10. Vlado Zlatoš: O projekte prvej slovenskej dynamickej stoličky

V tomto rozhovore sa dozviete:

Stačí dať PLAY:

Profil podnikateľa

• Celé meno: Vladimír Zlatoš
• Odkazy na sociálne siete:
  • Facebook
  • LinkedIn
  • Twitter
  • Instagram
  • YouTube

• % vo firme: 
  • 100 % v ZLATOŠ FAMILY COMPANY, s.r.o.
  • člen predstavenstva v Neseda j.s.a.
  • 50 % v SKILL COMPANY, s.r.o.
  • 100 % v Skill LAB, s.r.o.
  • 100 % v Zlatoš Family Univerzita, s.r.o.
  • 47 % v ACTION&HEALTH, s.r.o.
  • 70 % v METFLEX, s.r.o.
• Základné informácie:
  • Vlado spolu s manželkou Tinou tvoria Zlatoš Family - sú rodičia, športovci, tréneri a experti na optimálnu výživu a funkčnú kondíciu
  • sú autormi rôznych vlastných produktov (kníh, online kurzov…)
  • je autorom špeciálnej stoličky Neseda - prvá slovenská stolička určená pre striedanie pozícií sedenia a bidielka na čupenie
  • píšu zároveň vlastný blog
  • Vlado sám seba charakterizuje ako vizionára, wellness inovátora, učiteľa a šíriteľa: LOWCARB & MOVEMENT LIFESTYLE
  • je spoluvlastníkom firiem:
    • Neseda j.s.a.,
    • vlastníkom a CEO Skill Company, s.r.o.,
    • zakladateľom a CEO ZLATOŠ FAMILY COMPANY, s.r.o.,
    • CEO firmy ZLATOS FAMILY UNIVERZITA, s.r.o. 
    • CEO a zakladateľom ACTION&HEALTH,s.r.o.
  • Vlado založil Skill LAB - multifunkčnú telocvičňu zameranú na všestranný pohyb (gymnastika, parkour, freerun, akrobacia); skupinových tréningov sa môže zúčastniť ktokoľvek
  • vyštudoval Univerzitu Konštantína Filozofa v Nitre a Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre
• Zaujímavosti a pikošky:
  • manželia Zlatošovci vydali 2 tlačené knihy - Supertelo a Tradičné recepty, zdravo a chutne
  • Vlado patril medzi prvých Parkour & Freerun atlétov na Slovensku
  • organizuje školenia s názvom Výživný pohyb
  • Na Vladovej stránke môžete absolvovať 2 online kurzy: Ovládni kruhy a Rýchlokurz LOWCARB & MOVEMENT LIFESTYLE
  • Vlado tiež organizuje rôzne školenia, prednášky, workshopy
  • stravuje sa podľa tzv. Warrior diet - v ktorej hlavné jedlo dňa tvorí večera

FIRMA:  

• Názov firmy: SKILL COMPANY, s.r.o.
• Rok založenia: 22.9.2011
• Obrat v roku 2017:
  • Tržby: 149 544 €
  • Zisk: 1 206 €

FIRMA:  

• Názov firmy: Neseda j.s.a.
• Rok založenia: 5.10.2017
• Obrat v roku 2018:
  • Tržby: 62 107 €
  • Zisk: -19 872 €
  • Tržby Neseda j.s.a. oproti roku 2017 narástli o 641 %

• Projekty:
  • Zlatoš Family
  • Neseda
  • Skill LAB
  • školenie Výživný pohyb

Ďalšie rozhovory s Vladom Zlatošom:

• na Powerlogy.com: Vlado Zlatoš: 3 najčastejšie chyby vo výžive a dôvody stagnácie
• na Nextfuture.sk: VLADO ZLATOŠ A TINA ZLATOŠ TURNEROVÁ: RAŇAJKY SÚ NAJDÔLEŽITEJŠIE JEDLO DŇA, KTORÉ TREBA PRESKOČIŤ
• na Fitpro.sk: Odborník na výživu Vlado Zlatoš: "Som za hladovanie a večerné prejedanie."
• na Fitpro.sk: Vlado a Tina Zlatoš: Nastavte si správnu Životosprávu!
• na Modernypraclovek.sk: VLADO ZLATOŠ: AKO ZLEPŠIŤ SVOJ ÚSUDOK, STAŤ SA LEPŠOU VERZIOU SAMÉHO SEBA A NAPLNIŤ SVOJ POTENCIÁL
• na Vysetrenie.zoznam.sk: Špecialista na výživu Vlado Zlatoš bol ONLINE: Pýtali ste sa na nízkosacharidové stravovanie
• na Juraj.bednar.io: Vlado Zlatoš o metabolizme, pohybe a podnikaní

Prepis 10. epizódy podcastu s Vladom Zlatošom

Ahojte všetci.

V podstate áno, patrí to k môjmu životnému štýlu. Sme v podcaste, ktorý sa zaoberá práve podnikaním, ja podnikám oficiálne od roku 2006, teraz mám 38 rokov, neoficiálne som podnikal samozrejme aj trochu skôr.

Nič iné, ako podnikateľský život, nepoznám. To znamená, len prácu samého na seba, kde keď sa niečo pokašle, zlízneš si to sám. Nikdy predtým som nepracoval v korporáciách, čo je niekedy na škodu, pretože niektoré veci sa musíš naučiť nanovo. Niekedy sa dostaneš do situácie, kedy potrebuješ vedieť práve niektoré korporátne postupy.

Keďže ťa asi počúvajú aj podnikatelia a mladí chalani, rád by som pár minutiek tohto podcastu venoval téme “Prečo vôbec podnikať?” 

Častokrát sa v start up-ovom prostredí stretávam s investormi a rôznymi tlakmi. Sám mám niektoré projekty, ktoré sú v takomto duchu vedené. Ale potom mám aj organické projekty, na ktoré nikto netlačí, ktoré si zrejú svojim tempom. Nie som zviazaný tým, že musím riešiť nejaké investorské záležitosti.

A kvôli čomu podnikať? Z môjho pohľadu je to silno filozofická otázka. Podnikať, len kvôli tomu aby si sa uživil? Dobre, uživíš sa a čo ďalej? Potom začnú byť iné motivácie, človek má pokryté základné veci a začne rozmýšľať, že chce byť produktívnejší. Ale kvôli čomu? Byť produktívnejší, kvôli produktivite, je duševná porucha. Chcieť viac peňazí, viac zarábať a mať stále viac a viac peňazí, je taktiež duševná porucha.

Stále sa snažiť o nejaký progres, kvôli čomu? Chýba tam nejaké filozofické vnímanie, prečo to robím?! Kde je moja vízia toho kam smerujem? Rásť, len kvôli rastu, je tiež porucha. Myslím si, že podnikanie je krásna platforma, aby človek nielen spoznával sám seba, lebo podnikanie je kolektívny, kontaktný šport. Práve so športom má veľa spoločného.

Veľmi závisí od tvojho charakteru, ako ho máš vyformovaný, aby si isté nástrahy a veci zvládal. Používam rôzne metódy, dokonca aj v športe a viem si veľmi rýchlo vybrať svojho biznisového partnera.

Nachvíľu odbočím od filozofickej témy. Keď s niekým zápasím, veľmi rýchlo zistím, či je to človek prepínač, hrotič, alebo je to človek, ktorý šetrí silami. Ako sa správa, keď ho dostaneš do kritického momentu, ako reaguje? Či stresuje, zlyháva, vzdáva sa alebo čo robí.

Veľa vecí sa v zápasení v daných momentoch nedá racionálne odfiltrovať, reaguješ, nazvime to, s jadrom svojej osobnosti. Tam je celkom dobre vidieť, aký je ten človek. Tým pádom vie, že ho nepoužijem na projektové veci, neposadím ho v autobuse na také miesto, ktoré mu neprináleží, lebo sa tam nebude cítiť komfortne.

V konečnom dôsledku to vnímam tak, že úspech v biznise by mal byť core know, dokončovať myšlienky je alfa omega. Nielen mať nové a nové myšlienky, naučiť sa ich dokončovať je veľmi dôležitá zručnosť.

Ďalej sa môžeme porozprávať o tom, čo sa mi za takmer 20 rokov fungovania podarilo, aké zručnosti si treba budovať a ako to vnímam ja. Ak úspech nestojí na bahne utrpenia tých druhých, čo je nejakým spôsobom šírenie zla, alebo že si na úkor niekoho iného niečo získaš. Nezaslúžiš si to, ale našiel si nejakú cestičku, ako to získať.

Teoreticky si to zaslúžiš, odkomunikoval si si to, len si potom nesieš karmickú záťaž, ktorá ťa v nejakom bode vytrestá. Vo vesmíre panuje poriadok a neoplatí sa to. Aspoň ja tomu tak verím. Druhá stránka je, že podnikanie treba postaviť na čestnom úspechu. Ja ho vnímam ako formu prejavu lásky druhým, že robíš niečo, čo aj druhí potrebujú a zároveň pri tom získavaš ekonomické zdravie, čo je pekný ukazovateľ.

V živote sa riadim dvoma princípmi a to sú princípy prírody a podnikania. Tieto dva zákony, trhové a prírodné, sú tak kruté, že v nich musí prežiť niekto, kto sa s nimi naučí dobre “tancovať”. To je môj filozofický pohľad na to, prečo podnikať.

Je to určite veľmi dôležité na sebapoznávanie, lebo sa stávaš nejakou osobnosťou, vďaka cieľom, ktoré dosahuješ a baví ťa rásť. Takto rastieš, máš nové biznisové výzvy, ale nechceš rásť kvôli peniazom (kapitalizmus), chceš rásť kvôli tomu, pretože objavuješ svoje okruhy vplyvu.

Cez tieto okruhy vplyvu chceš doručovať dobro a dobré veci, pretože aj tí druhí ti dávajú spätnú väzbu. Dávajú ti svoje ťažko zarobené peniaze, na znak dôvery. Je to energia, ktorú ti dávajú do tvojho projektu, aby si pokračoval ďalej.

To sa mi páči aj na mojich projektoch. Sú organické a postupne si tvorím okolo seba rôzny ekosystém produktov, služieb a vecí, ktoré sa navzájom synergicky dopĺňajú. Nerobím to pre svoje potešenie, ale preto, že vidím, že aj druhí mi dávajú spätnú väzbu. Takto v skratke, vnímam podnikanie ja.

Na takejto úrovni to nevnímam. Podnikanie si síce slobodne vyberieš, no napokon si za to zlízneš patričnú odmenu - dobrú, zlú alebo neutrálnu. Pokusy - omyly a tak ďalej.

Nepodnikám preto, aby som si jedného dňa mohol ľahnúť na pláži. Dokonca ani po tých dlhých rokoch podnikania nemám potrebu oddychovať. Neprepaľujem sa, len aby som zarobil o tisícku viac. Minul by som všetku pevnú vôľu a potom by som tú tisícku minul na kompenzovanie toho, že som sa prepálil v práci. Toto nerobím.

Nedáva mi zmysel získať prostriedky nato, aby som ich používal na nejaké osobné veci. Samozrejme mám hranicu, napríklad mojím vysokým hodnotovým štandardom je kvalitné jedlo. Nekupujem ho veľa, ale kupujem drahé a málo.

Aj v časoch, keď som si to mohol ledva dovoliť, som si kupoval vysoko kvalitné jedlo. Vnímal som to tak, že telo je môj nástroj. Ten nástroj musí ráno vstať a musí mať plný pohár energie, musí fičať až do večera a večer musí ísť spať s poloplným pohárom energie. Mať takýto nástroj je dobrá investícia.

Na takýchto veciach som pracoval a pracujem stále. Áno, dáva mi zmysel naplniť si nejaké potreby, ale potom všetko ostatné, čo je nad rámec, mi dáva zmysel reinvestovať. Tvoriť a realizovať sa je pre mňa najvyššia hodnota, istým spôsobom je to iná interpretácia slova sloboda.

Za slobodou si však každý predstaví niečo iné - jachtu, pláž, alebo ničnerobenie. Ja by som sa zbláznil, keby som nič nerobil.

Neviem, čo hodnotíš.

Aha, už rozumiem otázke. Aj v športe, aj v pohybe a aj v podnikaní ma zaujíma extrémne dlhodobá perspektíva a vízia. Do nejakej miery som introvertne orientovaný človek, ktorý sa v tomto svete naučil extrovertné zručnosti, aby som dokázal svoj vnútorný svet zdieľať s ostatnými a postupne sa učiť, akoby za nohu ťahať projekty do reality a postupne vnútorný svet dostávať do priestoru.

Čiže aj v pohybe má hrotič prepínač perfektný potenciál, ide vysoko, ale potom má aj kruté pády a napríklad si zničí časti tela. Mňa skôr zaujíma, či to, čo robím, budem schopný robiť aj za 20 či 50 rokov. Mnohé veci, ktoré robím, budem môcť robiť aj naďalej, s niektorými sa musím stotožniť, že nie (akrobacia, saltá, premety).

To asi ako dedo nebudem vedieť robiť, možno iba veľmi ľahko. Ale napríklad silu a rozvoj rôznych zručností ako silová gymnastika, to môžem robiť takmer nekonečné množstvo. Mám jeden podcast, ktorý sa týka dlhovekosti. Rozprávam v ňom o tom, že je dosť možné, že od nejakého kritického roku, bude veda vedieť dosť výrazne predlžovať život.

Chcel by som žiť aj 800 rokov, ak to bude možné. Mám vízie a môj vnútorný svet je veľmi bohatý. To je moja vnútorná motivácia, prečo veci robím. Vnútorne žijem v inom svete a postupne sa učím, ako tie hodnoty a ideály dostávať do reality.

Viem, že sa často podnikateľov pýtaš, ktorí ľudia či knihy ich ovplyvnili. Sú ľudia, ktorí kalibrovali aj môj vnútorný svet a vnútorný rebríček a je ich viacero. Ak sa pýtaš na knihy, zo začiatku si pamätám, dlhé roky som čítal knihu Najväčší obchodník sveta od Og Mandina. V českom vydaní je spolu 20 zväzkov a ja som ich čítal asi 8 rokov vkuse. Zanechalo to na mňa veľký vplyv v hodnotovom aj podvedomovom nastavení.

Krásna kniha bola tiež Budujte si svoju vlastnú budúcnosť od Briana Tracyho. Žil som ňou dlhé roky. Tieto dve ma formovali prvé roky.

Z posledných rokov si spomínam na knihu o podnikaní od Freda Kofmana Vedomý business. Ak si túto knižku nečítal, odporúčam. Je to nádherná kniha. Mám doma jej 7-8 stranovú recenziu, takže ti ju môžem posunúť.

Všetci títo ľudia vnímajú podnikanie ako poslanie. Nie sú to hrotiči a prepínači, ktorí chcú za každú cenu zarobiť a potom ísť na jachtu, ale sú to tí, ktorí dávajú hodnotu a vytvárajú bohatstvo vďaka tomu, že práve tí druhí im ponúkajú ťažko zarobenú energiu v podobe peňazí, pretože cítia, že to potrebujú kvôli sebe.

Áno, v podstate áno. Pôvodná motivácia bola presne to, že aj ja mnohé hodiny trávim za počítačom, napriek tomu, že mám aktívny životný štýl. Dlhé hodiny za počítačom ma vyslovene ničili a trýznili, takže som hľadal spôsob, ako to vymyslieť. Neseda, tak isto ako aj mnohé ďalšie projekty, ktoré mám, sú riešenia mojich vlastných problémov.

Popri tom sa vezie aj podnikateľská príležitosť, až keď dokončíš myšlienku, vytvoríš produkt a otestuješ ho na markete, zistíš, či má nejaký potenciál, alebo perspektívu. Je to krutý stret s realitou a s trhovými zákonmi, cena verzus zákony.

Niekto povie, že je to moc drahé, ak si chvíľku neskúsi chodiť v rovnakých topánkach, tak nemá šancu pochopiť celý koncept súvislostí. Neseda je veľmi pekný projekt. Som aj technicky orientovaný človek, veľmi dátovo, logicky a racionálne. Emočná inteligencia je niečo, čo si na ľuďoch veľmi cením a sám ju trénujem.

Neseda bola pre mňa spojením viacerých výziev a v podstate vznikla z čistého papiera. Keď som ju predstavil napríklad Mišovi Trubanovi, ktorý mal v tom čase podobné problémy a vyzvy spojené so sedavým štýlom, padlo slovo k slovu. Technický vývoj, kým sme sa dopracovali k technickej dokumentácii, ktorá stála dosť veľa prachov, trval dva roky.

Je to obyčajný zdrap papiera, na ktorom je presne nakódované, ako sedieť. Musí to prejsť normovaním, testami a tak ďalej. Potom to môžeš poslať kdekoľvek na svete a vyrobia to tak, ako to vyzerá teraz.

Bola dosť dlhá cesta a trvala 2 roky, vyvinúť hardvér, nájsť dodávateľov a všetko okolo toho, vychodiť to a hlavne odkomunikovať. Ak by som na to nepoužíval isté komunikačné zručnosti, tak by vývoj trval aj 4 roky. Ľudia by ma odpinkali. Malovýroba, typizácia, na to nikto nemá čas. Ak si ale šikovný, vieš si to vykomunikovať a vybehať, vznikne z toho projekt.

V podstate áno. Mohol som ísť prístupom, že vyrobím šamlík a budem to riešiť s ním, čo je 5 korunová záležitosť. Ja som chcel z toho urobiť seriózny produkt. Hĺbkový prieskum trhu som si nerobil. Jediné 2 segmenty, ktoré existujú, sú ergonomické, alebo zdravotné stoličky. Všetko sú to ale stoličky.

Ergonomické stoličky sú obzvlášť nebezpečné, pretože ti umožnia sedieť dlho v tej istej polohe, lebo ergonomia je pekne spracovaná. Zdravotné stoličky majú rôzne funkcie, ale je to diskutabilné.

Žiadna stolička nebola postavená touto logikou. Kombináciou týchto ideí a nedokončených myšlienok to bol unikátny nápad. To, čo sa nám nepodarilo dokončiť, je práve senzorická časť tohto projektu.

Stolička by trackovala a zbierala dáta, v ktorej konkrétnej polohe si a na konci dňa uvidíš dash board a nejakú metriku, koľko času si bol v akej polohe. Dostaneš nejaký tip, napríklad, že ak ťa bolí toto a toto, tak skús vydržať o 20 minút dlhšie v tejto polohe a môžeme ti zapípať, ak nám to dovolíš.

Na dokončenie tejto myšlienky by som ale potreboval dobrých 20-30 000€ zo skúseností, ktoré máme. V tomto projekte je to teraz až sekundárna, alebo terciálna vec. Má veľa svojich detských chorôb, ktoré treba ešte vyriešiť. Keď niečo staviaš na zelenej lúke bez akýchkoľvek skúseností a know-how, až potom, keď sa do toho vrhneš, pochopíš, čo všetko nemáš a mal by si vedieť. Nájsť dobrých partnerov, ktorí majú dobré know know a ušetria ti veľa času, pokusov a omylov, je tiež jedna z ciest, ako to urobiť. Vo veľa veciach sme si správnych partnerov našli.

Je to pre nás základ. Žiadna z polôh nie je zlá, pokiaľ netrvá dlhšie ako 45 minút. To je základná logika a od nej sa odvíjali ďalšie naše uvažovania. Chceme striedať polohy, aké polohy striedať? Na turecký sed potrebujeme väčší sed, ako na obyčajný, alebo budú brániť operadlá?

Išli sme na to spätne, určili sme si polohy a potom sme navrhovali design stoličky, ktorý polohám nebude prekážať a podporí to napríklad aj mechanická časť, nastavenie a tak ďalej. Bol to dlhý proces drobných zmien v čase. Ak je niekto technik, alebo strojár vie, že aj najmenšia zmena ovplyvňuje 10 krokov dopredu, ale aj 10 krokov dozadu. Ak si to neustrážiš v kontexte, urobíš nejaký krok, pokazí ti to krok predtým, ktorý už bol uzavretý.

Samozrejme, bolo tam hľadanie nejakých mechanických častí. Stolička je od preglejkov kompletne štandardne dostupná. Vieš si to vyhľadať v katalógoch a pozrieť si, akú chceš typológiu, aké piesty, výšky a tak ďalej. Prispôsobuješ to celej logike konceptu.

Potom sú ale ostatné časti, ktoré musíš vyrábať. Musíš urobiť nejaké prototypy a skladať ich dokopy. Zistíš, že ti ušlo 5 cm, tak to musíš celé posunúť. Samotná Neseda je zložená z piatich a možno aj viacerých dodávateľov, kde každý rieši nejakú časť.

Tu v Bratislave máme sklad, kde dostane jeden človiečik všetky diely, poskladá stoličku, zabalí ju a doručí, alebo odovzá kuriérovi. Technická dokumentácia bolo až to úplne posledné, čo vzniklo. Najskôr sme si museli uzavrieť vývoj a povedať si, že toto je konečný vizuál projektu. Niektorí dodávatelia vybuchli a nezvládli to.

Najviac komplikované je na tom zatiaľ operadlo, je to laminát vyrábaný ručne a sú tam nejaké limity. Je to síce drahé na vstupe, ale relatívne lacné na výrobné formy a investície. Ak by sme chceli vyrábať napríklad 100 kusov stoličiek denne, bol by potrebný úplne iný mechanizmus, ale na to by sme potrebovali dopyt a to je zasa iný príbeh.

Jedna vec je development, druhá vec to odkomunikovať, pretože je to produkt, ktorý neexistuje. Čiže musíš najprv intelektuálne doručovať a až napokon doručíš fyzicky. Musíš dlho edukovať ľudí, prečo a načo, až kým jedného dňa niekomu klikne a uvedomí si, že by mal urobiť zmenu a stoličku si zaobstará. Tento proces môže trvať od 5 dní do 500 dní, takže je to dosť náročné. Nemáš to s čím porovnať. Je to síce stolička, ale neexistuje rovnaká stolička s tým istým prístupom k nesedeniu. Preto sa značka volá Neseda.

Design je súčasťou prvotných fáz. Podľa designu potrebuješ vytvárať prototypy. Nemôžeš najskôr urobiť produkt a potom ho uhladiť, pretože ti nebude sedieť geometricky. Všetko podlieha designu, aj napríklad výška nastavenia, kde ťa má opierať krížová časť.

Design je prvý, potom si ho testuješ, či spĺňa funkciu. Musíš nájsť dobrých strojárov, ktorým dáš dostatočne správne exportované súbory, ktoré vedia nakŕmiť mašiny a vypľujú ti produkt. Je to technicky veľmi náročný proces. Keď sa všetko uzavrie, všetko klapne a typy na seba pasujú, rieši sa cena, ktorá sa odvíja od nákladov.

V prípade Nesedy je základná výzva, ktorú treba vyriešiť, marža a distribučné alebo obchodné kanály, kde sa to bude predávať. Nikto nechce predávať za 5-10% maržu, tento biznis má trošku krutejší nepomer.

Ak neponúkneš na maržovosť aspoň 30 a viac %, ide to ťažko, ale to by Neseda musela stáť nad 1000€. Zatiaľ sme boli schopní predať niekoľko stovák kusov cez vlastné vytvorené kanály, vlastnú edukačnú silu, marketing a postupne hľadáme aj ďalších partnerov, ktorí majú nejaké know-how v tomto smere.

Je ľahšie sa s nimi zviesť, keď sa to zalistuje do ich existujúcich sietí. Stále však platí tá istá vízia, že tento produkt potrebuje aj iný segment - edukačný marketing, ktorý ak nedoručíš, tak produkt zostane nepochopený.

Budeme mať novú verziu stoličky Neseda. Bude prémiovo a pritom jednoduchšie spracovaná, cenovo dostupnejšia a bude menej komplikovaná aj pre nás a celý work flow, ktorý za tým beží. Bude lacnejšia minimálne o jednu tretinu oproti dnešnej cene. V tomto projekte je veľmi náročné financovať vývoj vecí z toho, čo zarobíš.

Nemôžeš urobiť chybu, že niečo minieš a potom ti nezostane na základné prevádzkové náklady. Sú tam rôzne roviny výziev, ale kvalitu nemáš prečo znížiť. Je to z časti ručne vyrábaná vec. Každý kus je vyrábaný na Slovensku, okrem štandardných častí ako piest a mechanika, tie sú z Talianska a Prahy. Cesta znižovania nákladov je veľmi malá. Jediné, kde dokážeme niečo ušetriť, je nájsť iný spôsob, ako vyrábať operadlo. To je zatiaľ vo fáze riešenia.

Do tohto projektu sme išli spolu s Mišom Trubanom. On mi poskytol financie a dôveru. Ja som za tie roky používal jeho financie ako moje na to, aby som vytvoril konečnú verziu toho, ako sa bude Neseda vyrábať. To sa podarilo po 2 rokoch a potom sa začali spúšťať ďalšie a ďalšie aktivity.

Začali sa do tímu pridávať ľudia, nejakí sa dokonca sami ozvali, že by radi pomohli. Medzi prvými bol Mišo Duchoň, ktorý povedal, že sa mu to veľmi páči a chcel by pomôcť. Tak sme to vymysleli. Mišo je typ človeka, ktorý je dobrý driver a potrebuje silný emočný náboj.

Ale už je preňho väčšia výzva zostávať v projektoch, ktoré majú dlhodobé výzvy, čiže emočnú energiu potrebuje čerpať z krátkodobých štart-stop vecí, pričom toto je dlhodobá záležitosť. Čiže Mišo aj sám po nejakom čase povedal, že dobre chalani, urobil som kus práce, za čo sme mu veľmi vďační, ale rád by som šiel na ďalšie výzvy zase štart-stop charakteru. V tomto sa až tak veľmi doma necítim, nie je to ten post, ktorý by som vedel robiť dlhodobo dobre.

Bolo veľmi príjemné, je to sebareflexia nás všetkých. Kolektívna pamäť znamená, že každý má o projekte nejaké poznatky a ak niekto vystúpi, tak niekedy sa tie poznatky do kolektívu späť ťažko získavajú. Samozrejme s Mišom sme kamoši a všetko je v pohode. Akurát vedomosti a know how, ktoré postupne nazbieral za ten čas, bolo potrebné dávať na ďalších ľudí. Mal som tam veľké transakčné náklady, omeškanie a tak ďalej.

Myslím si, že Neseda projekt je veľmi perspektívny. Neseda je taký prvý mimozemšťan v portfóliu našej firmy. Naša vízia sa neviaže iba na stoličku,  to je len začiatok, naša vízia sa viaže na enviroment, ktorý je bohatý na pohyb a pracovný enviroment.

Za tie roky môjho podnikania som sa naučil, ako nebyť rojko. Rojko má veľké sny a vízie, ale nemá skills, ako to zrealizovať. My máme vízie, ale vieme aj vo veľkom dokončovať myšlienky. Vieme, že ten proces je trvá dlho a treba mať trpezlivosť. Potrebuješ byť iný človeka, ktorý niekedy musí dať v projekte viac, ako dostane.

Máme Mareka Lutza, ktorý prebral agendu po Mišovi Duchoňovi, je CEO a ďalej ako keby napreduje. Máme Dominiku, ktorá je zodpovedná za distribúciu,logistiku a zákaznícky servis. Toto treba koordinovať v pozadí toho celého, niekto musí stále komunikovať so zákazníkmi.

Potom máme ešte part time-ovo jedného chalana, ktorý nám pomáha s ekonomickými vecami. Je to veľmi šikovný chalan, ktorý vie namaľovať veľmi pekné tabuľky. Tým, že projekt je veľmi zaujímavý aj pre investorov, jeho zručnosti, vedomosti a to, ako nám vie tabuľky namaľovať, sú zaujímavé aj pre externých ľudí.

Toto je gro a ja som otec projektu. Je to moje dieťa. Ešte sme nenarazili na bod, kedy by sme si povedali, že tento projekt treba zabiť. Aj to sa niekedy stáva, že to jednoducho nedáva zmysel. Tu je však veľká perspektíva, pokiaľ sa vyliečia isté detské choroby. Ja som ten, ktorý robí víziu, ktorý to drive-uje, dáva energiu a rozhoduje o tom, na čo sa vrhneme skôr a na čo neskôr.

Moja úloha sa nedá presne zašpecifikovať, som od A po Z. Vo všetkých mojich projektoch disponujem minimálne 80%-tami informácií, ktoré sú nevyhnutné na to, aby projekt držal pokope. Tým pádom, keď za mnou príde tím s nejakou výzvou, viem sa na to pozrieť trošku inak a poradiť, ako na to treba ísť. Práve vizionárska a strategická vec je to, čo robím.

Je to možné, zatiaľ nebudem prezrádzať detaily. Neseda určite potrebuje nejaké externé financie, aby sa preklenula cez určité veci. Vždy je nejaký bod zlomu, napríklad musíš predať určitý počet stoličiek, ktoré ti zafinancujú všetko, čo potrebuješ. Tým, že tento projekt budujeme od základov, je tam toho veľa, čo potrebujeme. Máme v diskusii viacero partnerov a nie všetci sú len investičného charakteru. Sú aj strategickí partneri, ktorí majú know how, ktoré my nemáme a musíme sa ho naučiť.

Korporátny zákazník je zatiaľ veľmi minoritný. Vzhľadom na to, že Neseda je prémiovo spracovaná a ekonomicky posadená vyššie, nie je to segment stoličiek, ktoré si kupujú firmy vo veľkom. Nová verzia stoličky, ktorú pripravujeme, by toto mohla riešiť, ale či to tak bude, to nám ukáže trh a diskusia s partnermi a firmami.

Gro celého tvorí koncový zákazník, človek ako ty, freelancer, či niekto kreatívny. Pre mňa je táto stolička na to, aby si človek uchránil investície, ktoré už urobil do svojho tela. To znamená, ak si “povaľač - krémeš”, tak to nie je pre teba investícia, ale výdaj. Pretože si zatiaľ veľa do svojho tela neinvestoval.

Toto nieje vecou pochopenia logiky, ľudia logicky chápu, že napríklad čokoláda a fast food im robia zle, ale je to vecou hodnotového rebríčku a nastavenia nervovej sústavy, ako si si zvykol odmeňovať sa. Takýto ľudia nemajú problém s logikou, ale práve s hodnotovým rebríčkom.

Keď si predstavíš, že existuje rebríček 50 hodnôt, to, čo máš na prvých 5tich až 10tich miestach ťa zásadným spôsobom formuje a ovplyvňuje tvoje jednanie - vedomé aj podvedomé. Tí, ktorí nemajú svoje telo v tom vyššom stupni, pretože ho nevnímajú ako nástroj, ktorý keď si raz pokazím, nikto mi nedá nové, ale musím s ním prežiť celý život, tak pre takých stolička nedáva zmysel.

Je skôr pre ľudí, ktorí sa živia sedavým spôsobom a ktorí sú v tomto smere proaktívnejší, majú už niečo za sebou a chcú si tú investíciu uchrániť a nestratiť ju. Za posledné 2 až 3 generácie sa drvivá väčšina ľudí živí tým, že sedí. To znamená, že to je naozaj len veľmi krátky čas.

Cez 6000 generácií sa človek vyvíjal, žil, čo všetko musel zvládať v prírodnom prostredí, aké zákony naňho platili a ako musel so schopnostou prežiť, čo všetko musel vedieť. Medzi mozgom a tvojím telom (rukami, nohami, chodidlami) existuje veľké spojenie. My sme na vrchole potravinového reťazca, pretože sme extrémne, vrcholne zruční a sme pohybové stroje. Tým vysokým spektrom zručností nedisponuje žiaden živočích na svete.

Síce nevieme bežať tak rýchlo ako gepard a plávať ako delfín, ale vieme všetko z toho plus milión iných motorických zručností, ktoré z nás robia to, čo sme dnes. Vieme si vytvoriť nástroje, veci a okolnosti, ktoré pretvárajú všetko okolo teba. Pohyb je veľmi silná, dominantná sila v živote človeka a ak ho človek vymení za sedenie, skôr či neskôr nastáva fyzická degenerácia. Ako si nepresedieť zdravie v sedavom zamestnaní je výzva tohto storočia.

Na nejaký objem ľudí mám vplyv aj ja, na základe toho, ako to postupne budujem. Je dosť možné, že väčšina ľudí, ktorí sú doteraz naši zákazníci, poznajú práve mňa, prípadne Miša Trubana. Marketing sa predovšetkým generuje tak, že tvoríme edukačné články, či už na Neseda blogu, alebo na mnohých stránkach a Instagrame.

Prípadne občas používame aj nejaké platené príspevky na reklame, edukujeme aj na sociálnych sieťach. Generujeme edukatívny kontent, človiečik sa presvedčí a kúpi. Je to dlhodobý kontent, ale zatiaľ fungujeme takto. Nemáme zatiaľ iné mechanizmy typu podomového predajcu, to sa neoplatí. Neseda je produkt, ktorý si musíš sám intelektuálne uchopiť na x-krát kontaktu so všetkými poznatkami.

Design je patentovaný na európsky trh, ale ak sa pýtaš na nejaké presné detaily, ako patentové číslo, musel by som ho dohľadať niekde v počítači. Dokonca to máme uverejnené hádam aj na webe alebo blogu.

Ochrana, je jedna z vecí, na ktorú sme mysleli. Je však na diskusiu, či patentovaný design je to, čo ťa ochráni. Ak by sa to ukázalo ako veľmi dobrý biznis model, tak napríklad v Číne možeš mať patentované, čo chceš. Takže to v tomto momente nieje až také podstatné.

Neseda nie je až taký veľký hráč, na trhu so stoličkami, ktorý by výrazne mútil vody. Otázne je, ako to bude neskôr, ale zatiaľ to tak nie je.

Teoreticky áno, ale skôr hodnotu v očiach potenciálneho investora. Z pohľadu koncového zákazníka to nezohráva úlohu. Napríklad sme dali trojročnú záruku na stoličku, pričom štandardne sa dáva len dvojročná. Stoličke sme dali robiť aj normovacie testy, koľko vydrží. Sú to prístroje, kde získavaš STN-ku, aby si videl, či to spĺňa všetky náležitosti nábytku.

Boli sme milo prekvapení, spracovanie je precízne a malo by mať dlhodobú trvácnosť. Uvažujeme aj nad tým, že je dosť možné, že po čase sa ti napríklad zunuje farba. Budeš si môcť zmeniť polstrovanie za inú farbu, prípadne sa ti zunuje čierna a chceš mať radšej drevenú, tak môžeš starú stoličku vymeniť za novú s nejakým doplatkom, alebo rôzne takéto veci.

Osobne za posledné 4 roky už ani neviem, aké je to sedieť na obyčajnej kancelárskej stoličke. Keď som si po 3 rokoch sedenia na Nesede sadol do kancelárskej stoličky, bolo to veľmi nepríjemné, mal som pocit, že sedím v škrupine. Keď si raz zvykneš na to, že sa môžeš hmýriť a dáva ti to slobodu pohybu, tak potom sa už na ničom inom nedá sedieť.

Jasné, expanzii sa medze nekladú. Toto však nie je vecou, čo plánuješ, ale čo si môžeš dovoliť zrealizovať. Prípadne, či na to máš dobrých partnerov, ktorí ti s tým môžu pomôcť. Ísť do zahranička dnes, s tým, čo máme, by bola čistá samovražda, ekonomická aj čo sa týka pozornosti a stratégie.

Ja mám rád, keď veci idú organicky a prirodzene. Samozrejme investor je vítaný, pretože môže pomôcť v projekte posunúť veci. Ďaleko viac ako peniaze si však potrebujeme ceniť expertízu a know how v nejakej oblasti, alebo segmente, v ktorej vieme, že musíme pôsobiť, ale nemáme na to zatiaľ dostatok poznatkov.

Zatiaľ ideme cestou pokus - omyl. Ak chceš mať dobré ekonomické zdravie a rozvíjať projekt, tak je nejaký kritický počet kusov, ktoré musíš predať, aby si prežil.

V podstate sa to aj tak deje, vystihol si to.

Áno, v podstate áno.

Mám plnú hlavu všelijakých takýchto nápadov a čakám na svoju príležitosť. Som zo sveta pohybu, veľa sa stretávam a školím svojich trénerov a som s ľuďmi v kontakte. 10 rokov som sa živil ako tréner a teraz skôr rozvíjam segment pohybu ako niekto, kto buduje systémy a školí ľudí.

Tým, že sa stále stretávam s ľuďmi, mám ich na dohľad a niektorí mi chodia aj na tréningy, tak sa častokrát stretávam s problémami spojenými s chodidlami, či s kolenami. Ľuďom, ktorí mali tieto problémy, ako napríklad padnuté klenby, som odporučil, aby čupeli vo vani a umývali si tam zuby.

Potom to prerástlo do toho, že čupeli a trénovali rovnováhu a palec na bradielkach. Sila palca veľmi zásadným spôsobom ovplyvňuje kvalitu pohybových schopností, odvíja sa od toho celý svalový reťazec. Medzi chodidlom a mozgom je obrovské spojenie. Keď začneme v edukatívnom marketingu vysvetľovať tieto súvislosti, pochopíš, že ti stačí 5 minút denne odbidielkovať, či už budeš pozerať TV, alebo robiť čokoľvek. Za rok takéhoto “5 minútového ničnerobenia”, hoci ťa z toho budú bolieť chodidlá, sa z teba stane úplne iné zviera po štrukturálnej stránke. 

Štruktúra zreje veľmi pomaly, toto nie je tréning svalov, je to tréning šliach, úponov, kostí a kĺbov. Progres svalov je v 90 dňovom cykle, pričom šľachy a úpony sa menia v 210 dňovom cykle. Ten čas nemôžeš oklamať. Nepomôžu ti ani steroidy, pretože tie pomôžu na svaly, ale nie na štruktúru, možno len minimálne. Sú to drobné veci, ktoré sú v malom merítku zanedbateľné.

Umyješ si zuby raz a nič, ideš raz do fitka a nič. Ak tam však budeš chodiť rok alebo 5 rokov a budeš si vedieť odstopovať, ako si vyzeral pred 5 rokmi, bude tam obrovský rozdiel.To isté platí, ak na napríklad niekde v kancli zavesíš na 5 minút. Do roka bude z teba úplne iná beštia, od malíčka po lopatku.

Toto sú tie veci, keď dostanete do hlavy tieto koncepty, myšlienky, tak začnete rozmýšľať. Aj bidielko je kombinácia trhových príležitostí a ľudí, ktorí ti dávajú niečo najavo, že toto by sme potrebovali. Popritom za tým hľadáš logiku, pretože napokon to musí skončiť v kalkulačne a v ekonomickom zdraví. Áno, takýchto nápadov je veľa, ja si však na ľuďoch cením dokončovanie myšlienok.

Máme otvorených niekoľko dverí. Nevieme do ktorých sa vstúpiť, súvisí to práve s tými partnerskými a investorskými spoluprácami. Možno vyjdú viaceré dvere naraz, ale samozrejme najbližší krok chceme dokončiť štandardnú verziu Nesedy. Aby bola plne funkčná a hlavne veľmi elegantná a pekná. Oproti tejto verzii bude veľmi minimalistická.

Potom sa otestuje na markete a uvidíme, aká bude spätná väzba. Ďalej budeme hľadať priestor, ako optimalizovať ďalšie detské choroby celého projektu. Takže je tam vecí ako na kostole, nudiť sa nebudeme,  no musíme efektívne využiť čas, aby to dávalo zmysel.

Môj deň nikdy nevyzerá rovnako. Môže sa pýtať na mentálne veci, alebo fyzické, alebo na to ako si plánujem veci, aké otázky si dávam, ako vediem svoj vnútorný dialóg.

Jedna z mojich obľúbených otázok je, ako najcennejšie využijem svoj čas práve teraz? Za tým sa skrýva aj časový kontext, pretože ak máš napríklad pol hodinu, inak nad tým rozmýšľaš, ako keď máš 10 hodinový blok.

Veľmi dobre viem rozlišovať čo je dôležité a čo je urgentné. Urgentné je niečo, keď ti napríklad niekto volá, ale nie je dôležité to zdvihnúť, pretože môžeš zavolať naspäť, keď skončí tvoj blok, kde si si vyhradil čas na dôležité veci.

Ak ide o rutinu, tak mám veľa vecí automaticky, ktoré si hovorím, ale vedome sa sebe prihováram. Napríklad že som vďačný, že som sa mohol zobudiť do tohto krásneho dňa a zároveň večer, keď si spytujem svedomie a ďakujem za rôzne veci. Čiže je tam prejav vďačnosti.

Popri tom, či je vonku -20 stupňov, alebo nie, vždy trošku cvičím. Mám nejakú rutinu, čo sa týka hýbania sa a rozhýbania sa. Keďže mám rodinu, veľa vecí sa v živote podnikateľa zmení. Byť workoholikom je pre mňa len iná forma ako zabrániť depresii. Nie je to umenie, pretože ak si nekladieš tie správne otázky a čas využívaš tak, že celý deň pracuješ aj na minoritných úlohách len preto, že máš toho veľa.

Napísal si si dlhý “to do list”, robíš veľa, ale nič zmysluplné. Je pravdepodobné, že aj sám cítiš, že sa neposúvaš ďalej. Čo je dobré na deťoch, že mne sa asi o tretinu zmenšil čas, ktorý som mohol tráviť prácou, ale o to krutejšie sú potom tie otázky, že čo mám teraz robiť, čo si vybrať, pretože toho času je menej a menej.

Dieťa prináša človeku iný rozmer vnímania života, človek sa trošku vracia späť, do svojho detského života. Zároveň vidíš, že na dieťa môžeš vplývať a zasievať doňho isté hodnoty, ktoré z neho urobia iného človeka. Múdreho, vedomejšieho a emočne vyspelejšieho.

Ráno patrí k mojej rutine pripraviť dieťa do školy, obliecť ho a pripraviť nejaké zdravé veci na desiatu, prípadne ho odviesť. Doobedia si väčšinou vyhradzujem na veci, ktoré ja považujem za dôležité, málokedy zdvihnem telefón. Snažím sa fokusovať na veci, ktoré treba vytvoriť. Skôr v poobednajších hodinách si dohadujem stretnutia, meetingy a mávam aj nejaké povinnosti v práci, ako napríklad porady. To tiež patrí k týždennej agende.

Samozrejme do mojej dennej rutiny patrí aj fyzický tréning. Je to niečo, čo je pre mňa mentálne aj fyzicky dôležité a zároveň aj moja práca je nadesignovaná tak, že po zdravotnej aj fyzickej stránke idem príkladom. Ľudia ma nasledujú práve preto, že im ukazujem samého seba ako príklad. Snažím sa to robiť tak, aby to nebolo prudko egocentrické, ako sa to robí bežne.

Niekedy sa mi stáva, že mám pocit, že mám za sebou tisíce ľudí a niekedy sa otočím a nikto tam nie je. V konečnom dôsledku mi to nevadí, pretože hodnotový rebríček, ktorý zastávam je dlhodobý a nie je to niečo, čo sa riadi podľa módnych trendov a katalógov.

Mám nejakú formu stravovania, ktorú keď prezentujem na prednáškach, tak je vnímaná silno jednostranne. Moje skúsenosti sú tak mnohostranné a dlhoročné, že za dlhé roky hľadania ciest som sa dopracoval až sem. Neznamená to však, že moja aktuálna interpretácia je aplikovateľná pre hocikoho. Každý si potrebuje tiež prejsť nejakú tú cestu.

Osobne málo jem, väčšinou dvakrát za deň. Malé jedlá na obed, aby som nestratil pozitivitu a follow. Potom hlavné jedno večer. Fyzický tréning, venovanie sa rodine a potom do toho samozrejme patrí podnikanie, pretože je to súčasť môjho lifestyle.

Áno, samozrejme, som jeho zástancom. Bol to jeden z najväčších bodov zlomu, ktorý ma posunul. Či už taký ten metabolizmus mozgu, pretože metabolizmus má svoje zákonitosti, ktoré ak nerešpektuješ, tak darmo budeš tlačiť kávu a neviem čo, padne ti to. 

Čiastočné hladovanie je síce metabolický stres, ale ak s ním vieš pracovať, je to tvoj nástroj a nie pán, ktorý ťa bičuje, tak získavaš veľmi vysoké benefity. Ja to vnímam tak, že moja fyzická a zdravotná zdatnosť je asi na najvyššej úrovni, akú mám.

Napriek tomu, že mám trošku viac rokov ako vyzerám, myslím si, že som na najvyššom stupni zdravotnej kondície. Kvantifikujem si to rôznymi metódami. Neviem, či na Slovensku existuje iný odborník, ktorý by verejňe zverejňoval na svojom blogu svoje dáta, ktoré sa týkajú metabolickej kondície, biochémie, cholesterolu a ďalších parametrov. 

Nemám. Ak si vypočuješ jeden z mojich podcastov Ako na intuitívne stravovanie a hýbanie sa, tak nemá zmysel byť padlý hrdina, zaťať sa a držať 16 hodín. Je to o tom, že sa treba naučiť počúvať telo. Človek, ktorý toto nemá zatiaľ zmáknuté, pretože ani nemá ako, môže tie signály interpretovať rôzne.

Napríklad keď som hladný, nedám si Milku. Ak cítim hlad skôr, ako v časovom okne, v ktorom by som očakával, nedám si kávu, pretože som z nej nervovo prepnutý. Poviem si, v poriadku, moje telo ma žiada o nejaké kalórie, tak nebudem do seba dávať blbosti.

Káva je síce dobrá na tukový metabolizmus, pomáha aj metabolizmu mozgu, ale v konečnom dôsledku sa vďaka nej môžeš dostať k podvýžive. Nie sú v nej kalórie, ktoré sú hodnotné na regeneráciu pre tvoje telo. Ak sa toto stane, tak sa jednoducho najem skôr.

Hladovaním a nízkosacharidovou diétou, niekedy až ketogénnou sa stravujem už cez 9 rokov. Za tie roky mám o sebe nazbierané nejaké poznatky. Väčšinou mám 7 dní v týždni okolo tých 14 hodín, čo prirodzene prehladujem iba s vodou a necítim to ako nejakú výzvu. Prvé jedlo si dávam okolo tej 11 hodiny, málokedy mi napadne niečo aj skôr.

Kde sa oplatí chodiť do extrémov? Napokon, za každý extrém raz zaplatíš daň, niekedy aj s veľkými úrokmi. Vieš ísť dlhodobo na úkor niečoho, ale raz ti to prepne a telo si potom vyžiada týždne prerušenia a choroby.

To je podľa mňa zlá stratégia. To je to hrotičstvo, prepínačstvo, tiež nejaká forma životného štýlu a mentality. Ale nemyslím si, že je to dlhodobo udržateľné. Preto potom jedna z tých otázok,ktoré si kladiem, je, či je toto, čo robím dlhodobo udržateľné? Budem to môcť robiť aj o 20 rokov?

Aj ja ďakujem všetkým, čaute.