8. Barbara Szalai: O prevádzkovaní unikátnej zmrzlinárne

Barbara Szalai

V tomto rozhovore sa dozviete:

  • ako vznikol nápad otvoriť si zmrzlináreň v centre Bratislavy
  • aká bola výška počiatočnej investície
  • v čom spočívala najväčšia výhoda prvého priestoru na Panskej ulici
  • aký veľký tím Barbara zamestnáva a ako sa cíti v roli manažéra 
  • o franšíze a prečo sa nakoniec neotvorila pobočka KOUNU v Dubaji
  • ako je možné, že KOUN žne obrovský úspech, pričom Barbara do reklamy nevrazila ani cent
  • o vtipnej príhode s vybuchnutým záchodom v čase hygienickej kontroly
  • o ďalších plánoch zmrzlinárne 

Odkazy na najdôležitejšie veci z 8. epizódy

Stačí dať PLAY:

Kde všade môžete počúvať Podnicast?

Klikni sem, ak chceš počúvať na Spotify

Spotify

Klikni sem, ak chceš počúvať na Stitcher

Stitcher

Klikni sem, ak chceš počúvať na Apple Podcasty

Apple podcasts

Klikni sem, ak chceš počúvať na Google Podcasts

Google podcasts

Profil podnikateľa

  • Celé meno: Barbara Szalai
  • Odkazy na sociálne siete:
  • % vo firme: je súčasťou rodinnej firmy BALLANCE s. r. o.
  • Základné informácie:
    • Barbara je súčasťou rodinnej firmy, ktorá si otvorila zmrzlináreň KOUN v Bratislave
    • KOUN sa stal jednou z najlepších európskych zmrzlinární
    • Barbara pritom na reklamu neminula ani jediné euro
    • vyštudovala v Taliansku školu na výrobu zmrzliny Carpigiani Gelato University
  • Ocenenia, úspechy:
  • Zaujímavosti a pikošky:
    • Barbara sa po 5 rokoch práce vo firme, ktorá ju nebavila, rozhodla začať študovať na zmrzlinárskej škole v Taliansku, pretože ju zaujal program o zmrzline v televízii
    • v KOUNE nájdete rôzne príchute gelata, až 150 druhov: netradičnú ananásovú s rozmarínom, maková, príchuť cukrovej vaty, fialky, bazalky, ruže, fialky, muškátového vína…
    • Barbara vyštudovala masmediálnu komunikáciu v Bratislave
    • počas hlavnej sezóny zamestnáva 30 ľudí, z toho 6 na trvalý pracovný pomer, ostatní sú brigádnici
    • okrem výroby zmrzliny robí aj zmrzlinový catering
    • v KOUNE vyrábajú gelato, ktorá je na rozdiel od zmrzliny hutnejšia, menej našľahaná a bez zbytočného vzduchu a tuku
    • každoročne s rodinou navštevujú zmrzlinové výstavy v Taliansku, aby načerpali nové informácie
    • 1 stroj na výrobu zmrzliny stojí až 12 tisíc eur


FIRMA:  

  • Názov firmy: BALLANCE s. r. o.
  • Rok založenia: 6.3.2009
  • Obrat v roku 2018:
    • Tržby: 179 431 €
    • Zisk: -30 670 €
Tržby Ballance s.r.o.
  • Čomu sa firma venuje: výrobe a predaju zmrzliny, franšíze
  • Projekty:

Ďalšie rozhovory s Barbarou Szalai:

Barbara Szalai

Prepis 8. epizódy podcastu s Barbarou Szalai

V štúdiu so mnou sedí Barbarka Szalaiová, zmrzlinárka, podnikateľka a zakladateľka zmrzlinárne Koun. Barbara ahoj.

Ahoj.

Ahoj čau. O KOUNE som počul už predtým ako sme sa spoznali. Veľmi veľa ľudí mi hovorilo, že si so zmrzlinárňou v Bratislave dosiahla obrovský úspech.

Keď som teraz niekomu spomenul, že mám s tebou rozhovor, každý poznal a majú to u Vás veľmi radi.

Vážne? Zlaté.

Hej, tvoja zmrzlináreň je naozaj výnimočná. Čo je to KOUN, čím sa odlišuje od iných zmrzlinární a ako ti napadlo začať so zmrzlinárňou v centre Bratislavy?

Celý začiatok je strašne prozaický. V čase, kedy som bola na rozhraní, čo so svojím životom, mi mamina ukázala v televízii jeden dokument. Vtedy ma moja aktuálna práca vôbec nebavila. Veľmi ma ten dokument nadchol, povedala som si wow, to je super. Vygooglila som, kde je škola, ktorá sa v dokumente spomínala a odišla som do Talianska.

Zo dňa na deň?

Hej, tak sa to stalo. Kúpila som letenky a povedala som si, že buď to budú vyhodené peniaze, užijem si La Dolce Vitu a vrátim sa naspäť, alebo ma to chytí a začnem niečo robiť. Netvrdím, že zmrzlinová scéna v Bratislave bola predtým zlá, ale možno nudná, tak by som to asi nazvala.

Vždy ma veľmi bavilo so všetkým experimentovať. Keď som sa rozhodla, že je to láska a ideme do toho, povedala som si, že to nemôžu byť také obyčajné gelatá, ale musí tam byť niečo wow, čo inde ľudia nedostanú.

Čiže si odišla do Talianska a chodila do školy. Potom si na Slovensko priniesla know-how, ktoré si tam získala?

Áno, presne.

Aké boli začiatky? Mala si pripravený biznis plán alebo si do toho šla skôr pocitovo?

Všetko okolo Kounu je pocitové. Možno práve preto to ľudia vnímajú inak, že je to iná zmrzlináreň. Nestavali sme na finančných plánoch, proste som si povedala, že to vyskúšame. 

Samozrejme, že sme si nejako nastavili ceny, ale zo začiatku sme dávali zisk na všetko asi 0,10 €. Dokonca zákazníci nás po čase začali upozorňovať, že všetko, čo ponúkame, je veľmi lacné. Postupne sme sami prišli nato, že na tom musíme aj zarábať.

O financie sa stará môj otec, ja neznášam excelovské tabuľky.

Takže sa ťa nemám pýtať na financie, že? Len jedna otázka, aké boli prvotné investície do KOUNU?

Snažili sme sa ušetriť, kde sa dá, bola to obrovská investícia. V kuchyni máme vozový park. Niekto si kupuje autá, niekto zmrzlinové stroje alebo niekto si berie hypotéku na byt a niekto na zmrzlinovač.

Čo sa dalo, sme si urobili svojpomocne, maľovať KOUN mi pomáhala kamarátka, s nejakými inými vecami tiež pomohli ďalší kamaráti. Počiatočná investícia so všetkým, prerábka a počiatočný tovar, bola 80 000 €.

Do čoho sa najviac investovalo?

Do strojov na výrobu zmrzliny. Dodnes sú najväčšie investície práve do nich. Každý rok kúpime nejaký stroj. Stále si hovorím, že už nie, nekúpime, teraz šetríme, ale vždy sa niečo stane. Teraz napríklad odišiel kavovar, tak máme nový a naozaj vynikajúci.

Hľadala si priestor v Bratislave. Dočítal som sa, že priestor, kde si teraz, nebol úplne tvoj prvý. Ako si hľadala tvoj prvý priestor pre zmrzlináreň?

V Starom Meste som nikoho nepoznala, hoci som práve tam som chodila do škôlky aj školy. Ale nepoznala som nikoho z gastro, kto by mi pomohol s nejakým priestorom. V Starom Meste to tak chodí, že ja poznám niekoho a ten vie o nejakom prenájme a je to!

Nikde nemajú napísané, že je niečo na prenájom. Je tu všetko po známostiach alebo to vlastní Staré Mesto. Priestor na Panskej, kde sme začínali, som našla úplnou náhodou cez realitku. Vôbec sa mi nepáčil, vedela som, že to bude malé a časom to nebude dostačujúce.

Na začiatku sme ale nemali viac na nájom. Majiteľky boli veľmi zlaté, kedysi tam bol nejaký obchodík a dvor tam bol úplne krásny. Povedala som si, že vyskúšame, hoci budeme úplne skrytí a možno nás nikto nenájde. Celé to bolo negatívne, ale nakoniec to super vystrelilo.

Takže najväčšia nevýhoda bola, že ste boli skrytí?

Teraz si myslím, že to bolo asi naša najväčšia výhoda. Práve to, že sme boli skrytí a nikto nevedel, čo tam je, ľudia boli zvedaví. Priestor som sama vyzdobila a zo stropov viseli kvety. Keď k nám vošli turisti, vždy ich zaujala hlavne výzdoba.

Priestor bol veľmi fotogenický, hoci to nebol môj zámer na začiatku. Zdobila som ho hlavne preto, že som chcela trošku oživiť rozpadávajúci sa dvor. Postupne ľudia dokonca stáli v rade a rad sa točil až do dvora.

Takže ľudia si ťa našli.

Hej, našli.

Vravela si, že keď si začínala, bola v Bratislave v tomto biznise trošku nuda. Aké sú tvoje hlavné výhody oproti konkurencii, v čom sa odlišuješ oproti konkurenčným zmrzlinám?

Za tých 5 rokov, ktoré budeme na trhu tento rok, sa zmrzlina úplne zmenila, myslím k lepšiemu. Človek si už môže vyberať. A v čom sme iní my? Človek u nás dostane wow efekt.

Náš priestor sa stále mení, je to také instagramovateľné. Dávame si veľmi záležať, aby bol náš personál milý. Stále je na prevádzke niekto z našej rodiny, stále sa vás niekto spýta, či chcete pohár vody, kávičku, alebo niečo iné, keď dieťa plače, dáme mu niečo zadarmo. Snažíme sa o zákazníka starať ako doma.

Aké boli tvoje začiatky keď si rozbiehala KOUN? Predpokladám, že si tam bola sama a drela si od rána do večera.

Hej.

Dočítal som sa, že si mala aj nejaké zdravotné problémy a skolabovala si?

Áno.

Vtedy si si povedala, že začneš najímať nejakých ľudí?

Áno. Je veľmi veľa ľudí, ktorí si povedia, že nikto to nedokáže lepšie ako oni a všetko chcú robiť sami. To bol aj môj prípad. Samozrejme ma tlačili aj financie. Ja sama som presne nevedela čo robím. Učila som sa účtovať s kasou, popri tom som si odskočila dozadu vyrábať zmrzlinu, keďže sme mali len 40 metrov štvorcových.

Brigádnici prišli postupne sami. Chodili na zmrzlinu a zrazu sa spýtali, či nepotrebujeme pomoc. Cez víkend pomáhali moji rodičia, občas prišla babka s dedkom a priniesli slivky zo záhrady, ktoré sme potom spracovávali. Vtedy som si uvedomila, že aj oni majú vlastnú prácu a nemusia mi pomáhať, musím veriť niekomu inému. Zo začiatku sme tam boli traja, neskôr, keď som potrebovala ľudí do kuchyne k čisteniu ovocia, piati.

Keďže zmrzlinu si sama vyrábaš, zo začiatku si ju vyrábala, predávala aj sa starala o prevádzku?

Áno, úplne všetko, dokonca som aj prevádzku umývala a čistila záchody. Ťahala som to takto asi rok, samozrejme mala som aj brigádnikov, ale ja som každé ráno o 5:00 chodila kupovať mlieko. Spánok som už vôbec neriešila, na to som nemala čas. Spávala som 4-5 hodín denne, pretože som v zmrzlinárni vždy aj ponocovala, keď sa prevádzka zatvorila.

Zo začiatku sme mali otvorené každý deň, teraz máme pondelky zatvorené. Prišla som na to, že 1 deň musím zatvoriť, aby som mohla vypnúť stroje a objednať tovar. Musím si zaklopať na drevo, stroje nám fungujú úplne krásne už 5 rokov. Nemusíme ich meniť, pretože sa o ne staráme. V pondelok sú vypnuté, odmrazené, vyčistené, vydezinfikované a potom fičia celý týždeň ďalej. Zo začiatku som toto všetko robila ja sama.

Čiže si rok žila iba KOUNOM predpokladám?

Hej, žila som. Kamošov som nemala, keď ma po záverečnej volali von, baby prišli krásne nahodené a ja ešte s nugátom na rukách. Keď som náhodou šla von, ľudia ma spoznávali, keďže som bola v zmrzlinárni stále. Nevedeli, kto presne som, proste vedeli, že “to je tá z KOUNU” a všetci sa pýtali, kedy bude zmrzlina. Mala som toho naozaj príliš, ale boli to milé začiatky. Krásne.

Zo začiatku si s takýmto biznisom skúsenosti vôbec nemala?

Vôbec.

Kto ti poradil, aké stroje kúpiť a ako vyrábať zmrzlinu? Ako si sa dostala do tohto celého procesu?

Všetko ma naučili na univerzite Carpigiani Gelato University v Taliansku. Už tam som videla niektoré stroje, ktoré používali, ale boli to tie úplne najdrahšie. So strojmi na zmrzlinu to je podobné ako s autami, môžem mať Ferrari, alebo Škodu. Majú rovnakú výhodu a rovnako ma zavezú z bodu A do bodu B, keď sa chcem ukázať, môžem mať napríklad GT, ako ja 🙂 

V Taliansku sa každý rok koná zmrzlinová výstava. Ešte predtým, ako sme otvorili, sme tam šli spolu s otcom. Nešla som úplne sama, predsalen, on už dlhšie pracuje a vie ako to chodí v biznise. Ochutnali sme všetky zmrzliny, ktoré ponúkali a pozreli sme si všetky stroje. Keď sme sa vrátili, zvážili sme pomer cena/kvalita a rozhodli sme sa.

Zo začiatku sme ceny nadstavovali pocitovo, alebo sme odpozerali od susedov. Nevedeli sme ani, akú kávu budeme predávať, učili sme sa postupne a všetko sa zlepšovalo.

Táto výstava v Taliansku je pre ľudí, ktorí prevádzkujú zmrzlinárne?

Áno.

Čo sa výrobného procesu zmrzliny týka, ingrediencie získavaš z Talianska alebo zo Slovenska?

Všetky ingrediencie, okrem ovocia, mlieka a smotany, máme z Talianska (oriešky, kelímky, kornútky, keksíky). Hľadala som aj slovenských dodávateľov na kelímky, ale vždy to vyšlo drahšie ako z Talianska. Taliani sa tomu venujú nejaký ten piatok a ich výrobky sú asi aj kvalitnejšie. 

Prvé receptúry si vymýšľala ty?

Áno, nejaký základ som mala zo školy. Pol roka pred otvorením som experimentovala na zmrzlinovači, kombinovala si rôzne príchute, napríklad ananás s rozmarínom. Tam boli moje prvé neúspechy.

Myslíš si, že rôzne chute zmrzliny je to, čo vás odlišuje?

Máme vysoko kvalitnú zmrzlinu. Zákazníkom chceme dať len to najlepšie, ako doma, nezjeme len tak hocičo. Dávame si na tom veľmi záležať. Myslím si, že celkový pocit je u nás úplne iný.

Nemáme len pultový výdaj, človek si u nás môže sadnúť a ak tam aktuálne nie je veľa ľudí, tak sa kľudne porozprávame. Máme zákazníkov, ktorých poznám, aj oni poznajú mňa. U nás vládne rodinná atmosféra.

Zmrzlinu pripravujete každý deň?

Áno, každý deň máme zmrzlinu čerstvú. Ja osobne už nepracujem každý deň, ale vždy prídem aspoň pozrieť a raz do týždňa robím celý deň. Keďže mám malého syna, nedá sa to skĺbiť, ale keď ma potrebujú, som tam, hlavne cez víkendy. 

Každé ráno robíme novú zmrzlinu, potom sa dopredáva a celý deň vyrábame. Každý deň máme iné príchute a tie sa točia. Čiže ak by chcel prísť niekto na nugátovú, nemáme ju v ponuke celý týždeň, lebo tým pádom by nebola čerstvá. Momentálne máme 10 druhov, postupne, ako bude teplejšie, budeme mať 16 druhov.

Tie obmieňate?

Áno a z toho 6 bude vegánskych. Sorbety aj krémové, napríklad Kinder Bueno.

Vegánska zmrzlina je teraz trend, ktorý bude narastať?

Áno, je to trend už druhý rok. My máme vegánske zmrzliny už 3 roky.

Je väčší záujem o vegánsku zmrzlinu?

Áno, veľa ľudí chce žiť zdravo, aj influencerky na instagrame sú zrazu všetky vegánky.

Zmrzlináreň je sezónny biznis. Od kedy do kedy máš otvorené?

Otvorené máme od marca do novembra/decembra. Zatvárame podľa počasia, ale väčšinou je to posledný novembrový deň.

Teraz už máš otvorené?

Áno, od marca.

Zmrzlináreň máš otvorenú 9 mesiacov, čo robíš zvyšné 3 mesiace, oddychuješ?

Predtým som cestovala, odišla som napríklad na mesiac preč s kamoškou, ktorá si to tiež mohla dovoliť. Samozrejme som chodila na výstavy do Talianska, získavala nové inšpirácie, pracovala som, pretože maily chodili stále a zmrzlinu ľudia chceli napríklad na rôzne firemné eventy, čiže sme vyrábali aj v zime.

Robili sme catering, pohovory, stále niečo. Tri mesiace ujdú tak rýchlo, že si to človek ani nevšimne. Sú Vianoce, Silvester no a už je február a to sa už chystáme, upratujeme, dezinfikujeme a objednávame tovar.

Vravela si, že máš výbornú kávičku, nerozmýšľala si, že cez zimu otvoríš iba kaviareň?

To by asi nešlo, pokúšali sme sa o to, ale ak ľudia nejedia zmrzlinu, len na kávu k nám neprídu. Máme síce super kávu, dovolím si tvrdiť, že jednu z najlepších v Bratislave, ale ľudia to majú v hlave niekde zaregistrované, že je tam len zmrzlina a koniec.

Pričom cez zimu máme aj wafle, čiže by sa to dalo skombinovať. Rozmýšľala som, že by som priestor upravila na coworking. Prenajala pre ľudí, ktorí chcú pracovať. Môžu si tam dať kávu, bol by tam waflovač, ale neviem, či je to dobrý nápad a bol by o to záujem. Priestor je ideálny, vojde sa tam 10 ľudí, každý by mal svoj vlastný stôl a internet, je tam všetko. Je škoda, že to tam tak stojí.

​Priestory zmrzlinárne si prenajímaš aj cez obdobie kedy neprevádzkuješ?

Áno, musím. 9 mesiacov zarábam aj na ďalšie 3 mesiace. Musím platiť priestory, ale aj personál.

​Presne na to som sa chcel spýtať. Ako to funguje s full time ľuďmi v sezónnom biznise?

Myslím si, že majú dream job, pretože pracujú 9 mesiacov a tie ďalšie 3 mesiace majú platené voľno.

​A je to rovnako platené?

Áno, úplne rovnako, pretože by nám odišli. Všetci mi hovoria, prečo im platím, ale kto by sa mi potom vrátil? Za tie 3 mesiace by si našli niečo nové a ja môžem hľadať odznova.

​Z akých ľudí sa skladá tvoj tím? Vravela si, že tam už tak často nechodíš.

Do zmrzlinárne chodím každý deň, ale už ju nevyrábam.

​Máš manažéra na prevádzku?

Máme tam dvoch Máriov. Jeden Mário vyrába vzadu v kuchyni zmrzlinu. Všetci, ktorí sú na TPP vedia, ako sa zmrzlina vyrába. Ak by náhodou niekto vypadol, alebo ja by som nevedela prísť. Všetci sú riadne zaškolení.

Potom tam máme Katku, ktorá je cukrárka, vyrába zmrzlinové dezerty - tortičky a všeličo iné. Ďalej je tam Denisa, ktorá je s nami už druhý rok. Ona je zo všetkých najviac v obraze, robí aj rozpisy služieb.

Potom je tam môj brat a mamina chodí riešiť kvety a niekedy je za kasou. No a ja som tam každý deň, buď prídem s kočíkom, alebo bez, ale som tam.

​Takže si do toho zapojila celú rodinu?

Hej, chceli.

​Máš brigádnikov, tých platíš tiež aj tie tri mesiace?

Nie, to už nie. Brigádnikov hľadáme vo februári, pred začatím a sú do novembra. Vyhovuje im to, lebo sú to väčšinou študenti a cez Vianoce idú aj tak domov.

Kto bol prvý človek, ktorého si zobrala? Bol to nejaký brigádnik, ktorý ti vypomáhal, alebo skôr manažér, ktorý riešil prevádzku?

Prvý človek, ktorého som zobrala, bol môj kamoš, ktorý študoval na rovnakej škole ako ja, ale bol mladší. Neviem, ako k tomu vôbec prišlo. Chodieval k nám na zmrzlinu a ja som mu raz zo žartu povedala, či tu nechce robiť, že vyzerá dobre a predával by zmrzlinu. On sa toho chytil na druhý deň sa prišiel dohodnúť. Bola som sama prekvapená.

​Nie je v súčasnosti problém nájsť brigádnikov?

Áno, je to veľký problém. Všetci s tým majú problém. Predavačov u nás nikto nechce robiť. Sama úplne žasnem. Žila som istý čas v Prahe, tam vidíš na ľuďoch v kaviarňach, že svoju prácu úplne zbožňujú a stále sa usmievajú.

Mám pocit, že v Bratislave je veľa ufrflaných ľudí, ako keby to bola podradná práca len pre študentov. Čo ma fascinuje je, že ku mne prichádzajú životopisy s vekovým priemerom 15-16 rokov, tí chcú pracovať. 18+ ledva niečo nájdeme.

Paradoxne potom, presne títo ľudia do 25 rokov vysedávajú na extrémne predražených kávičkách v centre a majú lepšiu kabelku ako ja. Nezávidím im, len nechápem odkiaľ na to majú. Asi sú všetci influenceri, musím aj ja byť.

​Niekde som sa dočítal, že máš 30 brigádnikov.

Hej, v lete ich je do 30. Nepracujú všetci naraz, striedajú sa po piatich-šiestich a sú 2 zmeny. Na jeden deň potrebujem mať 12 ľudí. Okrem toho potrebujem ľudí aj do zálohy, pretože stále je niekto chorý, alebo potrebuje odcestovať. 

​Rozpis ľudí, čiže akí ľudia budú na prevádzke a kedy tam budú si si nastavovala sama?

Nie. Mali sme Vlastičku, ktorá už odišla, bola s nami asi 4 roky. Bola prvá zamestnankyňa na TPP a práve ju som poverila, aby urobila tieto rozpisy. Samozrejme, že sme sa na začiatku dohodli, aké budú zmeny, potom to už ale riešila ona sama.

Predtým, ako od nás odišla do zahraničia, zaškolila aj ostatných ľudí. Trvala som na tom, pretože bola úplný expert v tom, čo robila. Denisa, ktorú som už spomínala, s ňou pracovala 1 rok, preto je teraz najviac v obraze práve ona.

​Ako ti ide manažovanie ľudí?

Myslím si, že celkom dobre. Som bezprostredná, keď mi niečo vadí, tak to poviem. Niesom konfliktná, vypočujem si názor iných a potom si urobím svoj vlastný.

​Čiže máš na všetko ľudský prístup?

Hej, nie je to také, že by mali zamestnanci zo mňa stres, keď prídem na prevádzku. Niekedy síce poviem, čo je to tu za neporiadok a vyhodím ak niečo nájdem na stole, že niekto nezjedol, ale nepreháňam to.

V Dubaji si skoro otvárala franšízu. Ako to vzniklo, oni ťa oslovili?

Áno, skoro rok ma otravovali, že chcú u nich otvoriť niečo podobné. Zo začiatku som nemala záujem, chcela som sa sústreďovať na to naše, svoje, ale potom som sa rozhodla, že to vyskúšame. Povedala som si, že veď nikto sa o tom nedozvie, Dubaj je ďaleko. Rok sme vyvíjali zmluvu.

Na začiatku boli traja majitelia, dvaja chlapi a jedna žena. Medzitým sa to zmenilo a zostali len dvaja chlapi. Dva týždne boli u mňa na školení, všetko sa naučili a odišli do Dubaja. Predali sme im všetko, know-how aj design. Posunula som im kontakty, všetko dohodila a vybavila stroje.

Oni to len prijali a zaplatili. Dohodli sme sa, že keď budú mať priestor a všetko zariadia, prídem tam a všetko pripravíme na otvorenie. Do Dubaja som išla s bratom, nechcela som ísť sama medzi arabov. Je to predsalen trošku iná krajina, oni ženy nerešpektujú. Snažila som sa ich cepovať a dirigovať, ale keď som videla, že ma nebudú počúvať, povedala som bratovi, čo treba a on im to rozkázal.

Po týždni to už bolo v poriadku a všetko, čo som povedala, bolo sväté. Otvárať mali dva dni po mojom odchode, dokonca som si to už pridala na Instagram, pretože som myslela, že je to hotová vec. Všetko som im tam osobne vyzdobila, každý deň sme makali do 4 hodiny rána. Veľmi ich to bavilo a boli milí.

Vôbec som nevedela o zákulisných intrigách, ktoré medzi sebou majú. Až keď ma jeden z majiteľov viezol na letisko domov, začal druhého majiteľa ohovárať, že ho nemá rád a je lenivý. Povedala som mu len, že im prajem veľa šťastia a ak by potrebovali nejakú pomoc, prídem znova. Po mojom odchode mi však jeden z nich napísal, že sa idú súdiť, pretože mu ten druhý dlží peniaze. Vôbec som o takomto niečom netušila.

Písali sme si potom ešte 3 mesiace, radila som mu, nech je teda on jediný majiteľ, ale nevyšlo to. Veľmi vtipné je to, že sa súdili o 10 000 €, pričom do toho vrazili asi trojnásobok toho, čo my. Všetko totiž chceli úplne megalomanské.

Takto nijako to teda dopadlo, asi to nakoniec neotvorili, už nie som s nimi v kontakte. Dokonca som našla investora, ktorý by to celé od nich odkúpil. Arabi sú však veľmi hrdí ľudia a neprijali to. Mohli získať naspäť všetky peniaze, mohli tam mať nejaký share, alebo to mohli predať celé ako to je, ale nechceli. Dokonca po pol roku prišiel brat jedného z nich k nám na zmrzlinu, predstavil sa mojej mame, ktorá tam náhodou bola. Vtipne len spomenul, že nevadí, že to nevyšlo, oni majú dosť peňazí aj tak.

Čiže boli u teba v KOUNE, veľmi sa im to páčilo, tak chceli mať u nich v Dubaji to isté?

Áno. Vraj precestovali celú Európu a hľadali niečo iné, neviem kde všade boli. Pre mňa je doteraz obrovská pocta, že si vybrali nás. Prišli dvakrát a veľmi im chutilo, potom prišli údajne s celou rodinou a aj im všetkým chutilo. Páčilo sa im, že je tu stále veľa ľudí. V Dubaji je veľmi zlá zmrzlina. Možno je to pre niekoho typ na biznis 🙂

​Takže ak chcú ľudia podnikať, môžu ísť do Dubaja a otvoriť zmrzlinu?

Hej, nech sa páči!

Ako boli nastavené podmienky pre franšížu? Vytvorili v Dubaji úplne identický KOUN? 

Úplne. Ešte aj stropy urobili z drevených lát, hoci som im hovorila, že to nemusia, my sme proste prebrali priestor, kde to tak bolo. Všetko okopírovali, dokonca vygravírovali KOUN na všetky stoly. Dali do toho strašné peniaze.

Zaplatili za to nejakú čiastku?

Áno, za istú sumu som im predala celé know-how. Dohodli sme sa, že kvartálne budú platiť 5% z tržby. Nejde nám o to, aby sme niekoho zdierali, nech si to aj on užije a zarába.

Prečo si sa tomu spočiatku bránila? Mne to príde ako veľmi zaujímavý podnikateľský model.

Hej, je. Všetci si myslia, že aj my sme franšíza a odniekiaľ sme to prebrali. Denne sa stretávam s otázkou, kde to vzniklo, pretože design a všetko okolo toho je úplne iné. Bránila som sa tomu spočiatku len preto, lebo som s tým nemala skúsenosti.

Prečítala som si o McDonalds, vedela som približne, čo to je, ale sama som nevedela, ako to vytvoríme. Do budúcna sa však tomu už nebránim. 

Čiže v tom vidíš cestu?

Áno, vidím v tom najväčšiu cestu, ale ľudia sa toho zľaknú. Každý týždeň mi niekto napíše, že má záujem o franšízu. Čiastka, ktorú nám zaplatí za to, že ho naučíme úplne všetko, je minimálna. Všetkých zjavne odradí základná investícia 80 000 €.

Všetci vidia rady v zmrzlinárni a myslia si, že za rok budú milionári. Keď im ale poviem, že tak to nefunguje, pretože tie stroje sú drahé, musia to potom splácať, musia platiť odpad, vodu a ľudí, zľaknú sa.

Takže im ukážeš ako funguje biznis a oni cúvnu?

Hej. Ľudia vidia iba pozlátko okolo toho. Vidia, že máme stále veľa ľudí a hneď si pomyslia, že sa mi musia peniaze sypať.

Čo ťa teraz na tomto biznise najviac baví?

Úplne všetko, aj keby som tam teraz musela umývať záchod, mám to rada!

Čiže je to tvoje dieťatko?

Úplne, také vysnívané.

Super, keby bol každý taký podnikateľ, to by sa nám super žilo.

Hej, asi hej. Veľká chyba v podnikaní, hlavne v gastre je podľa mňa v tom, že si podnikateľ otvorí kaviareň a už tam nie je. Alebo tam príde ako zákazník, niečo si dá a všetko ofrfle. Nie je tam reálne prítomný, nevidí daný problém sám, len sprostredkovane, od zamestnancov.

Ja poznám našich zákazníkov a na základe toho sa stále snažíme vymýšľať niečo nové, pretože takto to treba robiť.

Chystáš nejaké inovácie?

Podľa mňa sa v tomto biznise už nedá čo inovovať. Samozrejme som mala nejaké plány, ale všetko to na Slovensku stroskotá na hygiene. Experimentovať môžeme jedine s príchuťami. Máme zmrzlinové torty a všetko, čo sa dá dať do zmrzliny, sme tam už dali.

Kde vidíš KOUN o 3 roky. Chceš byť tam, kde si teraz? Vyhovuje ti takýto stav, alebo rozmýšľaš o nejakej zmene?

Jasné, že rozmýšľam o nejakej zmene. Už dlho stagnujeme, tento rok je to trošku lepšie, sú nejaké novinky, máme nový tím, je tam drive, ale bola by som rada, ak by sa podaril nejaká franšíza. Veľmi by ma to potešilo a človeku, ktorý by sa do toho dal, by som úplne pomáhala. Asi to by bolo pre mňa také znovuzrodenie, niečo nové.

Napĺňalo ťa to vtedy aj v Dubaji, keď si im pomáhala?

Hej. Bolo to také pekné, že som mala slzy na krajíčku. Samozrejme aj potom, keď sa to nepodarilo.

Pomáhala si im so všetkým, vybrala si im stroje a postavila celý biznis?

Hej, mali mať presne všetko to, čo my. Najprv chceli nejaké iné, drahšie stroje, ale povedala som im, že ak by potrebovali riešiť nejaký problém a zavolali by mi, nebudem im vedieť pomôcť, pretože ten stroj nepoznám. Pri našom stroji viem spamäti povedať, čo treba stlačiť, aby fungoval, či je pokazený ventil, alebo hadička, odvody, alebo či treba niečo vyčistiť.

Niekde som sa dočítal, že si do marketingu nedala ani cent. Ako si teda získavala prvých zákazníkov?

Áno, ani cent. Keď som ešte nemala otvorené, ale v kuchyni som už kuchtila, s mamou sme zmrzku rozdávali, pretože sme ju nechceli vyhadzovať. Bolo to ale ešte pofidérne, omietka na stene a my sme vonku stáli so zmrzlinou. Keď išli okolo dve 2 dievčatá a nechceli si zobrať zmrzlinu od mojej mamy, kričala som na ne, nech si zoberú, že je výborná a o týždeň otvárame.

Sama neviem, ako sme to rozbehli. Prišli kamaráti, pozvali kamarátov, slovo dalo slovo a už to išlo. Potom prišli blogeri, niečo nafotili, potom prišla televízia a rádio. Pamätám si, že som ich na začiatku dokonca odháňala, pretože som nestíhala, hovorila som, nech prídu v zime.

Všetci mi vtedy dohovárali, že to nemôžem takto robiť, pretože tu ide o moju reklamu. Na všetkých počiatočných fotkách som so zásterou a som v pracovnom tempe.

Čiže si na marketing ani nemala čas?

Vôbec. Občas som niečo pridala na Instagram, niečo som odfotila, pretože to je jediné, čo ma aj dnes baví. Na Facebook som niekedy napísala, aké máme príchute, ale nedalo sa to veľmi stíhať. Na začiatku som nemala čas ani na toaletu, nejedla som, ani nepila.

Tri otázky na záver.

1.: Jeden konkrétny fail, na ktorý si pamätáš?

Mám dva, veľmi vtipné. Jeden bol s hygienou. Presne v deň, kedy k nám prišla pani, aby nám dala pečiatku a mohli sme otvoriť, nám vybuchol záchod. Nevedeli sme, že majstri doň vysýpali štrk. Všade sa liala voda s výkalmi.

Celý priestor bol zaliaty a všade neuveriteľný smrad. Vyšla som von s naberačkami vyliať vodu a v tom, predo mnou stála tá pani s prekvapeným výrazom na tvári, že čo tu stvárame.

Takže takto sme pokrstili zmrzlináreň... Pani nám dala týždeň, aby sme všetko dali doporiadku, ihneď som obvolala majstrov, bola som z takéhoto začiatku zhrozená a zničená. Teraz je to už vtipná story.

Veľmi vtipná. Predpokladám, že v ten deň pani pečiatku nedala?

Nie, prišla o týždeň a všetko už bolo v poriadku, dokonca sme sa na tom zasmiali.

2.: Máš knihu, ktorá ti zmenila život?

Zbožňujem knihy a čítam veľmi veľa. Avšak neviem, ktorá mi zmenila život, to je veľmi ťažká otázka. Mám asi 100 obľúbených kníh.

3.: Posledná otázka, aké je tvoje životné motto, ktorého sa držíš, či už v podnikaní, alebo v osobnom živote?

Moje životné motto je v angličtine “Don´t follow people, follow your dreams”. To je také moje, neinšpirujem sa niekým, idem si za tým, čo chcem robiť ja.

Barbi, ďakujem za rozhovor.

Aj ja ďakujem bolo to milé.

Peter Chodelka
 

Podnikám od roku 2012, takže iba začínam :) Ale aj za tých pár rokov som nadobudol skúsenosti, s ktorými sa rád s vami podelím. Či už z budovania siete Affial, predaju vlastných doplnkov stravy Blendea alebo prevádzkovania rôznych affiliate projektov, akým je napríklad na Kombo. Ale v Podnicaste nebudete počúvať iba mňa, ale predovšetkým úžasných a šikovných slovenských podnikateľov. Naučte sa nové veci, inšpirujte sa a zmeňte tento svet aspoň o kúsok k lepšiemu.

Click Here to Leave a Comment Below 0 comments

Leave a Reply: