikrofón. A ešte spomeniem veľmi dôležitú vec a to kvalitu káblov, ktoré idú z mikrofónu do nejakého zariadenia. Toto sme tiež riešili, že som kúpil nejaké nekvalitné káble, myslel som si, že to nebude hrať nejakú veľkú rolu.
B: A ja som ich všetky povymieňal 🙂
P: Hej, a bolo to počuť.
B: Určite, lacné káble sú tenšie, je tam menej medi. Sú to také detailíky, ktoré človek na začiatku vôbec nerieši. Dôležité je kúpiť si stredne drahé káble, mikrofón - ideálne ten Yeti s USB. USB je asi najjednoduchšia cesta ako začať.
P: Ja si tiež myslím.
M: Kvalita zvuku je veľmi dôležitá, hlavne pri podcastoch, kedy to ide do sluchátok a človek má v podstate intímny kontakt s celým zvukom. Ale chcel by som povedať, že to nie je tá úplne najdôležitejšia vec. Dôležitý je koncept.
Mám skúsenosť, že ľudia sú ochotní oželieť zvuk, pokiaľ je kontent kvalitný. Ideálne je, aby to išlo ruka v ruke. Ale určite sa netreba báť začať aj keď ešte nemáte profesionálne zariadenie. Najťažšie je začať.
B: Presne tak. Hovorí sa, že najdôležitejšia časť práce je práve ten začiatok.
M: Vôbec sa toho netreba báť, pretože aj tak ten prvý bude ten najhorší podcast a bude to už iba lepšie.
B: Treba to brať s pokorou. V dnešnej dobe si najskôr vyvíjam tie znalosti ako to robiť a až potom idem niekde s kožou na trh a na základe nejakej spätnej väzby a pocitov to každým dielom ladiť.
P: My tomu hovoríme, že sú to také release, že ako pri novom software, vydáme nový release, tak aj toto je tak. Dalo by to povedať, že hoci už mesiace nahrávame, stále sa učíme nové veci, či už je to postprodukcia, alebo technika.
B: Presne na to sme prišli aj my, že treba si to vypočuť predtým, ako to dáme von a nestačí len ten, ktorý to upravuje. Ideálne ak je to niekto iný ešte v predstihu, aby sa dali urobiť ešte nejaké zmeny v prípade potreby.
P: Treba to ale dať von. Ja som mal takú stratégiu, že som všetkým povedal, že 15. marca, na moje narodeniny, dávam von podcast. A môžem povedať, že keby som si nedal takýto sociálny záväzok, tak ešte stále ten podcast nie je vonku. Pretože sa tam dá ešte stále niečo vylepšiť, zmeniť, poriešiť.
B: Ľudia majú v sebe stále také otázniky, ktoré riešia, že by chceli niečo vylepšiť a ešte je na to priestor. To je úplne v poriadku.
M: Áno, aj to poslucháčstvo pri podcastoch je na to nastavené, že vedia, že nie si profesionál a nemáš za sebou 10 technikov, ktorí ti to vyšperkujú.
P: Ja mám taký pocit, že ľudí trošku rozmaznali tie SME podcasty. Tie sú kvalitovo naozaj veľmi vysoko a ľudia to vyžadujú.
M: Ale na začiatku neboli.
B: Určite áno, ľahšie sa im to počúva. Ale SME má za sebou už dlhé roky a Podnicast nemá ani rok.
M: My budeme mať vo februári rok.
B: A keď si človek spomenie tak spätne, tak veľká cesta sa prešla.
M: To je dobré na podcastoch, že človek vie progres urobiť pomerne rýchlo, keď sa na to sústredí.
P: Progres nielen v kvalite zvuku, ale aj napríklad vo vyjadrovaní, v tom, aké položím otázky a ako komunikujem s hosťom. Ja sa napríklad stále učím viesť konverzáciu s hosťom a pýtať sa zaujímavé otázky.
M: Hej hej, hlavne keď potom zistíš, že po každom druhom slove hovoríš hmmm a zistíš, že to musíš všetko strihať a zaberie ti to dve hodiny, si rozmyslíš. Samozrejme ja s tým mám tiež stále problém, ale už je to za každým tretím slovom, nie za každým druhým.
P: Poďme sa trošku porozprávať o hlavnej téme a tou je podcast z biznisového, alebo podnikateľského hľadiska.
M: Na to som ja uplne najlepší 🙂
P: Ja si myslím, že zatiaľ na Slovensku na to nikto nie je expert. Zisťoval som, ale na Slovensku ešte nie je nejaký podcaster, ktorý by zarábal 10000 eur na podcastoch, skôr to je ešte len, že všetci skúšajú, čo pôjde a nepôjde.
M: To je otázka. Ja si myslím, že SME má už podcasty, ktoré na seba zarobia. Tých ľudí, ktorí na tom robia, vie uživiť.
P: To si myslím, že je pekné. Okrem SME kto ešte?
B: Znižuje to náklady, ktoré sú asi stále väčšie ako prevádzka podcastu.
P: Ja teda poviem moje náklady, aby sme mali prehľad. Ja to možno trošku hrotím nákladmi, ale aj tak. Platím si 18 USD za 6 hodín uploadu na Buzzsproute, to je hosting, mám prepis každej epizódy, čiže platím babu, ktorá mi prepisuje každú epizódu, to je do 200 eur mesačne.
A potom mám Veroniku, ktorá mi pomáha s podcastom, tzn. sociálne siete, nejaký research o hosťovi, nahodenie podcastu a všetky tieto ostatné veci, ktorým sa ja nemusím venovať. Ona má tiež nejaký budget, cca. 400 eur mesačne.
Čiže mňa podcast stojí do 600 eur mesačne, čo je dosť. A v najbližšej dobe ani nevidím nejaký zlom, že by sa to zmenilo, pretože tie čísla zatiaľ nie sú nejaké zaujímavé, aby som to ponúkol sponzorom, ale do budúcna je to určite jedna z ciest, sponzoring.
Ty si mi hovoril, že máš tím 8-9 ľudí, aké sú vaše náklady na podcast?
M: To je práve otázka, že sú reálne náklady a potom sú náklady, ktoré by sme mohli mať. Poviem najskôr tie reálne náklady.
B: A to sme tu vôbec ešte nespomenuli čas, ktorý do toho investuje Peťo aj ja.
M: Jasné, to už vôbec nie.
P: Jasné, aj vybavenie štúdia a všetka technika okolo. Teraz naozaj riešim iba tie mesačné náklady. Samozrejme to toľko nemusí stáť, ale ja napríklad nechcem venovať čas nejakému nahadzovaniu, skôr sa chcem venovať tvorbe obsahu a potom tieto veci delegujem a teda ma to niečo stojí. Ale takto som si to vybral.
M: Hosting platíme, ale neviem ti povedať presné číslo. Úprimne, o toto sa viac stará Slávo a tiež do toho dáva kapitál. Ja do toho veľmi peniaze nedávam, ale máme tam nejakú ideu do budúcna, že by to mohlo mať do budúcna nejaký príjem, ale o tom sa ešte pobavíme.
Čiže platíme hosting, potom reklamu na Facebooku, ktorá nám pomerne dosť pomohla. Nie sú to nejaké obrovské sumy. Na začiatku nám hodne pomohlo, že keď sme začali robiť podcast, o ktorom nikto nevie, tak Facebook funguje tak, že keď máš novú stránku a nemáš tam žiadnych followerov, tak bez toho boostovania to neukáže nikomu.
My sme to zo začiatku robili veľmi intenzívne. Po prvé sme dosť boostovali na Facebooku, za druhé sme posielali priamymi správami, čo napríklad aj Sláva Facebook zablokoval na nejaký čas. To mal Slávo celkom problém, pretože Facebook nemá reálne nejaké miesto, človeka, ktorému môžeš zavolať. Tú podporu majú veľmi slabú.
Ale ty to nevieš nikomu vysvetliť, že si neurobil nič zlé. To máme napríklad aj teraz problém, že boosty nám neprechádzajú. Robíme politiku a ty niekomu nevysvetlíš, že to je sarkastický podcast a nie politická reklama.
P: Ja dosť využívam boostovanie na instagrame, na Facebooku veľmi nie. Tam mám tiež niekedy problém, že mi neprejde video, lebo tam mám príliš veľa textu. Čiže zatiaľ tiež nemám nejaké zaujímavé čísla, čo sa týka poslucháčov.
M: No a my si ešte robíme srandu napríklad z kotlebovcov, alebo takýchto rôznych divno ľudí. Nevieme to úplne zistiť, ale asi aj takíto nás nahlasujú na Facebooku a tým pádom máš problém.
Keď robíš politiku, tak s tým musíš jednoducho rátať, bez toho sa to nedá. Čiže to je druhý náklad - boostovanie, ale keďže už máme trošku vyššie čísla, tak aj tie algoritmy na Facebooku sú zasa iné. A okrem techniky, ktorú sme mali na začiatku, čiže nákup mikrofónu, tam už nie je nič.
P: Boris, ty si ešte platíš Adobe Audition, nie?
B: Áno, robím s nejakými inými programami. Mám taký celý balíček, ktorý ale nie je nutný na to, aby sa dal podcast robiť.
P: Hej, napríklad Garageband je zadarmo, Audacity mi príde veľmi obmedzené. Ja ho využívam len na nahratie programu, ale na postprodukciu mi to príde veľmi slabé.
B: No vidíš, veľa ľudí zasa hovorí, že je to super. Je okolo toho veľká polemika. Treba si to určite vyskúšať, každý je iný a na základe toho sa rozhodnúť. Ale podľa mňa vie človek v tom podcaste celkom plnohodnotne postprodukovať, ak má dobrý signál v mikrofóne.
M: A ešte máme ďalší náklad, pretože máme aj pesničky a nielen free hudby a podmaz. Máme licenciu od SOZY a rieši sa, aká bude cena za to, pretože zatiaľ to nemajú na podcasty nastavené, keďže ide o nejaký nový formát.
Ja sa úplne do toho nevyznám, rieši to Slávo, ale viem, že to závisí aj od toho, aké máš sťahovania. Ak máš väčšie sťahovania, platíš logicky viac.
P: Čiže vy ste podali na SOZU žiadosť a ešte neviete, koľko budete platiť?
M: Hej, rieši sa to, ale neviem presne ako to je. Komunikuje s nimi Slávo, aj mi to vravel, ale sú to veci, ktorým sa veľmi nerozumiem. Určite keď Slávovi napíšete, rád vám to vysvetlí. Ale chcel som povedať, že my so SOZOU intenzívne komunikujeme a keď budeme mať nejaký presný spôsob, ako so SOZOU riešia tieto veci, tak to chceme šíriť aj medzi ostatných podcasterov.
Verím, že na budúcom meet upe podcasterov bude jednou z tém aj tento autorský zákon, aby to bolo aj pre podcasterov zrozumiteľné, aj pre SOZU výhodné.
B: Aby boli nejaké pravidlá.
M: Presne tak.
P: Najdôležitejšia téma je monetizácia podcastu, ako zarobiť na podcaste? Ako som spomínal, väčšina podcasterov na podcaste nezarobí, skôr to má ako drahé hobby, aspoň u mňa to tak bolo. Mne sa páči, keď v nejakej firme, kde majú nejaký hlavný biznis, začnú využívať podcast ako jednu z foriem propagácie.
Napríklad Buduj značku český podcast, ktorý má Petr Schwank a on má eventovú agentúru EP Events & Production a podcast robí preto, aby si získal väčšiu komunitu a potom propagoval svoju agentúru, svoj biznis a nejaké služby. To mi príde veľmi fajn, na to je podcast veľmi zaujímavá forma propagácie.
Alebo Dušan Plichta, ktorý robí Powerlogy a predáva vlastné doplnky stravy, funkčné potraviny, teraz spustil svoj podcast, kde chce svoju komunitu vzdelávať, možno lepšie vzťahy intímnejšie vytvoriť. Ale v tom podcaste nie je biznis, ten je niekde inde.
My napríklad prevádzkujeme affiliate sieť Affial a určite chcem mať do budúcna podcasty o téme affiliate marketingu a propagovať svoju sieť Affial, ktorá viem, že bude pre komunitu, ktorú to zaujíma.
Pobavme sa ale o tom, aké sú spôsoby monetizácie pre podcasterov ako vy, že ste rozbehli podcast bez toho, že by ste mali za sebou nejakú firmu, alebo nejaký mediahouse ako SME. O vás nikto nevedel. Je to sponzoring? Čiže nájsť si jedneho, dvoch veľkých sponzorov, ktorí budú sponzorovať podcast a spomenieš ich 1-2 krát v podcaste? Alebo ako to ty vidíš?
M: To je výborná otázka, to je celosvetová téma. Nielen na Slovensku máme problém s monetizáciou podcastov, ale to problém pri všetkých podcastoch na celom svete. Táto sieť nie je ako YouTube, že keď si niekto pustí YouTube, hodí to tam nejaké reklamy a za to ti pošlú peniaze, toto je naozaj vyslovene o tom, že ideš všetko na svoje triko.
Je to otázka, ktorú riešime. Máme pomerne veľkú redakciu na pomery slovenských podcastov. Máme milimálne 8 ľudí aktívnych každý týždeň, ktorí to robia zadarmo. Možno by som ani nezaplatil takýchto ľudí, ktorí robia skvelú robotu a robia to zadarmo, pretože ich to baví a majú dobrý pocit, že to má zmysel a že to, čo sme začali ja so Slávom a Romanou, že je to dobré, je to dobrý produkt a chcú nám pomáhať. Bol by som ale rád, aby to nerobili zadarmo, samozrejme ani ja by som to najradšej nerobil zadarmo, povedzme si narovinu.
P: Prepáč, že ti do toho skáčem. Ja si ale myslím, že ak chceš robiť podcast dlhodobo kvalitne a dobre, musíš mať nejaký príjem.
M: My sme podcast založili na zelenej lúke. Nieje to forma marketingu, alebo výstupu ako keď máš nejaký mediálny dom, alebo biznis, ku ktorému je podcast pridružený. Biznis je ten samotný podcast, ktorý mi robíme. Naša idea je, že možno ľudia čo počúvajú náš podcast vedia, že my máme na začiatku takú sekciu, kvázi reklamu, alebo endorse, ktoré nám sa zdajú byť zmysluplné, zaujímavé, alebo nás nejak inak zaujmú, ale zatiaľ zadarmo.
Zatiaľ je to na báze, že chceme niekoho zadarmo podporovať, ale je v tom idea, že práve to bude v budúcnosti akoby reklama, ale nie formou, že reklama - strih a - ''ČSOB, najlepšia banka na Slovensku''.
Skôr tam chceme rozprávať naozaj veci, ktoré chceme endorsovať. Ja niesom marketér, možno by bolo zaujímavé sa o tom pobaviť. Možno vy máte k tomu bližšie a vedeli by ste mi dať na to svoj názor.
Že ak chce niekto endorsovať, či je preňho zaujímavejšie, že niekto ho dá do podcastu, keď už má zaujímavé čísla, ale nie formou obyčajnej reklamy, ale skôr s popisom že toto je produkt, skúsil som ho, má to zmysel, skúste to aj vy. Že či je toto pre ľudí zaujímavejšie, ako len reklama že strih a nahratý záznam.
P: Za mňa, ak by som to mal hodnotiť ako poslucháč, tak to zmysel určite má. Aj ako marketér. Je to určite prirodzenejšie a natívné, že je to ako súčasť obsahu. Myslím si, že to dosť hraničí aj s word of mouth, že ti niekto niečo verbálne povie, nejaké osobné odporúčanie.
Ja to vidím aj pri influenceroch. Ja predávam aj doplnky stravy a keď nás odporučí nejaký influencer, tak naozaj vidíme reálne objednávky od neho. Ľudia mu veria a aj keď je publikum menšie, odozva je väčšia.
Čiže ja si myslím, že aj pre sponzorov toto bude veľmi zaujímavá forma marketingu aj do budúcna, že možno to nebudú milióny vypočutí, ale skôr to bude o vzťahu podcastera s publikom.
M: Ale je to taká pionierska práca. Je to vec, na ktorú ani tie firmy ešte nie sú zvyknuté, tobôž nie slovenské. Čiže musíš to hľadať, vykomunikovať podmienky. Čiže musíš obetovať ďalší čas. Je to robota naviac, aby si tam toto mal.
P: Čiže je to aktívny predaj dá sa povedať. Musíš firmu osloviť, dať nejaké podmienky, dohodnúť sa s ňou.
M: Čiže aj keď máš podcast, ktorý vychádza 1 x za týždeň, tak ty tam vieš mať kľudne týždňovú robotu.
B: No jasné, verím tomu.
M: Ja si skromne myslím, že to by malo byť zaplatené, ak niečo robíš. Aj keď to robíš ako hobby, že ťa to baví, aj tak by to malo byť zaplatené.
P: Súhlasím.
B: Ten finálny cieľ snaženia je minimálne si na seba zarobiť.
M: Toto by som ja chcel, v prvej fáze, aby podcast zarobil aspoň na seba, na nejaký hosting, endorsy a na SOZU.
P: Pri podcaste je celkom fajn, že sponzor platí hlavne za počet vypočutí, čiže vieš zvyšovať sponzoring a čiastku, ktorá je potrebná pre jednu epizódu, keď budeš mať 2500 poslucháčov a za dva roky budeš mať 10000, tak sa ti bude určite lepšie s firmami vyjednávať.
M: Aj teraz sa snažíme aktívne hľadať sponzorov.
P: Aký typ sponzorov hľadáte? Predpokladám, že chcete mať nejaký vzťah k firme, ktorú by ste sponzorovali.
M: Hej, dali sme teraz celkom vtipnú výzvu, že “ak máš na to, my ti dovolíme byť našim sponzorom.” Takže trošku sarkastický spôsob. Ale ak nás chce niekto podporiť, tak sa s ním spojíme a je to už na osobnom dohovore.
B: Čiže máte posledné slovo v rozhovodaní?
M: Určite, je to tvoja obývačka, záleží na tebe a hlavne teba si ľudia púšťajú k sebe do obývačky. A je to tiež nejaký záväzok, že im nepustíš hocičo, pretože ti ľudia naozaj dôverujú.
P: Ja čo som robil research, tak dosť veľa ľudí povedalo, že zarába na podcaste cez Patreon. Skúšal si niečo takéto?
M: Neskúšal.
P: Funguje to tak, že sa tam zaregistruješ a vytváraš nejaké členstvo, membership, aby ťa ľudia vedeli podporiť tak, že možno sa dostanú k nejakému zaujímavému platenému obsahu, prípadne, že ťa mesačne nejakou malou čiastkou podporujú. Myslím si, že práve toto je nenásilná podpora podcastu a komunity.
M: Myslím si, že asi je to dobré, ale osobne mám predstavu, že to nie je úplne pre slovenské publikum. Patreon skôr funguje v Amerike. Veľa youtubeových videí a aj ľudia, ktorí tvoria na YouTube nejaké videá fungujú na Patreone a asi im to funguje, keď to využívajú.
Tieto veci sú u nás ešte v plienkach a už si ľudia zvykli na Startlab, že keď sa robia tieto rôzne akcie už tam vedia naliať za pár dní peniaze. Ale Patreon je o tom, že človek musí urobiť strašne veľa aktívnych úkonov, aby ťa podporil.
B: A to sa nie každému chce.
M: Presne. Ale na ľudia na Slovensku už sú naučení, že keď máš transparentný účet, tak ti tam pošlú. Čiže už je to tak, že na smartfóne majú nejakú appku a vedia ti tam ľahko poslať. Avšak na to, aby si vedel mať transparentný účet, musíš mať nejaké OZ, alebo firmu.
Ak si nezávislý podcaster, je to ťažšie. Dá sa to, veľa ľudí tak funguje, ale my zatiaľ ešte nie sme a teda nevieme urobiť transparentný účet.
P: V Čechách je myslím Startovač a tam sa dajú podporiť priamo aj podcasty. Ja počúvam český podcast BrainWeAre a zdá sa mi, že ich vieš podporiť.
Funguje to ako Patreon, možno to ešte nemajú tak vymakané, ale vieš nejakou malou čiastkou podporiť svojho podcastera. Neviem, či je to ako Patreon, že pravidelne ti strhávajú z účtu nejakú malú čiastku, alebo je to jednorázové, ale viem, že oni to využívajú.
M: Určite je viac týchto možností a aj ich bude viac, lebo sa podcasty dostávajú na koňa aj celosvetovo. Teraz sú rôzne štatistiky, že ľudia začínajú počúvať podcasty viac ako hudbu. Čiže určite nejaký systém v rámci monetizácie, predsalen svet tak funguje, že keď je niečo in, tak veľa ľudí chce na tom zarobiť, čiže si myslím, že nejaké systémy, ktoré to budú uľahčovať, sa skôr či neskôr objavia.
P: Ja som našiel štatistiku, že v USA v populácia nad 12 rokov si tak 50 % z nich aspoň 1 x za život vypočuli podcast. Čo sú naozaj desiatky miliónov ľudí. To je naozaj úplne inde ako na Slovensku, kde je možno do 100 podcastov a možno 20000 ľudí, ktorí tie podcasty počúvajú.
M: Je tú malý trh, predsalen na Slovensku je len 5 miliónov ľudí. Ale ak máš tému, ktorá vie zasiahnuť aj Českú republiku, tak je to možné.
P: A myslíš si, že Česi budú počúvať Slovákov?
M: Keď si dobrý a máš zaujímavú tému, tak verím tomu, že áno.
P: Viem, že naopak je to bežné, ale Česi väčšinou Slovákov nechcú počúvať.
M: Áno je to ťažké, ale viem si to predstaviť. Poznám napríklad Čechov, ktorí počúvajú náš podcast. Viem, že podľa štatistík je Česká republika druhé miesto na svete, kde nás najviac počúvajú. Logicky. Aj keď asi sú to aj Slováci, žijúci v Čechách. Ale mali sme aj odozvu od Čechov, ktorí nás počúvajú.
P: Tak to musí byť nejaký fajnšmeker, keď Čech počúva slovenskú politiku.
M: Hej. Lebo väčšiu polovicu u nás v podcastoch tvorí slovenská politika.
P: Hej, je pravda, že to je taká téma, že stále sa tu u nás niečo deje. Nuda v našej politike nie je určite.
B: No, to asi ani v českej.
P: Dobré je, že je trend stúpajúci, ľudia stále viac a viac počúvajú podcast a ja stále hovorím, že ak je niekto podcaster a chce, aby počúvali jeho podcast, tak sa musí snažiť, aby ľudia vôbec počúvali podcasty vo všeobecnosti.
Čiže je dôležité edukovať ľudí, ako počúvať podcasty, čo je to podcast, to veľmi veľa ľudí stále nevie. Napríklad moji rodičia, neviem či doteraz počuli môj podcast, pretože reálne nevedia, ako si to vôbec vypočujú. Ja im vždy pošlem url webovej stránky a prehrávač priamo tam, a tam si to mama pustí. Ale ona si to nepustí cez Spotify, alebo Apple, pustí si to z webu.
M: To zase moja mama počúva každú časť. Ja som sa napríklad zbavil smartfónu tak, že som ho dal mojej mame a ukázal som jej ako počúvať podcasty a vie si to stiahnuť.
P: A ty ako teraz počúvaš podcasty, keď nemáš smartfón?
M: Ako som hovoril, že som niekedy počúval veľmi veľa podcastov, tak to prišlo až do takého momentu... Teda, mne sa rozbil displej na smartfóne a chvíľu som smartfón nemal. A som si hovoril, že wau, svet je farebnejší.
Za prvé, nemusíš sa stále pozerať na smartfón, za druhé som strašne veľa času strávil počúvaním podcastov a teda som si nalieval do hlavy strašne veľa informácií. A až potom, keď som to prestal, som si uvedomil, aké je to uvoľňujúce, nepríjmať stále nejaké informácie, nepočúvať stále niečo.
Tak som si povedal, keď sa mi z reklamácie vrátil smartfón, že už ho vlastne ani nechcem a mame sa práve vtedy rozbil predchádzajúci mobil, tak som jej dal môj. Aspoň budeme viac v kontakte a bude jednoduchšie si volať napríklad cez Messenger, že ja som na počítači a ona má smartfón.
Musím povedať, že som šťastnejší a teraz už počúvam aj podcasty, ale je to tak, že si vyslovene na to nájdem čas, napríklad pri káve, pri raňajkách si pustím od SME-čka Dobré ráno, nejaké noviny, pretože nemám televízor, tak mám aspoň takýto prísun informácií. Alebo potom vyslovene podcast, kde je zaujímavá téma a chcem si ho vypočuť, tak si na to vyslovene nájdem čas a sústredím sa na to.
P: Ja si občas dávam digitálny detox od telefónu a je to naozaj veľmi oslobodzujúci pocit.
M: Určite, ja to môžem všetkým odporučiť. Ja keď som stále počúval podcasty, tak som nemal ani čas rozmýšľať. Akože toto teraz nie je dobrá téma :-), ale na druhej strane, všetkého veľa škodí. A ja mám pomerne náročnú intelektuálnu prácu, píšem doktorát, tak som nemal čas spracovať tie témy.
Pretože som spracoval literatúru, potom ideš niekde, počúvaš podcasty, to ti zase leje niečo do hlavy. Ja často chodím veľa pešo a aj v minulosti som to tak mal, že práve vtedy, keď som niekam šiel, mi napádali dobré veci.
Vtedy máš totiž čas spracúvavať informácie, vtedy sa ti mozog nudí a vtedy prichádzaš na nové veci. A tým pádom, keď som tento čas zabil podcastami, tak som už nemal čas na iné veci a potom príde pretlak, pretože mozog nemá čas vyrovnať sa s informáciami.
A potom, ako som už nemal možnosť počúvať podcasty som prišiel na to, že konečne mám čas rozmýšľať. Tým pádom som sa k tomu ani nevrátil. Myslím si, že je dobré mať všetko s mierou, aby sme mali aj nejaký čas na spravúvavanie informácií.
P: Súhlasím a kvitujem. Síce ja by som sa stratil každý deň asi 3x, ja bez Google maps nemôžem ísť asi ani vyniesť smeti, lebo sa stratím. Ale určite kvitujem, aby človek nemal stále v ruke telefón a kontroloval instagram, maily, ale mal čas mať iba čistú hlavu.
M: Áno, niekedy je to celkom veľký ''vopruz'', napríklad aj s tými Google maps, že si musím dopredu pozrieť, kam chcem ísť.
P: Ale viac ti to dáva ako berie.
M: Áno, potom sa vraciaš k takým veciam, ako napríklad sa spýtaš človeka na ulici, že akým smerom máš ísť a toto so smartfónom neurobíš.
P: Presne toto stalo aj mne, keď som šiel von bez telefónu a niekde som sa stratil, tak som sa musel pýtať ľudí a rozmýšľať inak, ako len googliť.
M: Aj vzťah s priateľmi je úplne iný, ked nemáte smartfóny. Ja mám šťastie, že aj ľudia, s ktorými bývam na byte sú moji kolegovia z univerzity a je to fajn, že sedíme v kuchyni a bavíme sa o nejakých veciach a nikto sa nepozerá do mobilu. Ten vzťah je intenzívnejší, asi to znie čudne, ale vyskúšajte si to.
P: Ja mám ten detox, že jeden krát do týždňa mám deň bez smartfónu. Samozrejme predtým si musím pozrieť, kam chcem ísť, 3 x sa stratím, 3 x sa musím niekoho spýtať.
M: Ale aj sa sústrediť na tých ľudí. Pretože ty môžeš byť vďaka smartfónu s 10 ľuďmi naraz, ale nie si s tým človekom, s ktorým si osobne. A to je smutné, nie?
P: Je to smutné. Ja som napríklad naozaj alergický na to, že keď som s niekým dlhšie a ten človek je stále len v telefóne a ja viem, že ma na 100 % nevníma. Pretože mozog nevie multitaskovať, mozog vie iba prepínať medzi tebou a človekom na instagrame, s ktorým si píšeš.
M: Hej, aj tie vzťahy sú potom iné. Aj ten človek cíti, že mu dávaš celú svoju energiu a sústredenie. Tak ťa potom aj inak vníma.
B: Teraz napríklad Cal Newport napísal knižku Digitálny minimalizmus, je po anglicky a teraz Malé Lvy ju vydáva v češtine. Je o tom, že aj ľudia, ktorí intenzívne pracujú s technológiami cítia, že sa od toho potrebujú odpútať, pretože to v nich vyvoláva závislosť a vedia to aj popísať. Je to naozaj vážna vec a vážna kniha.
P: Vráťme sa ale k téme monetizácia podcastov. Ďalšia monetizácia podcastov je napríklad vlastný merch. Tu viem, že niektorí podcasteri to využívajú, aj vo formulári mi uviedli, že skúšajú vlastný merch.
Ty si mi tuším tiež spomínal, že rozmýšľate o vlastnom merchi o produktoch s vašou vlastnou značkou, logom, alebo textom, ktorý si sami spravíte. Berieš merch ako monetizáciu podcastu?
M: Je to myslím si, dobrá vec. Ľudia sú už na to naučení, napríklad na hip hopovej scéne to dosť frčí. Ideš na hocijaký koncert a máš tam stánok so všetkým. Ľudia sú na to naučení, ale pri podcaste je problém, že ľudia musia niečo urobiť, aby sa dostali k merchu.
Na koncerte si kúpiš rovno. My máme merch, máme značku JRD Kocurany. Je to taký polovtip, hovoríme, že keď sa politik nedobre oblečie. Najnovšia kolekcia Kocurany je a naša úžasná Romana na to urobila logo, máme tričká.
Naša idea je, že tričká nepredávame ako merch, ale ľudia tričko dostanú za to, že chcú byť náš sponzor. Je to trošku obrátené. Potom máme ešte šálky, ktoré sú veľmi obľúbený v podcastovej scéne. Polovica podcastérov má nejaké šálky, vy máte tiež?
B: Zatiaľ bez šálok.
M: Viem, že SME veľmi funguje na šálkach. Je to jedno z najendorsovaných vecí u nich v rámci merchu.
P: Myslím, že aj Peťo Podlesný má nejaké šálky.
M: Je to dosť možné, pretože káva a čaj je nejakým spôsobom spojená s počúvaním a nahrávaním podcastu.
P: Jasné, je to využiteľné a praktické.
M: Čiže máme vlastné šálky, ktoré sa ešte nedajú kúpiť, ale my ich občas posielame nejakým verným poslucháčom. Náš marketingový plán je skôr ich dávať za odmenu a nie ich úplne predávať. Ale samozrejme do budúcna je idea, že bude nejaký eshop, kde sa dá dostať k takýmto veciam. Ale to sú veci do budúcna a uvidíme, do akej formy sa vyvinú.
B: Veď to je super, že nad tým rozmýšľate.
P: V zahraničí podcasteri dosť využívajú na monetizáciu affiliate marketing, to znamená, že keď máme takto epizódu o podcastoch, tak by som povedal, že no a keď chcete využiť hosting Buzzsprout, tak sa zaregistrujete cez môj odkaz podnicast.com/buzzsprout.
Teraz si vymýšľam, ide o príklad a teda ten podcaster dostane nejakú províziu, čiže ide o affiliate marketing. V zahraničí sa toto dosť využíva, v slovenských podcastoch som to zatiaľ nepočul.
A posledná vec, ktorá mi napadla je, že v zahraničí sú využívané aj digitálne produkty. Podcaster si urobí vlastný produkt digitálny, možno nejaký kurz a potom to propaguje cez podcast. To je už ale skôr tak, že ten človek má nejaký brand a potom podcast využíva na propagáciu svojich služieb, alebo produktu.
M: V rámci sekvencie, ako máme my na začiatku sa dajú endorsovať alebo odkazovať na rôzne veci. Napríklad viem, že mužom.sk majú spoluprácu s Audiolibrixom, čiže ty keď tam ideš a dáš tam nejaké heslo, tak oni dajú zľavu na nejakú audioknihu. Takto to funguje v podcastoch už aj na Slovensku, ako si hovoril affiliate marketing.
P: Dobre, myslím si, že sme toho prebrali už celkom dosť. Rozprávame sa už hodinu 20 minút, čo bude asi najdlhšia epizóda zatiaľ.
B: Môžme to rozdeliť na dve.
M: A polku môžeš dať na Patreon.
B: Čiže keď si chcete vypočuť druhú polovicu, tak tu 🙂
P: Je to koncept, ktorý môžeme v budúcnosti vyskúšať. Treba skúšať čo funguje.
M: Určite ale treba opatrne, predsalen robíš s ľuďmi a dôvera sa môže veľmi ľahko stratiť a veľmi ťažko sa nadobúda.
P: Presne tak. Boris, chceš ešte niečo povedať?
B: Nie, myslím si, že sme tému vyčerpali dosť.
P: Tiež si myslím. Je to možno téma, o ktorej vieme pokecať ešte 10 hodín.
B: Príjemná debata, mal som z toho fakt dobrý pocit, neviem ako vy?
M: Ja som tiež veľmi spokojný a myslím si, že by sme to mohli zopakovať napríklad o rok a uvidíme, kam sa to celé vyvinie.
B: Veľmi dobrý nápad.
P: Bude úplne iná situácia, každý sa niekam inam posunieme a možno sa stretneme v nejakom veľkom štúdiu v Karibiku.
M: Prídeme tam na vlastnej jachte.
B: Ja si myslím, že každý to robíme srdcom a je to zatiaľ také iné. Ae samozrejme rozmýšľame nad tým, ako si minimálne zaplatiť náklady, ktoré používame. Je to taká podporná vec podľa mňa a možnosť stretávať zaujímavých ľudí.
M: Ale musí to byť autentické, nie že to robíš len kvôli peniazom, že je to umelý produkt.
P: Presne tak, určite to nemôžeš robiť len kvoli peniazom, myslím, že zatiaľ sa to poriadne ani nedá. Podľa mňa každý podcaster to robí zo srdca.
M: Ja si myslím, že všetko v živote by mal človek robiť podľa toho, čo ho baví. Ja viem, že nie vždy sa to dá, že človek má podmienky, aby mohol robiť to, čo chce. Ale pokiaľ máte podmienky, ale je to niečo, čo môže robiť radosť nielen vám, ale aj ďalším ľuďom, tak treba sa toho chytiť a robiť to.
P: Súhlasím na 100 %.
B: Super, ďakujem chalani.
P: Chalani ďakujem, aj ja a som zvedavý na odozvu od komunity Podnicastu, či sa im to páčilo a keď tak, dajte nám vedieť na Apple Podcasts, alebo napíšte na peter@podnicast.com.
Martin, tebe ak by chcel niekto niečo povedať, alebo napísať, tak kde ťa môžu zastihnúť?
M: Určite môžu ísť ku nám na Facebookovú stránku Silný výber, kde nájdu aj naše produkty, náš kontent a naše podcasty. Keď tam napíšu, tak sa to ku mne určite dostane. Alebo môžu napísať priamo mne na Facebooku - Martin Jakubčo, mám otvorený profil a budem v pohode, keď bude niekto niečo vedieť a skontaktovať sa.
Prípadne na mail, ak chceme byť takíto oficiálny jakubcomartin@gmail.sk. Určite nie je problém, ak by chcel niekto pomôcť, prípadne mal nejaké postrehy, tak veľmi rád.
P: Tak tak, určite aj mne môžete napísať, ak budete chcieť pomôcť s Podcastom, prípadne aj Borisovi.
M: Ešte by som povedal jednu vec, na Facebooku je jedna skupina Podcastoví nadšenci, kde keď sa pridáte tak je tam strašne veľa ľudí, ktorí robia podcasty, alebo s tým majú skúsenosť a je to veľmi ochotná komunita.
P: Sú tam ľudia so SMEčka, ktorí to majú ako denný chleba a sme tam aj my.
B: Je to ale prajná komunita, ktorá naozaj chce pomôcť, ak o to niekto požiada primeranou formou.
P: Dobre, tak ďakujem obom a počujeme sa pri ďalšom Podnicaste, majte sa krásne.
B: Nazdar.