26. Katarína Hutyrová (NOSENE): O prvom slovenskom voňavom second hande #rozhovor

V tomto rozhovore sa dozviete:

Stačí dať PLAY:

Profil podnikateľky

Celé meno:

• Katarína Hutyrová

Odkazy na sociálne siete:

% vo firme:

• 8,3 % v NOSENE, s.r.o.

Základné informácie:

Zaujímavosti a pikošky:

FIRMA:

• Názov firmy: NOSENE, s.r.o.
• Rok založenia: 30.4.2016
• Obrat v roku 2018:
  • Tržby: 109 449 €
  • Zisk: 5 203 €

Ďalšie rozhovory o Nosene:

Prepis 26. epizódy podcastu s Katarínou Hutyrovou

Ahojte.

Behind story za tým je taká, že Jakub viackrát spomínal, že by bolo fajn spraviť sekáč, kde človek príde, bude sa tam cítiť dobre, bude to dobre vyzerať, oblečenie bude pekné a bude sa tam cítiť ako v bežnom obchode, hoci tam budú nosené veci.

A zároveň to bude vedieť prispievať aj na nejakú sociálnu pomoc, ktorá je na Slovensku potrebná. Raz cestou z kina, keď sme išli autom, mu vravím že dobre, poďme to urobiť. Tak sme na tom začali pracovať.

Áno, prišiel s tým Jakub. On vymyslel celú túto ideu a na Slovensku nebolo nič také. Doteraz úplne identické NOSENÉ existuje pod našou značkou iba v Banskej Bystrici.

Áno.

Presne ako nosené oblečenie. Malo to byť úplne najjednoduchšie, simple, výstižné. Také, aké si vieš zapamätať, takže preto NOSENE.

Pracovali sme tam s viacerými variantmi.

Ja som bola s tým, že NENOSENE, Jakub zasa NOSENE a potom ešte nejaké názvy tam boli, pár konceptov tam zaznelo a vybrali sme toto.

Bola to taká kombinácia pocitov a nejaká základná excelovská tabuľka, ktorú som si otvorila možno naposledy pred rokom, tak som sa len chytila za hlavou, že čísla nesedeli už asi ani po prvom pokuse, ktorý sme mali.

Odhady, ktoré sme tam dávali, boli čísla, ktoré sa s realitou ani nestretli. Ale bola to kombinácia viacerých faktorov. Napríklad sme vybrali zlé miesto prvej prevádzky. V živote nikdy nechoď do pasáže, aj keď bude akákoľvek krásna. A keď ťa budú varovať ľudia, ktorí majú naozaj skúsenosti nechoď hlavou proti múru.

Práveže nie je. Pokiaľ potrebuješ, aby ťa ľudia videli, potrebuješ výklad. Potrebuješ byť do ulice a potrebuješ byť viditeľný.

Nie nemali. Boli sme tak, že si musel ísť popri jednej reštaurácii. Pasáž bola naozaj krásna vzadu záhrada, ale jediný, kto chodil do pasáže boli ľudia, ktorí si tento koncept našli a oslovilo ich to a veľakrát to nenašli, pretože to bola frekventovaná ulica. Alebo tam potom boli nemeckí turisti, ktorí prišli, nakúpili a viac sa už nevrátili. Čiže to nebol zákazník, ktorého by si si vedel udržať.

Dá sa povedať, že áno. Ja som predtým ešte mala a stále mám jeden projekt, ktorý funguje, ale momentálne sa mu vôbec nevenujem, nemám naň čas a nie je to priorita. Je to skôr také hobby, čo sa týka podnikania, tak toto bolo prvé.

My sme začínali najskôr online. Čiže najskôr sme neriešili, že hneď zaraz, za týždeň otvárame prevádzku. Začali sme s tým, že nejakú dobu sme boli čisto len online a fungovali sme takto. Dávali sme do toho len vlastné peniaze. Veľkú časť Jakub, on to na začiatku zafinancoval. Ja som do toho dávala čas či už popri práci, alebo svoj voľný čas, ktorý som mala a časť peňazí tiež.

Full time job, ktorý absolútne nesúvisel a vlastne to bolo obdobie, kedy som pracovala trištvrte dňa v jednej práci a potom som prešla zasa do officu a tam som do polnoci, do druhej rána robila na tomto. Ráno na šiestu opäť vstávala, čiže také tie ťažké začiatky, ktoré buď dáš, alebo nedáš.

Hľadali sme ho. Bolo to z môjho aj Jakubovho šatníka. Obiehali sme second handy, kde sme tovar zháňali. Samozrejme, že to nevieš udržať na pár kusoch, ktoré nájdeš v sekáčoch, ale potom som vyhľadávala dodávateľov či už zo Slovenska, alebo zo zahraničia a ty nevieš, čo ti príde.

Čiže taká lotéria, že buď ti príde 90 kg vrece a z toho máš 70-90 % odpad, alebo ti príde vrece, v ktorom sú super veci a odpad je možno 30 %. Tam to je lotéria, čže nevieš, čo kupuješ. Časom sme pracovali s tým, že sme chodili priamo do veľkoskladov, ale tam tiež nevieš nejakým spôsobom ovplyvniť, aké vrece ti tam nabalia. Čiže to bolo hlavne o tom obiehaní a dosť časovo náročnom vyhľadávaní tovaru.

Boli to firmy, ktoré sú zamerané na predaj noseného oblečenia.

„Robíme aktivity pre firmy ako firemné zbierky oblečenia a praktické workshopy, na ktorých učíme ľudí upcyclovať, alebo si ušiť vlastnú vec.“

Čo sa týka aktivít, ktoré robíme a na čom staviame, jedna stránka sú kamenné predajne, jedna v Bratislave a druhá v Banskej Bystrici. Tam vlastne máš nosené oblečenie, prípadne upcycle tovar, prípadne našu kolekciu Renewals a zároveň sme dnes konečne spustili náš nový eshop a web. Mali sme beta skúšobnú verziu, ktorú keby si si pozrel včera... No, ja som plakala, keď som to videla. Bola to ale testovacia verzia, čiže dokázala prežiť nejaký rok.

Je tam teda eshop, cez ktorý si vieš vyklikať objednávku. Nájdeš tam všetko, čo sa týka doplnkového tovaru to čo máme na predajni, ale čo sa týka noseného oblečenia, tak na eshope nájdeš len niektoré kúsky a potom máme druhú časť, kde robíme aktivity pre firmy. Firemné zbierky oblečenia, praktické workshopy, na ktorých učíme ľudí upcyclovať, alebo si ušiť vlastnú vec, potom pre nich robíme swapy, kde priamo do firmy prinesieme swap. Môžeš to urobiť pre svojich zamestnancov ako aktivitu v rámci nejakého ekologického dňa, alebo im to môžeš priniesť ako také spestrenie v rámci edukácie.

Swap je event, kde prídeš, pozrieš sa do svojho šatníka a vyberieš oblečenie, ktoré nenosíš. Malo by byť pekné, také, že vieš si ho obliecť dnes, ale napríklad ti nesedí veľkostne, nezapneš ho, alebo ti je veľmi veľké. Ale malo by to byť oblečenie, ktoré by si si bez problémov obliekol dnes, alebo zajtra.

Alebo by si to bez problémov dal hociktorému cudziemu okoloidúcemu človeku na ulici a toto oblečenie zoberieš, vyperieš ho a prinesieš ho na swap. Následne si za toto oblečenie vyberieš oblečenie niekoho iného, kto tiež priniesol na tento swap svoje oblečenie. Takýmto spôsobom vlastne funguje to, že nemusíš nakupovať úplne nové veci, ale vyberieš si z oblečenia niekoho iného.

Máme to nastavené tak, aby to bolo win-win aj pre človeka, ktorý keď prinesie, aby si vedel aj vybrať. Čiže aby ľudia nenosili čisto iba odpad a veci, ktoré sú naozaj zničené a nenositeľné.

Áno, veľmi často využívajú aj takú kombináciu, že im robíme vlastne full time deň. Začíname prednáškou na tému udržateľnosti, kde prednáška je zameraná na to, aby sa ľudia vedeli inšpirovať, kde aj oni môžu začať a prečo sú niektoré problémy, ktoré tu sú.

Potom majú napríklad tento workshop prešívanie, alebo upcycle workshop, ktorý je pripravený presne podľa ich predstáv a podľa kapacít, ktoré potrebujú. Zároveň potom nasleduje buď swap, alebo firemná zbierka, alebo niečo podobné. Vždy je to o tom, ako firma potrebuje vyskladať program, prípadne či už má nejaké aktivity a tak ďalej.

Dá sa povedať, že áno, síce netvorí veľké percento predaja, čo sa biznisu týka. Je to asi jedna štvrtina. Je to ale skôr o tom, že chceme kolekciu robiť jedinečnú. Čiže nenájdeš 400 kusov tejto kolekcie, nie je to možné ani z kapacitných dôvodov a zároveň chceme, aby tam bola tá kvalita.

Každý jeden kúsok je vlastne jedinečný, tým, že pracujeme hlavne s pánskymi košeľami, ktoré sú poškodené, alebo zvyškové látky z výroby, pripadne z nejakých textilných galantérií, alebo nám ľudia prinesú látku, ktorá im zostala, alebo ktorú si kúpili a nevyužili. Z týchto materiálov vzniká kolekcia.

Máme navrhnuté nejaké modely, napríklad 6 typov modelov, či už sú to šaty, kardigany. To si navrhujeme my a potom záleží na tom, aký materiál sa k nám dostane. Z každej košele samozrejme nevieš urobiť každý design. Niekedy sa s tým musíš vyhrať inak, urobiť tam nejaký iný detail, niekde to viac zúžiť, niekde tomu trošku pridať a podobne. Tým pádom vlastne nemáš každú košeľu stopercentne rovnakú, pretože ani ten materiál nie je taký istý.

Áno, na jednej strane je to výhoda, na druhú stranu treba poukázať na to, že nestojí to 5 eur. Je to drahšia vec a zároveň vyberáme materiály, ktoré sú kvalitné. Vyberáme dve košele, ktoré pôvodne stáli 120 až 200 eur a keď chytíš ten materiál, tak naozaj dlho vydrží a nerozpadne sa. Taktiež aj ušitie tej veci je urobené veľmi kvalitne, aby sa ti nerozpadla počas prania. Čiže aj cena sa nezačína na 10-12 eurách, ale na 50-60 eurách.

Áno, máme vlastnú krajčírku.

Je to o tej edukácii. Máme tam na to kolegov, ktorí sú na prevádzke a ktorí sa s tebou rozprávajú a vysvetlia ti, prečo to toľko stojí. Že táto kolekcia stojí presne toľkoto, pretože je to vlastne iný typ vecí, ako je klasická bežná NOSENE kolekcia, kde nájdeš veci od 3 eur, ale aj 40 eur, ale aj 12.

Je to naozaj o tom, na akú vec natrafíš. Ľudia majú ešte trošku predsudky a nerozumejú, prečo táto vec stojí 40 eur, kde niekde v inom obchode si môžem kúpiť košeľu za 20 eur. Ale keď zistí, že aha, toto všetko to obsahuje, tak vtedy začne rozmýšľať nad tým, že to nemôže stát tých 20 eur.

To je jeden z problémov, ktorý tu máme. Fast fashion vo všeobecnosti nás naučila kupovať si veci instantne rýchlo, nakupovať si to instantné šťastie na 15 minút, kde za hocijaký rýchly čas kúpiš niečo úplne lacné a zároveň sa ti to za chvíľu rozpadne. Alebo za 2 týždne ti ten istý obchod diktuje, že to, čo si si tam kúpil včera je už staré a ty dnes potrebuješ niečo nové a to nové, je tam lacné, že si ochotný si to kúpiť, bez ohľadu na to, koľko si investoval do toho oblečenia predtým.

Áno, máme to nastavené tak, že oblečenie selektujeme. Čiže na prevádzku, na plochu by sa nemala dostať vec, ktorá má nejaký nevyprateľný fľak, alebo má poškodený šev, alebo má diery. Samozrejme, robia to ľudia a ľudia robia taktiež chyby a keď náhodou niekto si nevšimne to poškodenie a ten zákazník nás na to upozorní, tak my budeme len radi, pretože nechceme, aby to bolo na ploche.

Čiže ak niekto niečo takého u nás uvidí, kľudne môže na to poukázať, že toto je poškodené a nemusia sa báť, že prečo to tu vlastne je. Ľuďom garantujeme, že ak sa im dajme tomu niečo nepáči, tak do 14 dní si môžu dôjsť vec vymeniť za niečo iné, majú na to nárok.

Väčšinou nie.

Garantujeme to, že z každej predanej veci, z každého kusu oblečenia ide priamo časť z predajnej ceny. Čiže keď sa pozrieť na visačku, vidíš koľko stojí daná vec a presne máš uvedenú na každej jednej visačke aj čiastku, ktorá ide na pomoc týmto týraným ženám.

Presne preto vzniklo NOSENE, aby si ty transparentne vedel, že keď svoje oblečenie niekde daruješ, tak transparentne vidíš, čo sa s ním stane, transparentne vieš, akému združeniu sa budú odvádzať tieto peniaze dajú a v akej hodnote.

Čiže máš presne uvedené, že napríklad z 30 eurovej veci, ide 1 euro na pomoc týraným ženám. Možno na začiatku si povieš, že fúha, iba 1 euro, ale ako každá bežná firma máme aj my záväzky, ktoré si musíme plniť. Či už sú to mzdy zamestnancom, prenájom priestorov, alebo  dane a odvody a všetky tieto veci, ktoré proste nie sú zadarmo, čiže na to je používaná potom tá zvyšná časť.

S organizáciou My mamy sme spätí od začiatku. Keď sme rozmýšľali akému združeniu, organizácii, alebo oblasti sa chceme venovať, tak som prišla s ideou, že keďže módu viac riešia ženy ako muži, mohla by pomáhať ženám, ktoré sú v núdzi.

V úvode sme teda hľadali združenie, ktoré je nejakým spôsobom zamerané na pomoc ženám. Tu nás na toto združenie upozornila Ľubka Kolesárová, ktorá vtedy riešila tému a mala aj článok, ktorý bol nominovaný na novinársku cenu a myslím, že aj vyhral. Že v Prešove je združenie My mamy, ktoré pomáha ženám.

Chceli otvoriť bezpečný ženský dom, kam tieto ženy s deťmi môžu odísť od človeka, či už je to muž, priateľ, hocikto a budú sa o nich starať či už sociálne, ale majú tam aj psychologickú pomoc a tak ďalej. No a ľudia zo sídliska, kde tento bezpečný ženský dom mal byť, spisovali petície, bojovali proti tomu, nechceli to tam a nám to prišlo šialené. Tak oni chcú robiť dobrú vec, chcú pomáhať a prečo by sa malo diať niečo takéto a ľudia by mali bojovať proti pomoci druhým ľuďom.

Samozrejme, podarilo sa im to a preto je tento príbeh spätý s tým, že chceme pomáhať priamo tomuto združeniu. Spolupracujeme aj priamo s trnavským združením, ktoré pre nás vyrába produkty - prírodné mydlá. Ženy si týmto privyrábajú či už je to privyrábanie vo forme zamestnania a zároveň to majú ako psychoterapiu, kde pri výrobe mydla odchádzajú myšlienkami niekde inde.

Keď sme hľadali priestor pre druhú prevádzku, tak Banská Bystrica bolo jedno z miest, nad ktorým sme uvažovali. V tom čase to bolo mesto, ktoré malo v danom momente ideálne priestory na ideálnom mieste o rozmeroch, ktoré sme potrebovali. Takže preto Banská Bystrica. A zároveň je to srdce Slovenska, ale to je samozrejme taký vnútorný pocit. Samozrejme najmä pre to, že tieto priestory boli.

Časť ľudí áno, ale samozrejme tam bol progres toho, že sme museli ľudí učiť, čo NOSENE je a oboznamovať ich s tým a tak sa to postupne dozvedali. Ale áno, časť ľudí NOSENE už poznalo.

Začnem tým, že koľko nás je. Plus mínus nás je 17. Nie sú to trvalí zamestnanci, sú tam aj nejakí študenti, ktorí sú brigádnici. Tím máme vyskladaný z ľudí ako je napríklad vedúca prevádzky, ktorá má nastarosti bežne denné aktivity, dennú prácu a kolobeh diania za tým.

Potom od tohto roka máme aj Mišku, ktorá pomáha s marketingom, má nastarosti eshop, online a tak ďalej. A potom som tam aj ja, mám na starosti komplet celé fungovanie, manažment toho celého, či už sú to nejaké spolupráce s firmami, alebo s nejakými projektmi, či už je to rozvíjanie toho povedomia a nastavovanie nejakých marketingových vecí. Čiže všetko, čo si vieš predstaviť pod hlavou toho celého, tak to všetko riešim.

Áno, to je jedna z najdôležitejších vecí, na základe čoho vyberám ľudí, ktorí môžu tvoriť tím NOSENE. Je to podľa mňa dôležité pri každom jednom brande. Aby to človek nerobil iba preto, že musím ísť do roboty, tam si odsedím, alebo odstojím 8 hodín a zas odchádzam. Ale aby to bol človek, ktorý chce tú prácu robiť, ktorého to baví, ktorý tam príde aj keď má zlý deň, tak to nechá pred dverami prevádzky vonku a keď je tam, venuje sa ľuďom, rozpráva sa s nimi a je presvedčený, že to chce robiť. A zároveň má ekologické zmýšľanie, že robí to aj preto, lebo chce pomáhať planéte a chce pomáhať tým, že to oblečenie dostáva druhú šancu.

Áno. Veľakrát sa mi to stane. Samozrejme, keď potrebujeme doplniť ľudí dávame výzvy a zháňame takto, alebo je rozšírené povedomie, že máme voľné pozície. Ale v priebehu roka nám stále chodia nejaké žiadosti, že ľudia sa chcú k nám pridať a chcú u nás pracovať. Nie vždy sa to dá, pretože kapacity máme aj my zatiaľ obmedzené, ale ozývajú sa nám ľudia aj sami.

Tieto eventy sú fajn, ak sa chceš s ľuďmi stretnúť osobne a nemáš kamennú prevádzku, alebo sa chceš zoznámiť so skupinou ľudí, ktorá navštevuje tieto eventy. Je to jedna z marketingových aktivít, kde na začiatku nám to taktiež pomohlo a pre štart to bol jeden veľký krok.

Priamo na takýchto eventoch sme si otestovali, či majú o to ľudia vôbec záujem, alebo nie a až potom sme otvorili napríklad prevádzku. Čo sa týka marketingu a toho, čo nám funguje a nefunguje, tak samozrejme komunikácia s ľuďmi. Na tej si dávame záležať, pretože človek, ktorý k nám chce prísť a napíše nám, či už mail, cez Instagram, alebo Facebook, či hocijaká platforma, cez ktorú s nami vie komunikovať, tak komunikujeme s ním tak, aby vždy dostal odpoveď, na každú svoju otázku, ktorú nám položí, pokiaľ to nie je úplne nejaká šialenosť, čo sa nám ešte teda nestalo.

Ľudia, keď sa pýtajú, tak dostanú vždy odpoveď a pokiaľ prídu či už osobne, alebo nám napíšu, či zavolajú, tak sa spoja s človekom, ktorý vie zodpovedať otázky. To je jedna z vecí, ktorá funguje. Zároveň sa venujeme sociálnym sieťam. Komunikujeme cez Instagram, komunikujeme cez Facebook, je to na pravidelnej báze. Boli obdobia, kedy sme tam nefungovali úplne pravidelne, ale tieto sociálne siete sú vec, pokiaľ ju vieš robiť a robíš ju pravidelne, vie priniesť úspech.

Oboje. Je to kombinácia. Ak budeš na Instagrame a sociálnych sieťach onlinovo hovoriť a tvrdiť jedno a potom príde človek fyzicky k tebe do prevádzky a máš tam ofučaného človeka, ktorý sa na teba pozrie, že čo tu chceš, alebo prídeš a cítiš sa tam rovnako, ako si mal niekde napísané, alebo komunikované, tak samozrejme tieto dve veci sú súčasťou a sú navzájom späté. Nie je to tak, že pracuješ na jednom a druhé flákaš, ale musíš pracovať veľmi dobre na oboch platformách.

Presne tak.

Znamená to, že niečo, čo už je poškodené a nepoužiteľné v podobe ako je to teraz, tak to prešiješ, alebo prerobíš a dáš tomu novú hodnotu a urobíš z toho inú vec. Napríklad zoberieme pánsku košeľu, pokiaľ má poškodené manžety, nevyprateľné fľaky, pozadrhávané časti, niekedy potrhané, tak to zoberieme, prešijeme a nevyzerá to úplne identicky ako tá košeľa, ktorú si videl predtým, ale je prerobená na niečo nové.

Robíme aj úplne iné produkty. Napríklad z džínsov robíme mestské batohy, zo zvyškových látok napríklad tašky, záleží aký typ látky to je. Z košele sme v prvej kolekcii robili batohy, od ktorých sme potom upustili a zamerali sme sa viac na modely, aby boli nositeľné. Čiže z košele sú to väčšinou košele, šaty, topy, alebo niečo podobné.

Samozrejme. Záleží aj na tom, ako je materiál zničený, alebo poškodený a kde má tie poškodenia. To je veľmi dôležité.

„Fast fashion je ekologické peklo na zemi.“

Fast fashion, úplne jednoduché prirovnanie k fast food. Veľmi rýchlo, veľmi lacno, čo najjednoduchšie, tak, aby to bolo možno aj nekvalitné a aby si bol možno happy, že to máš. Je to jeden míľnik, fast fashion je podľa mňa jedno ekologické peklo na zemi.

Pretože na to, aby sme sa pýtali otázku, mám si dnes čo obliecť, vyvalí sa na teba plné skrine oblečenia, tak niekde v krajinách, kde sa oblečenie vyrába, tak tí ľudia napríklad majú znečistené zdroje pitnej vody a existujú miesta, kde sú rieky bez života a nič tam proste nenájdeš, iba toxíny.

Ľudia pracujú za šialených podmienok, za minimálne mzdy, kde je napríklad jedna veľká výrobná hala, bez priečok. Na jednej strane sa šije, máš tam stroje, na druhej strane sú matrace a tam sa spí. Čiže jediné, čo tí ľudia robia, je že prechádzajú z jednej časti na druhú, medzitým sa možno osprchujú a najedia. V zmene 12-16 hodín majú možno polhodinovú prestávku, nemajú žiadne sociálne a zdravotné zabezpečenie ani nič podobné.

Mnohokrát pracujú na čierno, pracujú tam deti a pracujú s látkami bez ochranných prostriedkov. Myslím hlavne toxické látky určené napríklad na farbenie, pripadne pri polievaní a postrekovaní bavlníkov. Žiadne respirátory ani nič podobné, ľudia tam zomierajú 35 roční na to, že majú rozožraté dýchacie cesty, majú rôzne druhy rakoviny a podobne.

Áno, to je tiež jedna z ďalších vecí, ktorá je zaťažujúca a ktorá má veľký vplyv na životné prostredie. Ešte je veľmi dôležité spomenúť to, že odevný priemysel je druhý najšpinavší priemysel na svete. Ak sa vyhneme 95% úžasnému výpredaju, tak sa nám nič nestane, maximálne ušetríš peniaze. A všetky tieto procesy, ktoré súvisia s výrobou oblečenia a tým, aby sa dostali k tebe domov, sú vlastne rozdelné na to, že majú určitý vplyv na životné prostredie.

Či už je to výroba, balenie, preprava a transport do predajne, potom z predajne nepredajného oblečenia do skladov, na skládky, alebo do spaľovne. Je x typov variantov, kde všade sa dá tento nepredajný tovar zúžitkovať, alebo nezúžitkovať a iba odkladať. Potom vlastne ty nevieš, koľko sa bude rozkladať polyesterové tričko, je to vraj 300 až 500 rokov, ale ešte materiál toľko neprežil a my nevieme, či je to reálne. Podľa výskumov je tam nejaký odhad, ale akú stopu to potom zanechá je šialené.

Podľa mňa je to úplne klišé, pretože byť zero waste by znamenalo, že nemôžeš žiť. Jednoducho ty tvoríš odpad aj keď proste iba si. Je to také ošemetné slovo. Všetci chápeme ideu a jediné, čo vieme my zmeniť je ten vplyv aký máme a aký veľký je ten vplyv.

Aké kroky môžeme urobiť na to, aby sme robili menej odpadu, aby sme mali menšiu ekologickú stopu na tejto planéte a vyberali si značky a brandy, ktoré robia tieto veci udržateľne. To znamená, že im záleží, za akých podmienok sa vyrába oblečenie, kde, aké materiály používajú, prípadne čo sa deje ďalej s oblečením, ktoré nepredajú a tak ďalej. Alebo či ješ každý deň mäso, alebo si ochotný vynechať ho niekoľko dní v týždni a nič sa ti nestane, nezomrieš ak nebudeš každý deň jesť mäsové výrobky.

Alebo namiesto nejakých chemických čistiacich prostriedkov do domácnosti použiješ tie ekologické. Samozrejme treba čítať zloženia, pretože nie všetko, čo sa tvári ekologicky, ekologické aj je. Ak napríklad máš umelohmotnú fľašu z aviváže, tak si ju vieš dočapovať. Alebo ak sa niekde vieš dopraviť MHD, tak ideš MHD a auto necháš zaparkované.

Samozrejme ak ideš niekde na nákup a vieš, že nákup bude ťažký a kým sa niekde k sebe domov s nákupom dostaneš, tak by to bola asi makačka, tak si to samozrejme vieš uľahčiť. Ale pokiaľ to máš na 5 krokov od električky, alebo autobusu, tak prečo nie. Spravíš niečo pre seba a pre svoje zdravie a zároveň to auto môže zostať tam, kde je a neznečistí prostredie svojimi výparmi.

„Aj ja sama som kedysi bola igelitová kráľovná a na všetko som potrebovala mať sáčky.“

Alebo napríklad taká vec, že ideš do obchodu a kupuješ si banán, pomaranč, mandarínku a jablko. Všetko sú to potraviny, na ktoré nepotrebuješ igelitový sáčok. Aj ja sama som kedysi bola igelitová kráľovná a na všetko som potrebovala mať sáčky a zabalené to tak, aby som to nejako preniesla. Potom ale som si uvedomila, že je to šialené.

Čítala som nejaké články koľko zbytočných sáčkov a igelitiek človek spotrebuje ročne. Potom som si vždy zobrali krabicu, ktorú tam vždy mali, naložila som si to do toho, alebo do košíka a potom to normálne vyložím na pult. Tak či tak, to jablko si musím potom umyť. To, že ho vyložíš na posuvný pult, je úplne minimum, čo sa na tom jablku nazbieralo za ten čas, kým to prišlo do toho obchodu.

Zároveň pomaranč - šupku ideš ošúpať a banán to isté. To sú veci, ktoré sáčok vôbec nepotrebujú. Sú však aj veci, ktoré potrebujú byť z hygienického hľadiska v plaste zabalené. Nehejtujem plast, plast je podľa mňa super výrobok, ktorý je naozaj potrebný na to, aby sme niektoré veci vedeli robiť a mohli mať nejaké produkty k dispozícii, avšak vieme ovplyvniť to, kde ten plast naozaj nepotrebujeme, tak ho nebudeme používať.

Ja nemám vešteckú guľu a neviem si veľmi vyveštiť.

Kde to vidím, tak to ti neviem povedať takto presne, pretože samozrejme všetko sa postupne vyvíja. Moja predstava je, že NOSENE bude vedieť fungovať aj naďalej, bude sa rozvíjať vo všetkých oblastiach, ktoré robí, bude mať fungujúci eshop, ktorý bude vedieť pokrývať aj miesta, kde nemáme kamenné prevádzky. A prípadne nejakou formou franšízy sa dostaneme do miest, kde by si možno ľudia chceli NOSENE otvoriť, alebo kde by NOSENE chceli mať.

Rozmýšľame buď Slovensko, alebo Čechy. Toto sú naše dve miesta, kde by sme sa chceli rozvinúť. Zatiaľ.

Máme záujemcov, ktorí sa hlásia a s ktorými sme už diskutovali a hovorili o nejakých podmienkach a veciach. Uvidíme ako sa to bude posúvať. Ja som skôr zástanca toho, že neotvoriť do roka 50 pobočiek, ktoré na konci zhoria, ale ísť tak rozumne, radšej pomalšie a tak, aby to bolo premyslené.

Takýmto spôsobom by sme sa chceli rozvíjať. Nie ísť hrrr do niečoho veľmi rýchlo, radšej ísť pomalšie, postupne, aby to bolo udržateľné a nebolo to niečo, že otvoríme teraz 50 predajní a za dva roky, ako niektoré brandy, pohoríme.

Hej, chodievam tam dá sa povedať pravidelne. Chodím tam veľmi rada, máme tam veľmi dobrú kávu, ktorú si môžeš dať. Je to také vytrhnutie z tejto našej rýchlej bratislavskej reality. Zároveň treba riešiť nejaké veci aj tam. Môj bežný deň je taký, že ja vstávam veľmi skoro, okolo 5:45 - 6:00, čo je pre niekoho veľmi skoro.

Raz do týždňa sa snažím mať o 6 tréning, čiže vstávam 5:30. Ten deň je rôzny. Nemám bežný pracovný deň. Sú dni, kedy trištvrte dňa sedím za počítačom a riešim veci. Ale sú dni, kedy máme eventy, alebo sú nejaké veci, ktoré musí ísť človek vyriešiť a obehať, alebo sa stretávam s ľuďmi od nás, hovoríme, plánujeme, riešime, čo bude a ako bude, prípadne kde je nejaký problém, ktorý treba fixnúť, opraviť, alebo na čom treba makať viacej. Snažím sa mať nejaký balans, aby to nebolo len o práci. Snažím sa po nociach nepracovať, sú dni, ktoré to vyžadujú, ale sú dni, kedy aj ja musím vypnúť.

Víkendy sa snažím mať voľné. Ja to mám tak nadstavené, že si viem sama určiť pracovnú dobu. Napríklad mne sa cez víkendy pracuje dobre, alebo aj cez sviatky. Je to kvôli tomu, že mi nezvoní telefón, neprichádzajú nové maily a vybavíš to, čo stále odkladáš a tlačíš pred sebou ako takú snehovú guľu.

Keď cez víkend pracujem, tak si napríklad spravím cez týždeň voľno. Alebo si spravím jeden balansový deň, kedy si vybalansujem to, že som pracovala. Ale nemám to nastavené tak, že je to niečo, čo by ma obmedzovalo. Pre mňa to nie je záťaž navyše, alebo niečo kvôli čomu by som frflala, lebo viem, že to chcem urobiť. Skôr tak balansujem, keď pracujem priveľa, tak si chcem dať aj nejaký oddych si dať.

Áno, presne tak. Presne toto je to. Aj ja sama som bola taký typ človeka, že som sa nevedela odtrhnúť od práce a nevedela som si naplánovať ani to, že pôjdem na nejaký tréning. Alebo že pôjdem na túru v strede týždňa. Ale prišiel moment, kedy mi aj moje telo povedalo, že buď to spravíš a môžeš fungovať ďalej, alebo to nespravíš a nebude to ok.

Teraz už na tú operatívu mám aj spolupracujúcich ľudí. Niektoré veci som delegovala. Máme človeka, ktorý rieši sociálne média, komunikáciu so zákazníkmi, eshop, čiže toto už ja vypúšťam. Ja mám skôr emailovú a telefonickú komunikáciu a osobné stretká. Je to niekedy naozaj náročné skombinovať. Niekedy mám aj ja to nutkanie, večer o 22:00 otvoriť maily a doriešiť, čo som ešte zabudla. Ale ten mail ti neutečie a keď naňho neodpíšeš o 22:00 večer, ale o 7:00 ráno, je to ok.

Pre mňa je psychohygiena to, že sa jednoducho odpojím a idem na prechádzku so psom, alebo idem na túru.

Telefón mám väčšinou pri sebe, pretože sa potrebujem dovolať, odpovedať a platiť. Zároveň sa snažím nebyť online čo sa týka pracovných vecí. Pre mňa je najviac, čo mi pomáha vybalansovať všetko smog, ktorý sa mi nazbiera, ísť do prírody. Čiže idem na prechádzku, na túru, na bicykel, na korčule, na snowboard, jednoducho vyjsť von na čerstvý vzduch, prípadne veľmi rada čítam knihy, mám rada hudbu a niečo podobné. Ale zároveň mám rada, keď sú to aktivity vonku, alebo nejaké športové veci.

Ďakujem aj ja, pekný deň.