20. Peter Ďuriš a Tomáš Ondrejka (Kickresume): Firma, ktorá stotisícom ľudí pomohla nájsť job #rozhovor

V tomto rozhovore sa dozviete:

Stačí dať PLAY:

Profil podnikateľov

Celé meno:

• Peter Ďuriš

Odkazy na sociálne siete:

% vo firme:

• 45 % v Kickresume s.r.o., spoluzakladateľ a CEO

Celé meno:

• Tomáš ''Tošo'' Ondrejka

% vo firme:

• 45 % v Kickresume s.r.o., spoluzakladateľ a CMO

Základné informácie:

• Peter a Tošo založili Kickresume.com - online nástroj na vytvorenie zaujímavého a kvalitného životopisu, motivačného listu či webstránky jedným klikom
• Peter pôsobí ako CEO, má na starosti business development a dizajn
• Tomáš je CMO firmy a baví ho marketing a growth hacking
• projekt je zameraný prevažne na študentov, absolventov a mladých ľudí, ktorí ešte nemajú veľa skúseností s prácou
• Kickresume získal ako startup investíciu 100 tisíc eur vďaka investorovi The Spot (The Spot Labs drží 10% podiel v Kickresume)
• Kickresume funguje na princípe freemium biznis modelu a má viac ako 600 tisíc používateľov z celého sveta

Zaujímavosti a pikošky:

• Kickresume dali Peter s Tomášom dokopy na vysokej škole, keď potrebovali životopis na stáže, po čase ich nástroj začali používať tisíce ľudí
• projekt Kickresume sa nesie sa v duchu motta „život je príliš krátky, než aby sme sa trápili s Microsoft Wordom“
• Kickresume využívajú ľudia po celom svete, najviac ich je z USA, Indie, Indonézie, Kanady a z Austrálie
• životopis si môžete napísať v akomkoľvek jazyku

FIRMA:

• Názov firmy: Kickresume s.r.o.
• Rok založenia: 18.3.2015
• Obrat v roku 2018:
  • Tržby: 331 167 €
  • Zisk: 25 468 €

Ďalšie rozhovory s Petrom a Tomášom:

Prepis 20. epizódy podcastu s Petrom Ďurišom a Tomášom Ondrejkom

Čaute, nazdar.

S Peťom sme spolužiaci od strednej. Poznáme sa dlhšie a už predtým sme spolu robili na nejakých projektoch. Keď sme začínali Kickresume, nápad nebol, že ideme spraviť resume builder pre 600 000 ľudí. Urobili sme si ho hlavne pre seba a pre spolužiakov.

Potom sme zistili, že ho začalo používať niekoľko tisíc ľudí. Dodnes nechápeme, ako to začalo fungovať. Resume builder začal na Drupale, čo keď teraz niekomu povieme, tak ihneď dostaneme otázku, ako si tam ľudia začali dávať CV-čka? To nevieme ani my. Nikto nevie, ale fungovalo to, Drupal dokázal obslúžiť okolo 150 000 ľudí. My sme celý náš biznis v podstate začali so 100 eurami, ale ľudia ten produkt chceli a potrebovali.

Bol to pre nás prvý challenge, ktorý sme prakticky riešili hneď od začiatku. Samozrejme bolo veľa ľudí, ktorí nám hovorili, že sa to bez toho nedá a musíme zobrať niekoho k sebe, kto to s nami založí a bude technický typ. My sme ale vtedy nikoho takého, komu by sme dôverovali, nepoznali.

Na začiatku sme trošku tápali, často sme sa aj popálili, čiže sme sa poučili, že treba nájsť správnych, šikovných ľudí, ktorým sa dá veriť. Potom sme našli nášho prvého chalaniska, ktorý je s nami v Kickresume od začiatku. Naučili sme sa, že technický prístup je veľmi dôležitý a Kickresume sme postavili s ním.

Kisckresume je nástroj pre ľudí, ktorí nevedia, ako si urobiť životopis, alebo sa dostať do práce. Pomáhame im prakticky s celým procesom, s tvorbou životopisu, motivačného listu aj prezentáciou uchádzača na danú pracovnú pozíciu - čiže ako sa pripraví na pohovor, interview, ako si vyberať medzi pracovnými pozíciami, ako vyjednávať o výplate a podobne.

Ľudia k nám chodia, aby sme im pomohli sa dostať do ich práce snov. Zo začiatku to bolo bez registrácie a fungovalo to ani nevieme ako. Do dnešného dňa je tam vyše 600 000 ľudí, ktorí sú aktívni. Chodí tam viac ako pol milióna ľudí mesačne za ďalšími pomocnými vlastnosťami ako sú samples a pomocné články, ktoré píšeme. Takýmto štýlom funguje Kickresume. Snažíme sa, aby každým mesiacom fungoval ešte lepšie, každým dňom na tom makáme a ľudia stále pribúdajú. Dopyt tam stále je a ľudia si to naozaj vážia.

Problém je, že ľudia vyštudujú super školy, majú skills, ale nevedia to predať, nevedia to dať do CV-čka, lebo väčšinou ich školy nenaučia, ako si urobiť životopis. Videli sme to aj my, keď sme boli na výške. Mali sme super spolužiakov, ale urobili si také CVčka, že ich nikam nezobrali.

My sa snažíme ľuďom ukázať, ako si napísať CV-čko, pričom tam až tak nejde o dizajn, hoci aj ten môže zaujať. Napríklad spolupracujeme s najlepším typograferom na Slovensku, aby CV-čka boli lepšie čitateľné, aby bola pre recruitera radosť čítať dané CV-čko. Za dizajnom CV-čka je veľmi veľa práce. Nie je to o tom, ako na prvý pohľad CV-čko vyzerá, ale napríklad o tom, ako sa číta.

Áno. Niektoré pozície potrebujú zaujať na prvý pohľad. Keď chceš ísť do nejakej reklamky a pošleš tam fajnové vydizajnované CV-čko, tak je to super. Ak chceš ísť ale do banky, nie do každej sa hodí CV-čko, ktoré bude vytŕčať z radu. Ak sa chceš nejak odlíšiť, môže to byť práve typografiou a formátovaním. CV-čka si treba vyberať podľa pozícia a firemnej kultúry, aká tam je, aby to nebolo moc.

Toto ide ruka v ruke. Obsah je samozrejme pri CV najdôležitejší. Ľudia nevedeli čo tam napísať, ako sa predať, nevedeli ukázať svoj benefit pre zamestnávateľa, že keď ho zamestná, bude mať z neho napríklad benefit, že zvýši predaj o 10%.

Toto ľudia v svojej práci robia, ale nevedia to dať do CV-čka. Potom sú CV-čka nemastné-neslané a tým pádom uchádzači nedostávajú pozvánky na pohovor. My sme to naozaj chceli urobiť tak, že ľudia píšu len obsah a my už urobíme formátovanie a nemusia sa tým zapodievať, ako vo Worde.

Samozrejme, sú tam nejaké šablóny, ale to už je celkom oldschool. Formátovanie je jednoduché urobiť tak, že si len klikáš aké chceš riadkovanie a ostatné. Je to urobené veľmi jednoducho, narazili sme na ľudí, ktorí sú napríklad 50tnici. Mali 10 -15 rokov jeden job a teraz si idú zase robiť CV-čko a trošku im ušli technológie. Nevedia s Wordom pracovať. Mali sme prípady, kedy nám ľudia písali, že po 2 rokoch našli prácu vďaka nášmu CV-čku, ktoré naozaj urobilo dojem.

To záleží od pozície, na ktorú sa hlásiš. Viacero personalistov vraví, že fotka by tam nemala byť, ale naozaj to záleží aj od krajiny a tiež od pozície. Samozrejme, ak sa hlásiš do banky, tak si tam fotku skôr nedáš, ale ak ideš niekde na recepciu, tak si tam foto môžeš dať. Nemalo by to byť plus, nemalo by sa na základe toho hodnotiť.

Samozrejme, sú krajiny, kde máš takéto veci zakázané. Personalisti musia takéto životopisy zahadzovať. Nemôže tam byť gender, ani nationality. Takéto veci majú zakázané napríklad škandinávske krajiny. Sú krajiny, kde sa používajú životopisy na úplne iné účely. V Indii sú CV za účelom nájdenia si manželky, kde sa dopodrobna píše o tom človeku, aký je, kto je, čo je a presne všetky propozície. Čiže veľmi záleží od účelu životopisu, komu sa posiela a na akú pozíciu.

V podstate pravidlo, ktorého sa držíme aj my a to tiež hovoríme ľuďom je, že keď si nie si istý, či tam dať fotku, tak ju radšej nedaj. Vždy tam môže byť niekto, kto ťa na základe toho môže diskriminovať. Čiže ak to nie je cool firma, tak radšej fotku nedaj a potom máš možnosť sa ukázať na pohovore.

Tak to hej :-)To je trošku iný prípad.

To vôbec dôležité nie je. Najdôležitejšia vec sú tvoje posledné zručnosti, ktoré si nadobudol. Či už je to pracovná skúsenosť, alebo nejaké certifikáty, čo si dokázal, nejaké achievementy, prípadne nejaké publikácie. Nie je potrebné písať si tam veci 20 rokov dozadu, postačia posledné skúsenosti.

Hlavné je písať štýlom, ktorý je výstižný a stručný. Treba používať aktívne slovesá a kvantifikovať veci, čo človek dosiahol. Musí to byť rýchlo prečítateľné pre človeka, ktorý to bude čítať, aby vedel rýchlo rozpoznať, či je preňho ten človek zaujímavý, alebo nie.

Treba si uvedomiť, že ľudia vidia životopis chvíľu a pokiaľ ich zaujme vzhľadom, tak si ho pozrú troška dlhšie. Všímajú si rôzne náležitosti ako názvy pozícií, firiem a potom kvantifikované čísla, ktoré dosiahli. Napríklad ako zlepšili obraty, alebo marketingové kampane. Pozerajú sa na takéto kľúčové slová a body, ktoré ich zaujmú. Životopis nečítajú odslova doslova.

To je veľmi dôležité. Chodíme aj na vysoké školy prednášať deckám ako si napísať životopisy, tak tam presne bol taký príklad. Máš dva životopisy, na jednom máš, že bol som marketingový riaditeľ firmy s 20-timi zamestnancami a na druhom máš, že bol som marketingový riaditeľ a počas môjho pôsobenia som zvýšil marketingový predaj o 10%. Ktorého človeka by si zobral na pohovor?

Naozaj treba byť veľmi konkrétny, aby keď si budúci zamestnávateľ prečíta tvoj životopis, aby si povedal, aha, takéhoto človeka zoberiem, keďže dokázal zvýšiť predaje v tej firme, tak to asi dokáže aj u mňa. Toto je jedna z najväčších chýb, ktoré robia ľudia v životopisoch. Ľudia nevedia kvantifikovať.

To presne vidíme aj my, keď nám chodia životopisy.  90% životopisov sú len také omáčky. Potom, keď niekto pošle trošku iný životopis, tak absolútne z kopy vystrelí a hneď si ho dáš vedľa.

Nemusí to byť len vizuálne iný, určite je dôležitý obsah. V životopise ide hlavne o obsah, vizuál je prvý dojem, že si ho niekto vyberie z kopy, ale potom už ide o obsah. Ďalšia vec je, že netreba si myslieť, že životopis ti zabezpečí prácu. To je veľký omyl. Životopis ťa iba dostane na pohovor a tam sa už musíš pripraviť ešte viac, aby si zaujal aspoň rovnako, ako tvoj životopis.

To tiež záleží od zamestnávateľa, či to vyžaduje alebo nie. A asi aj od pozície. Motivačné listy sa používajú pri povyšovaní, alebo relokácii v rámci danej firmy. Kedy tvoj životopis už poznajú a posielaš si len motivačný list za účelom, aby ťa povýšili, alebo relokovali na inú pozíciu. Motivačné listy majú tiež rôzne funkcie. Napríklad v Nemecku majú presne štandardizované zložky, v ktorých musíš mať presné poradie, urobený životopis, motivačný dopis, nejaký sprievodný obsah atď. 

Zase to záleží a je to určite súčasťou celého procesu a celej personalistiky. Všimli sme si trend, že v súčasnosti veľa firiem vyžaduje skôr motivačný list ako životopis. Tvoj životopis vedia nájsť na LinkedIne. Majú tieto HR tools a vedia o tebe zistiť všetko, ak to nemáš dobre pozamykané. Podľa toho, ako je motivačný list napísaný, vedia toho človeka spoznať. Motivačný list začína byť veľmi populárny a vyžadovaný viac ako kedysi. 

Vieš z neho zistiť, či máš naozaj záujem o danú prácu, či pracovnú pozíciu, či ťa to naozaj baví, alebo to robíš len kvôli tomu, že hľadáš nejak  všeobecnú prácu a ani nevieš, tam ten list posielaš. Každý motivačný list by mal byť napísaný pre konkrétnu pracovnú pozíciu a konkrétneho zamestnávateľa.

Máme asi 100 ďalších konkurentov, čiže naozaj je tento priestor dosť naprataný. Týchto resume  buiderov je veľmi veľa. Sú veľké korporáty, ktoré skupujú všetko takéto, čo sa objaví. Jeden takýto korporát má pod sebou asi 20 resume builderov, čiže konkurencia je naozaj veľmi veľká.

My sme to ale chceli robiť presne inak, ako všetci ostatní. Ak si pozrieš tie tooly na CV-čka, všetky sú rovnaké, korporátne, nezaujímavé, veľa textu, zle sa to číta, najhoršie sa to vypĺňa, nikto ti tam nepomôže. My sme chceli urobiť niečo iné.

LinkedIn je naša konkurencia, ale nie priamo. Na LinkedIne máš priamy profil, ale vždy potrebuješ poslať CV-čko, aspoň zatiaľ. Všetci hovoria, že CV-čka už mali umrieť 10 rokov dozadu, ale stále sú tu. Všetci to vyžadujú. Všetci sa snažia nájsť nejakú náhradu za CV, ale nikomu sa to ešte nepodarilo.

Nám sa celkom pozdáva myšlienka, že CV-čka by mohli nahradiť hry, alebo assessment testy. Už sme to mali aj na našej stránke a celkom dobre nám to fungovalo. Ten istý druh začala používať Tesla a Google. Nebol to náš tool, researche sme robili s jednou americkou univerzitou. Bolo to zadarmo a čím viac dát mali, tým presnejšie to vedeli urobiť, takže sme im s tým pomáhali. Potom to začala používať aj Tesla. Je to test, ktorý sa dá urobiť iba raz a keď ľudia zistili, že sa dá urobiť aj u nás, urobili si ho na nečisto a potom išli do Tesly a urobili ho druhýkrát. Potom nám samozrejme volali, že to musíme stiahnuť, pretože to ovplyvňuje hire-ing. Odvtedy stále riešime, že by sme takéto niečo chceli urobiť aj do budúcna. Vyzerá to zaujímavo a vieš z toho zistiť veľmi dobré dáta.

Presne takto to funguje. Je to kognitívny test, určuje rôzne emocionálne vlastnosti a kognitívne črty. Sú to jednoduché hry, ktoré hráš a za jednu sekundu ti merajú niekoľko stoviek až tisíc krát tvoj reflex, ktorý dávaš najavo skrz klávesnicu, alebo myšku, keď klikáš na rôzne veci alebo sa rozhoduješ pri otázkach, ktoré ti dávajú. Ale je to stále hra. Nie je to test. Necítiš sa testovaný.

Je to 12 veľmi jednoduchých hier, ktoré trvajú približne 3 minúty a na konci ti vyjde približne 60 grafov, ktoré hovoria o tvojich sociálno-emocionálne-kognitívnych črtách. Keďže grafov je dosť veľa, vedeli urobiť patent uchádzača pre jednotlivé pracovné pozície a tiež vedeli uchádzača zaradiť do jednotlivej pracovnej pozície, na čo by sa hodil.

Začali to používať aj veľké firmy v rámci svojej firmy. Čiže nie iba na hire-ing, ale aj v rámci toho, že by mohli relokovať ľudí z jedneho tímu do druhého, alebo by vedeli vyskladať tým, ktorý by presne sedel. Je to veľmi zaujímavá vec, spôsob, ako urobiť životopis.

Áno, určite hej.

V Kickresume sme na začiatku vôbec nezarábali. Ako sme už spomínali, bol to projekt hlavne pre nás, našich kamošov a spolužiakov, aby sme si našli nejakú pracovnú stáž. Zo začiatku sme očakávali, že nám ide len o userov, vôbec sme neriešili nejaké spoplatňovanie a to je to, čo sme sa naučili v Boostri.

Dostali sme nejakú investíciu, ale tesne predtým, ako nám tie peniaze prišli, sme naštartovali celý biznis a odvtedy rastieme aj reviews aj počtom užívateľov. To je hlavná vec. Naučili nás, ako robiť biznis. Ako zarábať z toho, čo robíme a ako sa k tomu stavať z biznisovejšieho pohľadu, nielen z užívateľského a dizajnového. 

Ak máš v pozadí takýto tool a chceš ho mať zadarmo, tak je veľmi ťažké  ho rozvíjať. Development je veľmi drahý a musíš nájsť nejaký revenue stream, ktorý ti bude prinášať peniaze, aby si si mohol zaplatiť developerov. Robiť free tool je veľmi ťažké. Ak by sme nešli touto cestou, zostalo by to pri prvej verzii, vôbec by tam neboli tieto všetky ďalšie funkcie ako sú teraz a čo všetko plánujeme.

Bola to super škola, chalani z Boostru sú v online biznise ostrieľaní. Naučili sme sa tam viac ako na všetkých školách dokopy. Teraz sa snažíme to, čo sme sa naučili, posunúť ďalej. Snažíme sa trošku mentorovať aj začínajúcich ľudí.

Mali sme malý zľavový portál, ešte na strednej škole, keď sme boli úplne decká. Bolo to zaujímavé, mali sme niekoľko tisíc zákazníkov a potom sme to za nejaké vreckové predali. Vtedy to bolo ale dosť veľa. Bola to dobrá skúsenosť. Zistili sme, ako treba komplikovane robiť účtovníctvo a že predstava, že budem mať svoju firmu a robiť čo ma baví, je naivná. To, čo ťa baví, je len 20 % času. Ostatné budeš robiť byrokracie, henten problém tamten problém. Vtedy sme si skúsili, ako to je naozaj. Zistili sme, že to nie je také pekné, ako to vyzerá navonok, ale myslím si, že aj to k tomu patrí.

Áno, vždy to hovorím aj keď prednášame na vysokých školách. Teraz som bol prednášať v Prešove a tiež som im hovoril, aby začali pracovať už počas školy. Vtedy máš backup tej školy, všetci ti chcú pomôcť.

Nám na škole Microsoft dal asi všetky tooly, ktoré mali zadarmo. Úplne najlepší čas na rozbehnutie nejakého projektu, biznisu, je na vysokej škole. Bohužiaľ väčšina ľudí to tam len presedí, alebo preparty-uje a potom keď vyjdú z piateho ročníka, tak čo teraz?! Ja vždy všetkých pushujem, aby začali už počas vysokej školy, pretože to je najlepší čas.

Bolo to hlavne na tím, asi 80 %, a 20 % nájom. My s Peťom sme prvé 3-4 roky nemali ani výplatu. Všetko sme dávali späť do firmy, aby sme ju vedeli nejakým spôsobom rozbehnúť. Investícia do firmy 100 000 €  nie je naozaj veľa. Keď robíš takúto komplexnú appku, mzdy sme mali podpriemerné, ale vždy išlo skôr o produkt. Ak by sme nezačali zarábať po pol roku, ako sme robili development, tak by to asi zhaslo celé. Ale našťastie sa to podarilo.

Ja som si napríklad na začiatku musel požičať na nájom od priateľky. Zo začiatku sme si vôbec nedávali výplatu, hlavne kvôli tomu, aby sme produkt vedeli pushovať čo najrýchlejšie a najlepšie a s tým, že sme boli predtým na 3 mesiace v akcelerátore v Taliansku. Ten nás dosť posunul. Mali sme veľa mentoring sessions s ľuďmi, ktorí uspeli v zahraničí, hlavne v Amerike.

Vedeli sme, akým spôsobom musíme k tomu pristupovať, ak sa do Boosteru dostaneme a predtým, než sme vôbec vedeli, že sa do Boosteru dostaneme, sme si už tých ľudí začali hľadať. Čiže keď sme prišli do Spotu a dostali sme nejaké prvé peniaze, tak sme už prakticky boli na štartovacej línii o 2 mesiace popredu od ostatných tímov. To znamená, že sme hneď mali ľudí, s ktorými sme chceli spolupracovať a hneď sme vedeli, čo chceme robiť. Mali sme nejaké prototypy a už sme vlastne makali na produkte a biznise.

Nie, nemal. Bol to nástroj, ktorý používalo pár tisíc ľudí a ktorý ledva fungoval. Zdá sa mi, že nemal ani registráciu užívateľov. Prišli sme tam a urobili sme biznis plány a marketingové plány. Naučili nás robiť biznis troška dospeláckejším štýlom, dá sa povedať.

Bol to hlavne produkt, ktorý už bol zaužívaný. Používalo ho 150 000 tisíc ľudí, aj keď neboli registrovaní. Videli, že je to niečo, čo ľudia chcú používať. To bolo hlavné. Potom videli aj to, že sme s Peťom už mali niečo za sebou a nestretli sme sa pred týždňom na nejakom startup víkende.

Spýtali sa náš, že či sme ochotní ísť do toho naplno, ak dostaneme investíciu. My sme povedali že sme, presťahovali sme sa do Bratislavy a oni videli, že sa tomu chceme venovať. To bolo to hlavné. Bolo to validované a nápad mal nejaký potenciál, trh bol obrovský a bolo to dobre škálovateľné. Neskôr sme zistili, že sme boli pre nich otáznik, pretože predtým nikdy neriešili podobný projekt typu B2C, väčšinou mali skúsenosti s B2B projektami. Aj pre nich to bolo zaujímavé, bolo to nové, kde sa môžu niečo naučiť a nakoniec to dobre dopadlo.

Áno.

Toto je dobrá otázka. Ešte nikto mi nebol schopný vysvetliť, čo to startup je. Môže to byť hocičo, čo začneš. Každá firma je startup. Neviem ti úplne odpovedať, ale sme v zelených číslach, sme sebestační, mali sme ponuky na ďalšiu investíciu, ale odmietli sme.

Zatiaľ nie, primárne nám nejde o peniaze, ale skôr o partnershipy. Ak by mal investor nejaký dobrý network, že nás vie pushnúť viac, to by bolo pre nás zaujímavé, ale čisto peniaze naozaj v tejto fáze nepotrebujeme.

Presne tak. Na Slovensku však nie sú až také bežné. Je tu teraz veľa peňazí, ale nie je do čoho investovať. Je tu málo kvalitných projektov. Aj v našom prostredí nie je veľa investorov, ktorí majú v tejto oblasti HR skúsenosti.  

Čo sa týka B2B a B2C oddelenia, tak väčšina projektov sa začína B2B, resp. väčšina investícií ide do takýchto projektov. Je to pre nich tiež otáznik. Nemajú v tom až takú skúsenosť ako v zahraničí, kde sa B2C projekty tlačia.

Samozrejme, je to úplne rozdielny biznis, úplne rozdielny prístup k tomu, ako narábať s investíciou a ako rozdeľovať peniaze, či už do marketingu, alebo do salesu, resp. B2B. My sa napríklad do B2B až tak nerozumieme, nevidíme sa v tom a vieme, že keď sa k tomu raz dostaneme, pretože s tým, čo robíme a s tým čo máme, máme veľmi dobré výhľady na to, aby sme s tým začali v budúcnosti, tak tam budeme určite potrebovať nejakú smart pomoc.

Je to veľmi náročné na vývoj. Potrebuješ tam partnera, ktorý v má v tom skúsenosť a vie ako by sa to dalo, pretože urobiť to tak, aby boli výsledky presné, nie je úplne jednoduché. Americké univerzity to riešia ako niekoľkoročný research. Je to celkom komplikované, ale nie je to nereálne.

Je to presne ako si to nazval. Freemium, to znamená, že užívatelia si stále môžu vytvoriť všetky dokumenty zadarmo. Sú tam aj prémiové funkcie a prémiové vzory životopisov, templaty, funkcionalita, customizácia, designy, rôzne nápovedy a podobne, ktoré sú v prémiovom balíčku a ktoré si môžu kúpiť za nejaký poplatok.

Je to ako SaaS-ko, pravidelne, mesačne, alebo ročne. Vo väčších balíkoch, ako napríklad ročný, už ponúkame gramatickú kontrolu od native speakera. Naturálna podstata produktu hovorí, že niektorí to využívajú ako one of, čiže zaplatia a odídu. My vidíme, že rekurencia tam je aj napriek tomu, že zaplatia a odídu. Keď chcú po roku zasa zmeniť prácu, tak si to opäť predplatia.

Sú, lebo používajú produkt s webstránkami a prezentujú sa tam. Alebo ak sú manažéri, potrebujú mať stále aktuálne CV pre klienta a podobne. Pricing sme menili asi 12 krát. Na začiatku sme to mali samozrejme ako one of platbu, pretože sme si vraveli, že kto by platil rekurentne.

To nám vôbec nešlo a akonáhle sme to prepli na rekurentné platby, tak tržby išli hore o 300%. Ľudia sú na rekurentné platby zvyknutí. Berú to ako tool, ktorý si prenajmú, urobia si tam CV a buď sa vypnú, alebo si to nechajú, ak si urobili nejakú website, alebo potrebujú CV stále aktualizovať.

Vidia tam to, že teraz zaplatím 15€, ale môžem mať prácu, kde zarobím 2000 €. Na začiatku sme s tým trošku bojovali, ale už sa nám podarilo ukázať im hodnotu peňazí, ktoré do toho investujú. Stále sa samozrejme snažíme do toho hodnotu pridávať. Či už funkciami, alebo pracovnými príležitosťami.

Vieme ľuďom poradiť, alebo podsunúť im daných zamestnávateľov, ktorí sú pre nich vhodní. Stále vidíme, že užívatelia rastú, prichádzajú noví a noví. Každý mesiac tam je 80 % nových používateľov a 20-25 % rekurentných. 

Je to približne 15 %. Mesiace január, február, marec sú mesiace, kedy si ľudia hľadajú prácu a naopak december je mesiac, kedy sa ľudia tešia na Vianoce a určite nejdú z práce preč, keď už tam dostanú 13-14 plat a nejaké prémie. Je to rozdielne v každom mesiaci, ale približne 10-15 %.

Core tím ľudí, ktorí sedíme tu v Bratislave, je 10-12 ľudí. Dohromady to je okolo 17 ľudí na Kickresume. Ďalej máme aj nejakých part time-istov. Máme ľudí aj v Prahe, či Žiline.

Máme jedného Američana. Robí nám celý proofreading CV. Museli sme si to urobiť in house, už sa to nedalo robiť externe. Inak sme väčšinou československý tím.

Development máme 5-6 ľudí, ďalej ľudí na sales a veľké oddelenie marketingu a tvorby contentu. To je to hlavné, čo nám prináša ľudí a návštevnosť. Máme 3 copywriterov, grafikov, designérov. Robíme in house všetky kampane, celý content a blog. Je to lepšie, keď ľudia pracujú spolu na jednej veci a nie externe.

Najväčší problém je, že ľudia nevedia urobiť CV. My sa snažíme podať im tieto informácie nenásilnou a zaujímavou formou. Máme e-book, ktorý je ilustrovaný. Dá sa prečítať za 20 minút a vieš napísať životopis. To je napríklad zadarmo.

Začínali sme tým, že sme robili úplne všetko. Sem tam ešte aj robíme. Postupne sme ale samozrejme niektoré veci delegovali na iných ľudí. Začali sme tak, že ja som robil hlavne dizajn, UI-čka. Staral som sa o komunikáciu s partnermi a investormi.

Tomáš mal aj má na starosti marketing, legálne veci a byrokraciu. Napríklad teraz prerábame celé Kickresume. Budú tam opäť nové veci, ktoré sme postupne zbierali od našich jednotlivých užívateľov a rôznych analytík.

Posledný rok pracujeme na novom Kickresume. Celkom sme sa posunuli v celom vývoji trošku ďalej a spolupracujeme naozaj s profíkmi, či už v UIčko, UX, alebo v typografii, vo vývoji, či v celom procese vývoja a celé to delegujeme z pozície, že našu činnosť sme posunuli na tých, ktorí to vedia trošku lepšie.

Jednak sú to agentúry aj freelanceri, individuálny ľudia, ktorých sme spoznali, identifikovali sme ich ako naozaj odborníkov, či už na Slovensku, alebo v Európe. Na Slovensku máme brutálne šikovných ľudí a je s nimi radosť spolupracovať.

Z hľadiska GDPR by sme takéto veci nemali riešiť. V poslednej dobe sme však začali zbierať povolenia to sharovať tretím stranám, ale zatiaľ túto vec ešte nerobíme. Zbierame si od nich povolenia, aby sme to v budúcnosti vedeli monetizovať. Väčšina našich užívateľov prichádza z Ameriky, na slovenskom trhu až tak veľa užívateľov nemáme. Čiže nemáme k tomu až taký prístup, že potrebujeme IT človeka, tak sa ideme pozrieť do našej databázy. 

Ale samozrejme tam máme dosť zaujímavé CV-čka. Minulý rok sme urobili taký hack. Potrebovali sme vzory životopisov a povedali sme si, že nebudeme ich predsa písať, spýtame sa našich userov, či nám ich nedajú. Napísali sme a teraz ich máme 1200.

Reálne CV, ktoré si vieš vyhľadať podľa pozície a firmy, do ktorej sa dostali. Máme tam napríklad človeka, ktorý sa dostal do britskej tajnej služby MI5. Jediné čo chcel, aby sme začiernili jeho údaje. Sú tam super CV-čka, ľudia z Google, z Volva, či z Tesly. Napríklad chalan, ktorý sa dostal do Google, má cez pol CV-čka len skilly, ktoré vie. 

Áno. To je vlastne jedna časť, kde si môžeš vyhľadávať vzory životopisov a ten vzor si môžeš zobrať do svojho účtu a len si ho poprepisuješ a už máš niečo, z čoho sa môžeš odpichnúť. Sú tam veľmi zaujímavé príklady, kde sa dokážeš veľmi dobre inšpirovať.

Áno, to som tiež nespomenul. Quoru sme začali používať pár rokov dozadu. Zo začiatku som tam odpovedal ľuďom na otázky z môjho súkromného profilu, aby videli, že som Kisckresumer. Tam som sa už dostal na niekoľko miliónov use. Moje odpovede videlo niekoľko miliónov ľudí a cez práve cez toto prišlo veľa ľudí na náš web. Teraz sme tam urobili firemný profil, to je tiež novinka. Quora je super vec a pre nás veľmi dobrý feed.

To je presne problém CV-čka. Ľudia nevedeli, ako začať a čo tam dať. Pomáhame im vyriešiť tento problém a dáme im k tomu tool, ktorý im ešte uľahčí čas, keď to budú písať. Toto je idea, ako robíme celý marketing. Ground hacky, ktoré vymýšľame naozaj treba iba skúšať. My sme ich skúšali veľmi veľa, veľa z nich nevyjde, to je úplne normálne, ale potom narazíš na jeden, ktorý ťa dokáže pushnúť. 

Myslím, že veľmi dobré znamenie, že ground hacking robíme dobre je aj to, že za každým, keď niečo urobíme, tak naša konkurencia zareaguje a potom nás kopíruje 🙂

Prišiel hneď na začiatku, keď sme použili slogan “Coolriculum vitae”. Nejaký pán nás zažaloval, že to on chcel a má na to aj trade mark. To sa ale stáva bežne. Nás to ale vôbec nenapado, že by mohol mať na toto niekto trade mark.

Ďalej tiež pushovanie nového kódu v piatok večer. Ľudia si 2 hodiny písali CV-čka, potom si to dali stiahnuť a zmazalo sa to. To bol veľký fail. Zrovna ten prípad, kedy sme večer niečo loungeovali a to sa nerobí.

Máme to pestré. Tým, že nie sme korporát, nemáme hodinky na dverách. To sa snažíme šíriť aj medzi našimi kamošmi. Každý sme si strojcom svojho času a práce. Typický deň začína ráno. Ja vstávam s priateľkou skôr. Prichádzam do práce, kde si pozerám, čo budem robiť, prečítam si najdôležitejšie maily a na tie odpíšem. Riešime vývoj, či už osobne alebo cez Slack. Potom s Tomášom riešime rôzne veci čo sa týka stratégie, alebo plánu produktových nápadov do budúcna. Riešime rôzne partnerstvá, ale nemáme to stále rovnako.  

Napríklad developeri začínajú pracovať o 13:00 a robia do jednej v noci. Ja to beriem, je to v pohode, je to o tom, aby nikto nemal pocit, že nad ním niekto stojí. Všetci si dôverujeme a hodiny si ani nezapisujeme. Chalani si to nejak počítajú, ale netrackujeme ich. Je to na kamarátskej báze.

Teraz máme napríklad mountain office. Bol to náš sen, tak sme si prenajali chatu v Tirolsku. Tam pracujeme podľa toho, ako sneží. Keď sneží ideme jazdiť a keď je teplo, vtedy pracujeme. Snažíme sa udržať celú firemnú kultúru v tom, že nie sme korporát a sme stále skôr kamoši, ako kolegovia. Tak sme to vždy chceli a dúfame, že sa nám to podarí udržať.

Vidíme, že chalani, ktorí sú už seniori, by mohli robiť v korporátoch a mať rôzne managerské pozície, ale pre nich je zaujímavejšie, že u nás môže pracovať týždeň a potom ísť na týždeň na hory. Majú tu slobodu, nemusia si mesiac dopredu plánovať dovolenku. Ráno sa zobudia, uvidia, že je pekne a napíšu, aby sme s nimi dnes nepočítali. U nás majú ľudia slobodu. Všimli sme si dokonca, že efektivita je potom naozaj vyššia a urobí sa toho veľmi veľa.

Myslím si, že to ide práve smerom gamifikácie a testov. Je to veľmi zaujímavé, pretože tam nevieš dostať iba výsledok, pod nejakým číslom, ale vieš rovno skilly toho človeka. Nevieš ho nijako diskriminovať.

Človek si to nevie sám dovrzať, že si niečo zle napíše. Urobí test a také skilly, aké má, taký výsledok dostane. Ťažko povedať, či tu za 10 rokov už CV-čka nebudú. Ja si myslím, že asi budú. HR feed je skostnatený a zmeny sa v ňom dejú veľmi pomaly. Napríklad sme s HR-istami z korporátov riešili naše templaty a zistili sme, že oni si stále  životopisy tlačia. Vytlačia si 100 životopisov a potom si to pozerajú. 

Chúďatá lesy, ale reálne sa toto deje. Zmena bude určite chvíľku trvať, ale myslím si, že ideme práve týmto smerom, smerom gamifikácie, možno nejaký data mining o tebe, že si budú firmy o tebe vymieňať dáta, ako si pracoval. Uvidíme, je to celkom otázne.

Vývod exitu tam je vždy. Treba, aby sme mali cieľ, kam ideme, alebo kvôli čomu to robíme. Nerobíme to ale len kvôli tomu, proste nás to baví. Baví nás robiť s ľuďmi, s ktorými sme. Kickresume sa stále vyvíja a zdokonaľuje. Teraz ho čakajú veľké zmeny, či už trendové, alebo produktové.

Kickresume hlavne riešime kvôli tomu, aby to bol naozaj dokonalý nástroj na vytváranie si životopisov. Veľmi jednoduchý a v neposlednom rade nástroj, ktorý ti hneď ponúkne pracovnú príležitosť. Ideálne ak by to bolo instantne, čiže prepojené so všetkými agentúrami a ATS systémami. Na to všetko sú technológie, vieme, ako s nimi pracovať a to chystáme.

Chceme, aby sa Kickresume uberal týmto smerom, aby pomáhal ľuďom pomôcť si vytvoriť životopis, čo najlepšie sa odprezentovať a hneď aj ponúknuť prácu, na základe toho, že máme jednak štrukturované dáta o uchádzačovi a jednak aj o tom, že vieme analyzovať tie neštrukturované dáta, čo je často veľký problém.

Ja som prečítal asi milión biznisových kníh, ale aj tak ma najviac pushol ten Spot, že som si mohol reálne veci vyskúšať. Je to úplne iné, ako keď si o tom prečítaš a za pol roka to zabudneš. To teraz aj presne robím. Prečítam si nejakú knihu a potom to skúšam aplikovať u nás vo firme. Mám tú možnosť, že to môžem vyskúšať, tak skúšame veľa vecí.

Je super, ak si to vieš rovno vyskúšať a zistiť, či to pre tvoju firmu funguje, alebo nie. Rady, ktoré dostaneš bývajú často veľmi špecifické, môžu aj nemusia pre teba fungovať. Najlepšia kniha je asi od David Ogilvy On Advertising. Keď robíš marketing, musíš mať doma schované minimálne dva výtlačky.

Ja si myslím, že nič lepšie nemôžu urobiť. Jednak si tam vybuduješ networks, stretneš veľmi veľa zaujímavých ľudí a možno ich potom zoberieš do tímu. VIdíš, ako to robia iné firmy, ktoré už sú pred tebou. Inkubátory robia rôzne eventy, kde pozývajú firmy, ktoré sú už väčšie a vždy sa táto väčšia firma snaží predať skúsenosti tým mladším. V tej komunite sa to takto vyvíja.

Toto na Slovensku naozaj veľmi dobre funguje. Hoci nemáme veľa unicornov, keď sú takéto konferencie, poobede po káve nejaké stretká, tak sa tam dokážeš veľmi veľa naučiť a dostať veľa feedbacku. Je to super pre začínajúcich. V coworkingu, respektíve inkubátore sa každý deň stretneš s úplne inými ľuďmi, aj keď nechceš. Pracuješ za stolom a okolo teba ide nejaký marketér, copywriter, alebo človek ktorý rieši sales biznis. Vieš sa ho niečo spýtať, alebo sa ťa spýta on. A už len z toho, že sa rozprávate, sa vieš posunúť ďalej, vieš to aplikovať do toho, čo robíš a je to nenútené. Nemusíš  kvôli tomu nikam ísť, máš to všade okolo v inkubátore.

Aj keď sa niektoré veci možno na začiatku zdajú otravné, potom pochopíš, že to naozaj dáva zmysel. Napríklad robiť si každý týždeň reviews, čo sme urobili a čo ideme urobiť, pozrieť a na to spätne. Sú to drobnosti, ktoré nám zo začiatku prišli úplne zbytočné. Ale koniec koncov je to super skúsenosti a vždy sa to v budúcnosti projektu využije.

Super, díky moc.