6. Marek Didák: O budovaní digitálnej agentúry

V tomto rozhovore sa dozviete:

Stačí dať PLAY:

Profil podnikateľa

• Celé meno: Marek Didák
• Odkazy na sociálne siete:
  • Facebook
  • Twitter
  • LinkedIn
  • Instagram
• % vo firme: 50 % v Hype, s.r.o.
• Základné informácie:
  • Marek je spoluzakladateľ a kreatívny riaditeľ reklamnej agentúry Hype
  • Hype spája digitálny marketing a kreatívu
  • v Hype sa zameriavajú na PPC, SEO, Content marketing, Social media marketing, App store optimalization, Bloging, Mobile marketing, Corporate Identity, Email marketing a tvorbu webstránok
  • Marek vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave
• Ocenenia, úspechy:
  • Hype spolupracovala s takými veľkými spoločnosťami ako sú Telekom, Dm - drogerie, Volkswagen Slovakia, PEPCO, hotely Sheraton a Grand hotel Riverpark a mnohé iné
• Zaujímavosti a pikošky:
  • Hype stojí za projektmi ako Up Slovensko - reklama jedálenskej karty, Don Appetit: Bekim má Appetit - reklama gastro portálu a 20. ročník Dňa narcisov
  • Marek má vlastný vlog na Youtube  - #DDVLG
  • agentúra dostala názov Hype, pretože pri zakladaní firmy si z nich priatelia uťahovali, ''že sú inak vyhajpovaní''
  • Agentúra Hype v business show Insight na Podnikajte.sk v roku spovedala úspešných slovenských podnikateľov

FIRMA:  

• Názov firmy: Hype, s.r.o.
• Rok založenia: 16.7.2013
• Obrat v roku 2018:
  • Tržby: 715 415 €
  • Zisk: 20 417 €

• Čomu sa firma venuje: digitálnemu marketingu, najmä social media marketingu
• Projekty:
  • Up Slovensko - reklama jedálnej karty
  • Don Appetit: Bekim má Appetit - reklama gastro portálu
  • Liga proti rakovine - kampaň #SomNarcis

Ďalšie rozhovory s Marekom Didákom:

• na sketcher.startitup: Marek Didák: Spočiatku si nás ľudia doberali, že sme strašne „vyhajpovaní“, a tak vznikol názov Hype
• na sketcher.startitup: #SomNarcis: Ako agentúra Hype spravila hype okolo Dňa Narcisov 2016?
• video na Marketing Backstage: Viete ako vznikala ocenená kampaň Som narcis? – Marek Didak – Hype
• na startitup.sk: Hype je mladá agentúra, ktorá má v pláne dobyť svet
• na startitup.sk: Hype: agentúra, ktorá pomáha startupom uspieť!
• na podnikajte.sk: Zakladateľ agentúry HYPE: Reklamy ma bavia viac ako film, ktorý prerušujú

Prepis 6. epizódy podcastu s Marekom Didákom

Čau.

Sme digitálna agentúra, robíme digitálnu reklamu. Úplne na začiatku sme začínali so startup-mi, so social media a podobne. Postupne sme prešli k väčším klientom a dnes sú našimi klientmi stredné a väčšie spoločnosti. 

Pomáhame im s celým digitalom od sociálnych sietí. Robíme veľa produkcie - video, foto produkcia pre účely sociálnych sietí a tak ďalej. Aktuálne chystáme technologické oddelenie, chceme programovať zaujímavé veci typu rozšírená realita a mnohé ďalšie.

Ak by som to mal zhrnúť do kratšej odpovede, robíme kompletný digital - nadstavíme marketingovú stratégiu s grom v digitale a následne ju pomáhame klientovi napĺňať.

V zásade áno. Máme kreatívnu zložku - idea makeri, copywriteri, grafici. Ďalej máme výkonnostnú zložku kde je  PPC, SEO. Tieto veci pokrývame aktuálne teraz, to znamená vymyslenie nápadu, stratégia, kreatíva a samotný výkon. Do budúcnosti k tomu chceme doplniť technologické oddelenie, aby sme vedeli full service plnohodnotne zastrešiť.

Áno, ja som s týmto názvom stále totálne stotožnený. Myslím si, že je to super názov. Jediné, čo by som možno spravil v dnešnej dobe je, že by som ho trošička odčlenil. Ak chceš slovo ''HYPE'' dnes trackovať na internete, tak to úplne nevieš odtrackovať. Nevieš, kto hovorí o tvojej firme a kto o všeličom inom. 

Hej. Ale my sme takto vôbec nerozmýšľali. Šli sme do toho po hlave.

Presne. Žiadne také, že nastavíš si podnikateľský plán a podobné veci, ktoré sa vo všetkých múdrych knižkách spomínajú a v podstate sú aj pravdivé. My na to dochádzame postupne.

Do určitej miery je to aj dobré, že sa učíme za chodu. Niekedy, respektíve skoro vždy, urobíme nejaký prešľap a potom si uvedomíme, čo bolo zlé. Chyby si tak oveľa lepšie zapamätáš.

Určite, na tom si zakladáme. Chceme byť tí, ktorí sledujú trendy v digitale a marketingu, a ktorí ich aj prví využívajú.

Pýtaš sa na našu organizačnú štruktúru? Sme dvaja zakladatelia. Ja som kreatívny riaditeľ a kolega je managing director. On rieši manažment ľudí.

Máme team leadra, ktorý zodpovedá za stratégiu a kreatívu, čo je naša core služba. On zodpovedá za výstupy, výsledky, za hlavnú službu.

Pod ním sú ďalšie oddelenie ako IDEA - kreatívci, copywriteri a socialmedia manageri. Sú to hlavne zgrupené pozície.

Potom máme grafické oddelenie - art-ákov. Za tieto dve oddelenia zodpovedá teamleader. Ďalej výkonnostné oddelenie a potom accounti, ktorí komunikujú s klientom. 

Nie. Dnes je to dvojosobové oddelenie. Človek, ktorý rieši performence a má pomocníka, ktorý je parttime-ista. 

Ako kreatívny riaditeľ? Alebo ja, ako osoba?

Tým, že som spoluzakladal firmu, moje úlohy sú o dosť väčšie, ako len kreatíva. Povedal by som, že ako kreatívny riaditeľ som half time. Zodpovedám práve za výstupy, ktoré idú z našej agentúry von a za získavanie víťazstiev v tendroch.

Ale okrem toho vymýšľam kopec ďalších vecí. Som ten typ človeka, ktorý rád vymýšľa, čo by sa dalo ďalej upraviť. To znamená, že pestujem nejakú víziu, snažím sa ju napĺňať a to mi zaberá veľmi veľa času.

Práve samotnému roku 2017. Keď sme vznikli, orientovali sme sa na malé startup-y. Zrazu sme sa dostali do tendra pre PEPCO. Ide o veľkú sieť kamenných obchodov, kde sú cieľovou skupinou predovšetkým mamičky. Majú okolo 150-200 pobočiek po Slovensku a v Čechách.

Vtedy tu ešte len začíňali. Dostali sme sa do ich tendra a vyhrali ho, takže sme okamžite rapídne narástli. Bola to pre nás vynikajúca škola. Na druhej strane sme boli totálne nepripravení, takže to s nami zamávalo a museli sme sa rýchlo učiť.

Snažili sme sa naučiť sa obsluhovať tohto klienta, aby bol spokojný. Naučili sme sa to, všetko bolo zabehnuté, takže sme poľavili a odrazu prišlo rozhodnutie z ich centrály v Poľsku, že menia agentúru. Potrebovali sieťovú agentúru, nemohli mať v každej krajine inú.

Nahradili nás jednou centrálnou agentúrou, ktorá mala pobočky v každej krajine. Boli sme vonku z hry, tržby nám klesli a vtedy prišla práve tá facka. Museli sme sa prebrať, pretože tento klient nám tvoril 90% roboty. Začali sme vymýšľať, ako keby sme sa nanovo rozbiehali.

Zvládli sme to dokonca bez toho, aby sme prepustili čo i len jedného človeka, hoci nám poklesli tržby. Tým, že sme sa takto naštartovali, prejavilo sa to v nasledujúcom roku. Hoci sme mali pokles, čo navonok vyzerá zle, vnútorne to bolo úplne super, pretože sa nám podarilo diverzifinovať klientov a tento pokles nebol až taký výrazný, ako sme si mysleli, že bude. No a v ďalšom roku sa to už zvýšilo a na tom sa vezieme ešte teraz. 

Dá sa tak povedať.

Jasné. Toho sa držím.

Áno. Oni aj sú, ale zrátaš ich pomaly na prstoch jednej ruky. Myslím naozaj tých top šikovných ľudí, po všetkých stránkach. Špecialistov je dosť, ale je dôležité, aby ti ľudia sadli aj ľudsky. Pretože oni môžu byť špecialisti, ale ak si spolu nesadnete, alebo nezapadnú to tímu, je to márne. Nájsť kompatibilných ľudí je naozaj ťažké a konkurencia v tomto smere je obrovská.

Chémia, určite. Skills sa dajú naučiť, ale keď si nesadneš, tak sa to prejaví. Už viackrát sa stalo, že sme privreli oko pri prijímaní špecialistu a potom to proste nefungovalo. To neznamená, že ten človek bol zlý, alebo my sme boli. Každý mal jednoducho odlišnú víziu, hodnoty a vnímanie sveta.

Tak.

Je to jedna z ciest, aj sme sa o to pokúšali, ale je to veľmi náročné. Trvá to dlho a stážista sa ešte hľadá. Príde, naučí sa, ale on chce ešte vyskúšať ďalej… To je akoby si si našiel ženu v 15-tich a ostaneš s ňou do konca života. Sú také prípady, môže to byť skvelé, ale určite rozmýšľaš, či chceš zostať celý život s jednou ženou. Toto je len také prirovnanie.

Máme obrovskú fluktuáciu. Nemyslím len v našej agentúre, ale celkovo. Je to štandardné.

Vieš koľko ľudí sa vymenilo nám za posledný 1 a pol rok? 100%.

Neostal ani jeden jediný človek, ktorý tu bol pred rokom a pol. To už nie je úplne zdravé. Povedali sme si, že musíme urobiť nejaké zmeny, ktoré sme teraz aplikovali, takže dúfame, že sa to už nezopakuje.

Možno to bolo spôsobené aj našim punkovým prístupom, že sme všetko riešili po hlave. Teraz sme nastavili lepší systém fungovania a verím, že toto sa už nebude diať. Ale áno, fluktuácia je obrovská.

Aj aj. Potom je tu ďalšia vec. Skoro každá agentúra headhuntuje. Tým, že ti každú chvíľu príde nejaká ponuka, rozmýšľaš, máš to v hlave. Zrazu začneš vychytávať s čím nie si spokojný.

Hoci ľudia v podstate môžu byť aj spokojní, ale chcú vyskúšať, či niekde nemôžu byť ešte spokojnejší. Vyšší plat a mnohé iné. Toto je jeden z podstatných faktorov.

Čím väčší špecialista, tým ťažšie sa pozícia obsadzuje. Veľmi ťažko sa obsadzujú hlavne technické pozície - PPC, SEO. V podstate platí, čím seniornejšia pozícia, tým sa ťažšie obsadzuje. Stážistu nájdeš ľahko, čím je však človek seniornejší, hľadá sa ťažšie.

My si headhuntujeme zatiaľ sami. Snažíme sa byť s trhom v kontakte. Zatiaľ nemáme desiatky - stovky ľudí, aby sme potrebovali headhunterov. 

Aktuálne 12. Hýbeme sa stále okolo 12-14 ľudí.

Aj LinkedIn aj networking. Vymenoval si dve základné metódy.

Väčšinou áno. Máme aj externistov, spolupracujúce agentúry a freelancerov, ale skôr na projektové joby. Ľudia, ktorí tvoria core, musia byť u nás.

Nemáme tak nastavenú štruktúru. Sú príklady svetových firiem, ktoré tak dokážu fungovať. Určite sa to dá a možno je v tom aj budúcnosť. Aktuálne to tak však nemáme a stále si myslím, že tím je silnejší, keď je pokope.

Ak máme vytipovaného človeka, ktorého chceme, ten nemusí prechádzať extra veľa kolami. Väčšinou je to tak, že si vytipujeme človeka a toho si pritiahneme ku nám. Ale áno, máme normálne skúšobnú dobu, 3 mesiace, kedy sa ukáže, či ten človek reálne dokáže robiť to, čo od neho potrebujeme.

Ak nie, musíme sa rozlúčiť a ak áno, tak pokračujeme ďalej. Väčšinou u nás človek vydrží dlhšie ako tie 3 mesiace. Headhuntujeme väčšinou seniorské pozície, máme vytipovaných ľudí, poznáme ich. Práve na juniornejších pozíciách sa niekedy môže ukázať, v tých prvých mesiacoch, že to nieje vôbec to, čo sme očakávali. 

Určite! Keď prídeš do firmy, dostaneš rovno náklad, čo sú tvoje zodpovednosti. Ak ich dokážeš plniť a za 3 mesiace zistíš, či ťa to vôbec baví, tak môžeš a chceš pokračovať ďalej. A ak nie, tak sa po 3 mesiacoch rozlúčime. Nemusí to byť vždy len z našej strany.

Áno. Samozrejme je vedený, má supervizora, má pomoc z každej strany. Od prvého dňa však musí robiť na reálnych veciach. Taký inkubátor nepomôže. Iná vec sú stážisti, tých hneď nepustíme ku klientom. Robia na našich interných veciach, alebo vypomáhajú, chystajú nejaké podklady. Ale zamestnanec do core tímu musí normálne robiť na veciach pre klientov.

Najviac si fičíme na Asane. Potom máme TopTracker na trackovanie času, koľko trávime na jednotlivých zákazkách. To sú dva základné tooly.

Slack používame na komunikáciu. Ďalej máme ZoomSphere, ktorý je vyslovene na social media, hlavne na komunikáciu s klientmi, analýzu a ďalšie veci. Tam klientom nahadzujeme ideu príspevkov, aby ju mohli schváliť. A potom už iba klasicky maily.

Aktuálne fungujeme tak, že si to ľudia manuálne vkladajú. Dá sa trackovať, stlačíš, keď začneš robiť a vypneš, keď skončíš na nejakej práci. To funguje napríklad u grafikov. Kreatívci, ktorí potrebujú nad niečím rozmýšľať, trackovať tak ľahko nemôžu. Na konci dňa si všetci pocitovo zhrnú, koľko času na čom strávili. Samozrejme, do budúcnosti by sme to chceli trošku vypimpovať.

Ideálny spôsob stále ešte hľadáme. Väčšinou, ale hľadáme vtedy, keď vieme, že ho dokážeme vyťažiť. Poviem to inak - finančne. Keď vidíme, že ten človek sa nám oplatí viac, ako platiť externistovi. Keď vieme, že jeho mesačný plat bude menej ako to, čo dávame externistovi.

Je to formulka, kedy to funguje, hoci nie vždy sa nám to takto podarí. Niekedy zoberieme človeka dopredu, pretože vieme, že by mal prísť náklad. Nie vždy je to ale pravda, pretože ten konkrétny náklad ani nemusí prísť. Veľa klientov sľúbi veci a potom to padne, z akýchkoľvek dôvodov.

Objektívne, niekedy za to ani samotní klienti nemôžu, jednoducho sa niečo zmení. Tieto veci je veľmi ťažko predikovať, takže väčšinou hľadáme až v momente, keď potrebujeme. Má to ale nevýhodu, že my ho potrebujeme už v tento deň, ale kým človeka nájdeš, môže to trvať aj niekoľko mesiacov.

Áno, určite

Áno. Na začiatku sa často stávalo, že sme absolútne nezvládali. Na jeden deň mal zrazu človek práce na 16 hodín. Toto máme už celkom pekne zvládnuté. Už vieme povedať, čo sa napríklad nedá zaradiť, alebo čo potrebujeme outsourcovať.

V prvom rade sa snažíme hľadať príčinu, kde je problém. Či je to naozaj v klientovi, že vymýšľa. Častokrát sú to klienti, ktorí sú verejne známi, že vystriedali 4-5 agentúr a s jednou agentúrou vydržali pol roka. Objektívne teda náš človek za to nemôže.

Čiže ho nemôžeš vyhodiť a nahradiť niekým novým, pretože vieš, že kým ho nájdeš, tak klient pravdepodobne odíde. V klasickejšom prípade, keď si človek s klientom nesadne, tak sa mu snažíš dať niekoho iného z tímu a inak prerozdeliť tasky, aby tam ten človek mohol ostať.

To, že sa s niekým rozlúčime je až posledná možnosť. Najskôr sa to snažíme upratať v tíme a vymyslieť to tak, aby bol klient spokojný. Ak klient naozaj odíde, snažíme sa prerozdeliť úlohy v tíme tak, aby sme toho človeka nemuseli hneď vyhodiť. Ale ak je to nevyhnutné, bohužiaľ.

Určite. Pretože každý jeden nový človek, a môže byť hocijaký šikovný, kým sa naučí to, akým systémom pracujeme, nejakú dobu trvá.

Áno. Ako som povedal, on začína hneď na začiatku pracovať pre klientov. Avšak je to zdvojená robota, pretože má nad sebou supervízora, ktorý mu “pozerá cez rameno”. Tým pádom platíš dvoch ľudí na jednu prácu. Trvá nejaký čas, kým sa človek vyškolí, aby to dokázal robiť sám dostatočne dobre.

Na tomto teraz intenzívne pracujem. Teraz to robíme pocitovo. Vieme, za koľko bolo niečo predané klientovi a teda koľko času by sa na tom malo stráviť a vieme koľko času na tom človek reálne strávil. Toto vieme vďaka trackeru, ako som už povedal. Ale stále sa mi zdá, že to nieje dostatočné.

Celá efektivita človeka nieje len o čase, ktorý strávi na klientovi, je tam milion ďalších faktorov, ktoré do toho vstupujú. Toto sa práve teraz snažím vyriešiť, ako to budeme hodnotiť. 

Áno, veľmi ma to baví.

Úplne prvých? Začínal som ako freelancer, potom som nastúpil do jedného startupu, neviem, či ešte funguje, možno ako malá zložka. Bol to nádejný start up s veľkou investíciou. Fungoval som ako člen core tímu.

Keď som odtiaľ odchádzal, založil som agentúru. Asi so mnou boli celkom spokojní, pretože rovno prešli pod nás. To bol náš úplne prvý klient. Potom prišli ďalší klienti, za čo sme vďační chalanom zo Startitup.sk. Vyrastali sme spolu úplne na začiatku a keďže za nimi chodilo veľmi veľa startupov, tak sme boli priamo kontakte s trhom. 

Prvé startupíky sme vychytali takýmto spôsobom. Potom prišlo PEPCO. Bol to v podstate pre nás prerod. So startupmi sa pracuje veľmi ťažko a zrazu sme zistili, že PEPCO je úplne iný svet. Ľahšie sa s nimi plánuje. So startupmi je to síce zaujímavejšie, ale ľudia ti za deň zmenia niekoľkokrát názor, za mesiac sa môže úplne zmeniť najzásadnejšia vec ako cieľová skupina, či základ biznisu.

Áno. Takto postupne sme prerástli do práce pre väčších klientov a tam sme doteraz. 

Aj, aj. Telekomu sme robili side projekt, volalo sa to squelo.sk. To sme normálne vyhrali tender. Ale pre Telekom ako taký, sme robili pri jednej kampani, niekoľko vizuálov, úplne drobné veci.

Pre agentúru našej veľkosti je až utópia dostať sa ku klientovi ako Telekom. Dá sa to, ale je to veľmi náročné. Rieši sa to cez kontakty a cez tender. Nehovorím, že cez kontakty ťa tam niekto vyslovene dosadí, ale to, že niekoho poznáš, ťa dostane aspoň do tendra. Alebo si uži tak známy, že si prvý na koho si spomenú.

Ideálny spôsob, alebo reálne ako to väčšinou chodí?

Začnem od toho, ako by to malo ideálne vyzerať. Oslovia ťa, oznámia ti, koľko je v tendri agentúr a všetky základné parametre tendra. Ty im povieš, že prijímaš a chceš sa ho zúčastniť. Na základe toho ti pošlú zadanie, ktoré vypracuješ a prídeš odprezentovať. Následne si vyberú agentúru. Toto je v skratke ideálny spôsob.

Častokrát to však býva tak, že rovno dostaneš zadanie a keď chceš, možeš ho vypracovať a si v tendri. V ideálnejšom prípade ho môžeš prísť odprezentovať, v menej ideálnom to len pošleš a na základe toho ti oznámia, či si vyhral, alebo nevyhral.

Tu by som rád apeloval na klientov, ak to počúvajú, aby dávali priestor osobným prezentáciam, pretože je to naozaj veľmi dôležité. Častokrát klient nemusí z prezentácie pochopiť veci, ktoré sú za tým, a ktoré človek dokáže odprezentovať. Tiež je dôležité, aby si klient vybral len určitý limitovaný počet agentúr a oznámil im všetky základné veci dopredu. Pre agentúru to môže byť veľmi dôležité a podľa toho aj pristupuje k tendru.

Ak dostaneš zadanie do tendra, kde nevieš koľko je agentúr, aký na to majú budget a ďalšie základné veci, tak nevieš či máš do toho ísť all-in, alebo k tomu pristupovať s nadhľadom. Potom sa vyhrá tender a realizuje sa stratégia, ktorá sa v tendri nastavila len tak, a nie je to absolútne ideálne. Takýmto sa my snažíme vyhýbať. 

Začnem od toho, ako by to malo ideálne vyzerať. Oslovia ťa, oznámia ti, koľko je v tendri agentúr a všetky základné parametre tendra. Ty im povieš, že prijímaš a chceš sa ho zúčastniť. Na základe toho ti pošlú zadanie, ktoré vypracuješ a prídeš odprezentovať. Následne si vyberú agentúru. Toto je v skratke ideálny spôsob.

Častokrát to však býva tak, že rovno dostaneš zadanie a keď chceš, možeš ho vypracovať a si v tendri. V ideálnejšom prípade ho môžeš prísť odprezentovať, v menej ideálnom to len pošleš a na základe toho ti oznámia, či si vyhral, alebo nevyhral.

Tu by som rád apeloval na klientov, ak to počúvajú, aby dávali priestor osobným prezentáciam, pretože je to naozaj veľmi dôležité. Častokrát klient nemusí z prezentácie pochopiť veci, ktoré sú za tým, a ktoré človek dokáže odprezentovať. Tiež je dôležité, aby si klient vybral len určitý limitovaný počet agentúr a oznámil im všetky základné veci dopredu. Pre agentúru to môže byť veľmi dôležité a podľa toho aj pristupuje k tendru.

Ak dostaneš zadanie do tendra, kde nevieš koľko je agentúr, aký na to majú budget a ďalšie základné veci, tak nevieš či máš do toho ísť all-in, alebo k tomu pristupovať s nadhľadom. Potom sa vyhrá tender a realizuje sa stratégia, ktorá sa v tendri nastavila len tak, a nie je to absolútne ideálne. Takýmto sa my snažíme vyhýbať. 

Záleží to od veľkosti tendra. Máš social media tender, kde treba vymyslieť nejaký komunikačný koncept, akým komunikovať na sociálnych sieťach a k tomu pripraviť príspevky, ako by to vyzeralo v praxi.

Ďalej môže byť performence tender, kde potrebuješ nastaviť performance stratégiu a k tomu len nejaký odhad výsledkov a tooly, ktoré by si na to použil. Potom máš tie pravé tendre na celú kreatívu a celú kampaň, alebo na dlhodobú stratégiu. Tam musíš nastaviť napríklad ročnú stratégiu, k tomu vymyslieť kreatívu a ukázať, akým spôsobom by sa to cez jednotlivé kanály komunikovalo (cez Facebook, cez Instagram, cez blogy, prípadne aj OOH-čka).

Sú to napríklad billboardy. V preklade Out of home.

Jasné. V najväčších prípadoch to môže byť kľudne v stovkách hodín. Máš tendre, kde tráviš do 100 hodín, ale máš aj tendre, kde tráviš oveľa viac ''človekohodín'', keďže málokedy je tender, ktorý dokáže urobiť jeden človek. Väčšinou sú to zadania, ktoré robí celý tím ľudí.

Toto nemáme úplne odtrackované. Na začiatku sme v tom boli hyper úspešní. Vyhrali sme skoro každý tender. Teraz sa to už preklápa pol na pol.

Nemyslím, že je to vyslovene len tým. Je to aj náporom práce. Na začiatku sme mali práce menej, tým pádom bolo viac priestoru sa tomu venovať. Lepšie si to zorganizovať, vyčleniť na to tých najlepších ľudí. Teraz častokrát potrebuješ mať práve tých najlepších ľudí nasadených na klientoch.

Tender musia vyhrať ľudia, ktorí ho budú aj realizovať. Ak ho vyhrajú tí najlepší a potom to budú realizovať iní, tak bude klient sklamaný. Snažíme sa to robiť tak, že si to tendrujú ľudia, ktorí budú na zadaní potom aj reálne pracovať.

Vždy sa to dá nejakým spôsobom vyriešiť. Môžeš sa spojiť s nejakým externistom, dokážeš ísť do tendra, ktorý ťa veľmi zaujíma, dokážeš to robiť po nociach, ale tomu sa snažíme vyhýbať. Napríklad aktuálne, v tejto situácii, ak by mi prišli 3 veľké tendre, možno by som si vybral len jeden najzaujímavejší.

Záleží od veľkosti tendra. Častokrát idem prezentovať aj ja. Väčšinou však idú ľudia, ktorí to vymysleli. Jedna vec je, že ja s tým mám skúsenosti, druhá vec, že človek, ktorý to vymýšľal má v hlave veľa insight-ov, ktoré nedokázal dať na papier, alebo ich mne odovzdať. Preto je najlepšie, keď si to sám odprezentuje. Je to však rôzne a záleží od veľkosti tendra.

To by som aj ja rád vedel. 🙂

Ale áno. Nie vždy, ale vo väčšine prípadov áno.

Častokrát je dôvodom úspechu alebo neúspechu v tendri to, že môžeš prísť s fakt dobrou myšlienkou, ale oni majú nejakú dlhodobú stratégiu, alebo víziu, ktorú chcú rozvíjať, a ktorú ti úplne nepovedia. A zrazu zistia, že nejaký iný nápad im do toho lepšie zapadne. Toto je veľmi častý dôvod.

Potom je určite rozhodujúci budget a tiež sila kreativity. Každý klient má nejaký vkus, na niektoré veci prihliada viac. Ty mu niečo dáš a buď sa mu to páči, alebo nie.

Chémia. Veľakrát sa mi to ukázalo a preto veľmi apelujem, aby boli osobné prezentácie. Často sa nám stalo, že sme sa pri prezentácii videli prvýkrát a proste sme si sadli. Jasné, že tým nebolo rozhodnuté a nebolo to len na základe toho. Keby bola slabá kreatíva, alebo zlá cenová ponuka, tak nemáme šancu vyhrať.

Ale toto je naša celkom silná stránka, že si dokážeme s ľuďmi dobre a ľahko sadnúť. Druhá vec je, že sa snažíme využívať nie úplne tradičné veci a nejdeme podľa nejakej jednej zabehnutej šablóny. Vymýšľame, kam by sa dalo posunúť, alebo aké trendy by sa dali urobiť. Niekedy to samozrejme môže byť aj nevýhoda. Sú klienti, ktorí nevedia pochopiť tie najtrendovejšie veci. 

Veľmi. Stále to platí. Čím viac sa biznis stáva robotickým, ľudský prístup je cennejší.

Áno. Zvyšuje to šancu uspieť, avšak platí to len do určitej veľkosti. Akonáhle je tendrov veľa, a si dostatočne veľký, je lepšie sa zmieriť s tým, že možno budeš mať o trošku nižšie percento úspešnosti, ale na druhej strane budeš mať čas, venovať sa dôležitým veciam. Nemusí to platiť vždy.

Základným pravidlom v biznise by predsa malo byť, že si najímam ľudí, ktorí sú lepší ako ja, takže by sa to percento malo zvyšovať. Samozrejme, že ako majiteľ agentúry, do toho dám trošku viac srdca, ako človek, ktorý je vo firme zamestnaný a hocijako môže byť motivovaný. 

Je tvrdý, ale nieje to až také tragické. Mohol by byť o dosť tvrdší, ako napríklad príbuzné odvetvia - mediálny biznis, politika. Agentúrny biznis je tvrdý, ale nepodlamujeme si nohy. Medzi agentúrami funguje celkom férový prístup.

Áno.

Milionkrát. Vždy, keď sa nám niečo nedarí. Vyhorenie je výsledkom toho, že sa ti niečo nedarí urobiť. Veľmi chceš, ale proste to nejde. Akonáhle sa ti začne dariť, vezieš sa na vlne a si spokojný. Nemáš dôvod byť vyhoretý. Tieto otázky si častokrát pokladám aj ja, či to je to najlepšie, čo som mohol urobiť. 

Áno, sú také obdobia. Nikdy nemôžeš ísť 100%-tne hore.

Máme to rozdelené na viacero frontov. Jednak je to naša organizačná časť, tam máme plány ako lepšie zdokumentovať efektivitu ľudí. Chceme vylepšiť tento interný systém, aby sme mali systém lepších pravidiel. Inak ak môžem poradiť pre tých, čo začínajú, aby toto robili na začiatku, lebo potom je to tažšie.

Druhá vec je, že chceme rozbiehať technnologické oddelenie. A potom ďalších 10 vecí, ktoré mám v hlave, ale neviem, či sa budú realizovať tento rok a preto o nich nechcem hovoriť.

Áno. My máme nonstop zálohy. Mne stačí pozrieť zápisky, nápady a viem vytiahnuť 5 nových, ktoré môžeme hneď začať realizovať, ale nie je na to čas. Chceme napríklad začať pravidelne robiť eventy, školenia, ktoré sme doteraz nerobievali. Je toho dosť.

Určite do technológií. Pretože ak chceš urobiť zaujímavú kampaň a chceš tam urobiť nejaké digitálne trendy, tak si to vyžaduje rozšírenú realitu, alebo virtuálnu realitu, alebo nejakého chatbota.

Áno, je to tak. Tým, že chceme byť top digitálka, potrebujeme mať tieto trendy podchytené.

Určite. My nechceme byť konkurencia schopní, my chceme byť na vrchole.

Failov  sme mali tak veľa, že ani neviem, ktorý vybrať. Každú jednu vec, ktorú som začínal, hocičo som urobil, napríklad som urobil vlastný podcast, tak to začalo failom. Nevedel som strihať, donahrával som si otázky potom a vyzeralo to strašne.

Alebo som mal prvý public speaking. Vôbec som nevedel, čo mám robiť, ale prihlásil som sa. Bolo mi povedané, že obecenstvo bude laická verejnosť, prišiel som tam a predo mnou bolo asi 10 majiteľov agentúr. Zatmelo sa mi pred očami a nič si nepamätám. Bolo to strašne zlé.

Ale každý jeden fail ma posunul ďalej. Uvedomil som si, kde som spravil chybu a na druhýkrát mi väčšina vecí vyšla. Takže v podstate som neurobil ani jeden fail, ale v zásade som ich urobil veľmi veľa. S chybami sa človek učí, a treba musí vyskúšať veľa, aby to pochopil.

Mám ich veľa. Každá kniha, ktorú čítam, mi zmení život, aspoň na chvíľu. Niečo si z nej zoberiem. Keby som mal vybrať jednu, tak je to od Richarda Bransona: Business Striped Bare, v preklade Biznis v plnej nahote.

Nemám vyslovene veľmi rád príliš motivačnú literatúru, ale mám rád motivačnú literatúru tohto typu. Je to človek, ktorý reálne niečo dokázal, reálne sa mi páči čo dokázal. Popisuje svoju cestu za úspechom. 

Aj moja, asi najväčšia.

Nemám žiadne životné motto. Mám jedno, ktorého sa v živote držím. Skúsim bez vulgarizmov - “Rob si zo života srandu, lebo inak si ju život urobí z teba.” Snažím sa tak pristupovať k životu. Netreba sa brať až tak veľmi vážne, podľa tohto sa snažím žiť.

V biznise mám ešte motivačnejšie motto - “Nezáleží na tom, aké skóre je v polčase, ale aké skóre je na konci zápasu.” To sa mi ukazuje napríklad aj pri tých failoch. Ak niečo nevyjde, môžem začať totálne lamentovať a vlastne si to naozaj pokazím. Alebo si poviem dobre, pokazil som to, idem to skúsiť inak a urobím dobre. Čiže si v polčase som prehrával, ale na konci zápasu som naozaj víťaz.

Super, díky moc aj tebe za pozvanie.