5. Roland Bindas: O obchodovaní s alkoholom

Roland Bindas

V tomto rozhovore sa dozviete:

  • prečo rodinná firma K & K EXPORT - IMPORT, s.r.o. po 11 rokoch takmer skrachovala
  • čo ju znovu postavilo na nohy
  • ako Roland riadi firmu
  • prečo najradšej o väčšine vecí rozhoduje sám
  • koľko % z obratu firmy tvorí eshop
  • prečo dokáže fľaša alkoholu stáť tisíce €

Stačí dať PLAY:

Kde všade môžete počúvať Podnicast?

Klikni sem, ak chceš počúvať na Spotify

Spotify

Klikni sem, ak chceš počúvať na Stitcher

Stitcher

Klikni sem, ak chceš počúvať na Apple Podcasty

Apple podcasts

Odkazy na najdôležitejšie veci z 5. epizódy

Profil podnikateľa

  • Celé meno: Roland Bindas
  • Odkazy na sociálne siete:
  • % vo firme: prokurista v K & K EXPORT - IMPORT, s.r.o.
  • Základné informácie:
    • Roland je prokuristom vo firme K & K EXPORT - IMPORT, s.r.o., ktorá je zameraná na dovoz a distribúciu kvalitných značkových liehovín
    • firma prevádzkuje eshop Drinkcentrum.sk
  • Ocenenia, úspechy:
  • Zaujímavosti a pikošky:
    • Drinkcentrum.sk sa pravidelne zúčastňuje rôznych domácich i zahraničných ochutnávok, výstav a školení
    • za 9 rokov sa firme podarilo zvýšiť obrat z 1 milióna na 14 miliónov €
    • Roland sám seba označuje za workoholika
    • minulý rok predal fľašu za 10 000€
    • nerád počuje, že sa niečo nedá


FIRMA:  

  • Názov firmy: K & K EXPORT - IMPORT, s.r.o.
  • Rok založenia: 15.5.2000
  • Obrat v roku 2018:
    • Tržby: 14 060 380 €
    • Zisk: 79 236 €
Tržby K&K export import s.r.o.
  • Čomu sa firma venuje: dovoz a distribúciu kvalitných značkových liehovín, ochutnávky a školenia, promo akcie
  • Projekty:
Roland Bindas a Peter Chodelka

Prepis 5. epizódy podcastu s Rolandom Bindasom

V štúdiu už vítam riaditeľa rodinnej firmy K & K, milovníka kvalitného alkoholu a môjho dobrého kamaráta Rolanda Bindasa. Roland ahoj!

Čau, Peťo.

Rolko, skús nám trošku priblížiť, čomu sa venuje Vaša firma K & K. Ako ste začínali?

Sme rodinná firma už vyše 25 rokov na trhu. Moja mama rozbehla biznis, z Čiech sme vozili alkohol. Bola to jedna česká firma, ktorá doteraz existuje a my sme boli ich pravá ruka na Slovensku. Alkohol sa vyrábal v Čechách, oni nemali svoju pobočku a my sme všetko vozili na Slovensko. Tu sme mali vlastne ich zastúpenie.

Takto to viac-menej fungovalo do roku 2006-2007. To bol náš najväčší dodávateľ. Asi 95% všetkého sortimentu, čo sme mali, sme mali od tohto jedného výrobcu. Tam sme nakupovali a predávali sme na Slovensku, ale boli to lacnejšie záležitosti ako dnes. Dneska by si si to ty, ani nikto, pomaly nekúpil. 

Boli to kvázi 3-5 eurové fľaše, keby som to dnes prerátal - všetky fľašky boli vtedy okolo 100-200 korún. Môžem spomenúť napríklad Vaječný sen - na báze mlieka, ďalej lacnejšie vodky. Robili sme to hlavne pre reťazce. 

V 2006-2007, keď som bol s kamarátmi na dovolenke v Chorvátsku, mi jeden z kamošov povedal, že firma, od ktorej my nakupujeme alkohol sa bude predávať, a že nový majiteľ si chce urobiť sám pobočku. To bol pre nás, po 10-12 rokoch, taký ''veľký sek'', lebo už rok dopredu som vedel, že skončíme. Že prídeme o celé portfólio, ktoré moji rodičia vybudovali. Myslím teraz lacný alkohol na začiatku.

Takže celý váš biznis bol závislý na jednom faktore?

Áno, na jednom partnerovi. Dokonca sme mali troch, ale jeden nám robil 90-95% a ďalší dvaja nám robili po 10%. A čo Boh nechcel, aj tí ďalší dvaja skrachovali. Takže sme do roka prišli o všetko.

Padol nám biznis z 5 miliónového obratu na 800 000 eur. Boli sme 20 zamestnanci vo firme, a potom sme zostali 5-6. Museli sme poprepúšťať ľudí. Ja som sa tomu ešte tak naplno nevenoval. Dokončoval som strednú školu, mal som 19 rokov.

Naštastie sme vtedy urobili taký krok, že mamina nakúpila viac kamiónov do zásoby. V 2008 sme už neboli partneri, nemohli sme nikoho zásobovať, pretože výrobca si urobil sám pobočku na Slovensku. Ale ešte sme mali zásoby, pretože sme mali tak postavenú zmluvu, že ešte rok môžeme nakupovať. Takže sme si nakúpili veľa do zásoby a tak sme ešte dožívali zo starých zásob. 

Potom to už bolo zlé, naši nevedeli či ideme alebo nejdeme ďalej, čo teraz a tak ďalej. Tak som si povedal, že veď doteraz sme predávali, pre lepšie porovnanie, Škodovky, tak poďme teraz predávať Mercedesy, Ferrari, Lamborghini...

Z economy premium produkt do ultra premium produkt. Jasné, už vtedy tu boli (aj drahé autá), kto mal peniaze, si vedel zabezpečiť hocičo luxusné.

Ale myslím, že alkohol ako taký, nebol tak spropagovaný. Sám vieš, že ani ty si možno pred 5 rokmi nepočul o dobrých rumoch. Pred 7 rokmi si možno poznal 1-2 značky. Napríklad si poznal Havanu a Bacardi, ale nevedel si, že existuje ďalších 1150 druhov rumov, koňakov.

Tak som si povedal, že poďme robiť tento segment. Skúsime. Povedal som si, že do 10 rokov chcem, aby sme mali z každej nejakej značky nejaké zastúpenie. Či whisky, koňaky, likéry, rumy, absinthy, giny atď. Išiel som do sveta, výstavy, kontakty, jedno s druhým.

Bol som mladý, vieš ako to chodí, každý sa na teba pozerá, že čo chceš... Prvé si pamätám, že som domov priniesol nejaký koňak. Všetci sa pýtali, čo s tým budeme robiť, veď to stojí 40 eur. Kto to bude piť?! Bol som za blázna, že drahá fľaša. Samozrejme postupne sa to nejak etablovalo.

Pamätám si, že jeden rok som objednal od českých výrobcov darčekových vecí, dodnes ich máme. Volá sa to Detesk. Sú to plnené fľaše ako slivovica a hruškovica fúkané zo skla. Ale sú rôzne námety ako poháriky, lietadlo, futbalista. Také darčekové veci, pekne zabalené, v dreve, a nie je to drahá záležitosť - od 7 do 30 euro. Lode, plachetnica, trup je vyfúknutý zo skla a tam je alkohol. Ale celé je to viacmenej konštrukcia z dreva.

To som priniesol a všetci sa pýtali, čo s týmto ideme robiť, že to sa nebude ani predávať. No a za 2 roky to bol asi najpredávanejší artikel v Tesco. Takže všetko postupne...

Raz som bol v zahraničí v jednom aquaparku a videl som nejaký dobrý rum, napríklad značka Dictador... Bola tam výstavná skriňa, hovorím, celkom pekná fľaša. Vtedy mali všetko starý design, ešte len začínali. Tiež nie sú stará firma. Tak som ich kontaktoval, išiel som na stretnutie.

Tiež na mňa pozreli, že dobre, ideš predávať 30-40 eurové rumy na Slovensku. To bolo 8 rokov dozadu. Tie začiatky rumovej éry neboli také... Každý poznal biele rumy a sem tam niečo iné. Ale nepili sa tu rumy ako teraz na shoty (Dictador, Diplomatico, Zacapa...) Takto to nefungovalo. Presne takto som teda začal napríklad s tým Dictadorom a dodnes máme perfektné vzťahy.

Už je to tak, že si pomáhame v iných veciach. Ja som im dokonca pomohol sa spojiť aj s inými krajinami, kde sa nevedeli dostať. Už je to taký snowball efekt. Jedno sa nabaľuje na druhé a už sa to valí. Toto sú len také príklady 2-3 značiek, ktoré sme mali. Okrem toho samozrejme aj giny, whisky, vodky.

Napríklad máme vodku Beluga z Ruska. Dosiahli sme to, čo som chcel. Z každej kategórie, ktorá je, máme top. Nehovorím, že všetky značky boli voľné. Niektoré sme museli prebrať, vybojovať...

Ja hovorím, že všetko zlé, je na niečo dobré a segment lacného alkoholu už upadal. Keby sa to nestalo, možno by sme neboli tam, kde sme. Už od 2005 to malo smer, že lacnejšie alkoholy sa tak nepredávali. Čiže je super, že sme to dali.

Čiže to bol tvoj nápad? Berieš to ako podnikateľskú intuíciu, alebo čo ťa k tomu priviedlo? Videl si nejaký príklad zo zahraničia?

Dobrá otázka. Bol som v Amerike, keď som mal 16-17 rokov. Tam som videl, ako Američania vnímajú alkohol. Mama mi poslala nejakú dobrú fľašu. Pre nich bola “dobrá”, pritom to bol obyčajný Absinth (5-6 eurová fľaša), ale u nich bol zakázaný.

Absinth je taký drahý preto, lebo obsahuje vysoké percento alkoholu. Keď som videl, ako sa o to trhajú, veľmi ma to nadchlo. Keď som sa vrátil, stala sa práve situácia, ktorú som ti už opísal.

To bol dôvod krízy?

Aj dôvod krízy. Všetko to bolo presne tak načasované, že predaj fabriky novému majiteľovi sa udial pred, resp. počas krízy. Bol tam už starší management a akcionári sa toho chceli zbaviť. Odsekli nás po 11-12 rokoch a na Slovensku si urobili novú pobočku.

Na začiatku som tiež nevedel, hľadal som východisko, tápal. Dokonca som priniesol domov nejakú lacnejšiu vodku, ale to tiež vôbec nešlo. Musel som ju ponúkať, tlačiť, presviedčať.. ako keď sa topiaci slamky chytá. Potom mi napadlo úplne switchnuť do iného segmentu.

Middle classy sú najhoršie. Buď predávaš niečo super lacné, alebo super drahé. Buď to robíš na objemy, alebo robíš niečo drahšie s pridanou maržou. 

Minulý rok ste mali obrat 14,1 milióna eur. Čiže to bolo asi dobré rozhodnutie.

Áno, je to pravda. Keď sa na to tak pozriem, v roku 2010 sme mali možno milión a za 9 rokov máme už 14 miliónov.

Stále rastieme miliónik - dva. Teraz sme dokonca narástli o 4 milióny, pretože sa mi podarilo zopár nových vecí potrade-ovať. Okrem predaja robíme aj trading. Ten je ešte jednoduchší, sú to rýchle peniaze. Dokážem to robiť z domu, večer, keď manželka Aďka s deťmi už spia.

Na WhatsApp-e niečo popíšem, potrade-ujem, zistím aké sú ceny, a niekomu druhému to predám. Za večer viem takto zarobiť 100-200 000 eur. Dnes sa aj ja na tom smejem.

Napríklad v roku 2015 sme mali, vymyslím si, obrat 6 miliónov. Vtedy som si hovoril, aké je to super. Prešli tri roky a máme double. Ideme rýchlo hore. Ale nie je všetko samozrejme len o obrate, ale aj o tíme ľudí.

Keď hovoríš o tíme ľudí. Z akých ľudí sa skladá Váš tím vo firme, koľko máte zamestnancov a ako máte podelený management? Kto sú kľúčoví ľudia?

Je nás asi 22.

A všetci ste v Martine?

Áno, firma sídli v Martine. Máme zopár živnostníkov, obchodných zástupcov, 4-5 skladníkov, ktorí sú aj šoféri. Máme aj svoj daňový sklad, sami si všetko musíme ako distribútor aj kolkovať, olepiť a veľa iného. Máme 4 - 5 báb, ktoré riešia práve toto.

V podstate polovica firmy robí v sklade. Rozvoz, sklad, kolkáreň, kde sa kolkuje a lepí. V office máme 5 báb, ktoré riešia objednávky a logistiku, ďalej 2 externé účtovníčky a jednu pani, ktorá má na starosti colnicu. 

Sme rodinná firma, každý všetko vieme. Snažíme sa to aj dodržiavať a zastupovať sa, v prípade, že niekto ochorie. Zastupiteľnosť je u nás veľmi dôležitá, avšak aj tak ide všetko cezo mňa. V tomto nie som so sebou spokojný, pretože neviem na 100% veci delegovať na ľudí. Vždy chcem o všetkom vedieť, či je to cena, eshop, vizuál, marketingová vec, obchodáci alebo transport. Vo všetkom mám prsty. 

Čiže s každým rozhodnutím chodia za tebou?

V podstate áno, aj keď robíme akcie, eventy, alebo nakupujeme. Aj ja sám veľa nakupujem alkohol. Teraz už menej a menej, lebo by som to už nestíhal. Naštastie už nemáme, ako vtedy 2-3 partnerov, dnes máme 40-50 a môžeme si vybrať.

Vzťahy so zahraničnými partnermi som si za 10 rokov vybudoval. Môžeme si tak dodávateľa vyberať, podľa toho, kto, kde má akú cenu. Myslím vecí, ktoré nevozíme napriamo - oficiálne. Vozíme si aj také veci, ktoré na Slovensku už sú, ale my ich vieme zohnať lacnejšie. Ako keď si ty kúpiš auto, ktoré tu stojí 60 000 eur a ja ti ho viem v Nemecku zohnať za 50 000 eur. Toto isté robíme my. Fľaša Finlandie na Slovensku stojí 10 eur a ja si ju vonku kúpim za 8 eur. V tomto nás niektorí nemajú radi, ale máme tu predsa free trade. 

Čo si myslíš, že je najväčšia chyba, prečo tak málo deleguješ. Más pocit, že nemáš okolo seba spoľahlivých ľudí, ale je to v tebe?  

Možno je to vo mne, aj keď je jasné, že nie vždy sa to dá. Mám pocit, že to nie je na 100%, ak to neskontrolujem. Jasné, že nikto nie je na 100%, ani ja, ale keď si to urobíš sám, máš dobrý pocit, že tak by to asi malo byť. Tým nehovorím, že moje rozhodnutia sú vždy tie najlepšie. Ťažko sa to vysvetľuje.

Ty si napríklad myslíš, že keď sú dievčatá v offfice a ideme objednať nejakú vodku, príde vodka, dáme si maržu a tak ďalej. Ale ja už to vidím z vtáčej perspektívy, keďže chodím, cestujem a viem, aký je vývoj trhu.

Viem, že napríklad na tejto fľaši nemusíme mať maržu 10%, ale môžeme mať 15%. Dievčatá nevedia prečo, ale ja už viem, čo ide vo svete, zahraničné dealy, čo sa vonku stane s tou značkou. Alebo viem, kto, kde, čo komu predal, zakúpil väčšie množstvo, ako sa to môže vyvíjať. Ony tieto informácie nemajú.

To je ako taký trading. Musíš poznať veľa faktorov, ktoré sú kľúčové a potom môžeš urobiť rozhodnutie. Ako keď robíš trading s elektrinou, musíš sa pozrieť aké je počasie, či niekde nevybuchla sopka. Veľa ďalších faktorov, ktoré ovplyvnia cenu.

Ja poznám zákulisné hry a preto viem, že táto možnosť je asi tá najlepšia. Napríklad taký grafik, má voľnú ruku, ale nevie, že niekto nás chce skopírovať, alebo niekto nás checkuje, vyvíja nový eshop a chce ho mať podobný ako my. A preto by som chcel a vlastne aj mám vo všetkom prsty. 

Ráno idem najskôr do skladu, pozriem vizuál a až potom si sadnem do kancelárie. Veľakrát sa stane, že ráno prebehnem celý sklad a teda viem, kde čo je. Potom v office počujem baby ako telefonujú so zákazníkom, ktorý má záujem o nejaký odber.

Dievčatá pozrú do počítača, kde nová zásielka ešte nie je uložená, tak zákazníkovi dávajú informáciu, že daný tovar bude až napríklad o týždeň. Ale ja už viem pohotovo reagovať a zakričať babám, že máme, ale ešte to nie je prijaté, ale v sklade som to videl. To je pekný príklad. Treba mať široký záber.

Myslíš si, že je to udržateľné?

Práveže nie je. Je to tá najhoršia varianta. Dokonca som kvôli tomu mal aj zdravotné problémy. Je o mne známe, že som workoholik a spím 4-5 hodín denne. O polnoci si idem ľahnúť, o piatej ráno vstanem, idem do posilky, potom sa vrátim, zanesiem malého do škôlky a potom som na firme.

Som stále rozlietaný a popritom nonstop na telefóne. So skladníkmi a s babami z officu máme na WhatsApp a Viber skupiny, kde neustále komunikujeme. Denne prejdem veľmi veľa úloh. Dokonca aj náš grafik mi vždy všetko pošle na odsúhlasenie, predtým, ako niečo postne. Vždy to ide cezo mňa a teda viem niečo upraviť a vychytať chyby.

Napríklad teraz ide téma Veľká Noc, grafiku pripravujeme na báze likérov, niečo, čo je tematické. Grafik vyberie produkt, spojí sa s babami, aby ho dali do akcie. Ale ja viem, že práve tento druh sa ťažko zháňa, máme ho len pár fliaš, vypredá sa, ľudia to budú zháňať a my im ho už nedokážeme zohňať.

Preto navrhnem inú fľašu, ktorá sa ľahšie zoženie a keď príde viacej objednávok, vieme bez problémov uspokojiť zákazníka. Grafik to z tejto strany nevidí. Jeho zaujíma, že fľaša je krásna a preto by ju chcel použiť. Toto sú práve detaily, na ktorých si zakladám a chcem aby išlo všetko cezomňa, aby sa nestávali takého veci. 

Vravel si, že máš vo firme baby. Máš ty vôbec reálne stredný manažment, napríklad marketingový manažér alebo manažér obchodu?

Nie.

Nemyslíš si, že práve takýchto ľudí by si potreboval dostať do firmy? Aby nešla každá jedna informácia od každého cez teba?

​Veľa vecí riešia baby samostatne, máme určité tabuľky a mantinely. Ja riešim vtedy, keď je nejaká výnimka, čo je však u nás skoro každý deň.

Vymyslím si, denne máme 500 objednávok, ale ja riešim len 30 - 40 z nich, lebo zvyšné idú normálne tabuľkovo. Keby sme mali stredný manažment, ľudia by sa museli dlho zaškolovať, aby to bolo tak, ako si to ja predstavujem. Viem, že by sme išli určite dolu.

Vlastne vy ste skoro skrachovali, pretože ste boli závislí na jednom dodávateľovi?

Nie skoro, tak to bolo.

A teraz je celá firma závislá na tebe, keď to tak vezmem.

Nie len na mne, nedá sa to takto jednoznačne povedať.  Ja som skôr mozog toho celého, viem, čo kde ako treba riešiť.

Pôjde firma ďalej ak sa niečo stane a ty budeš napríklad 2 týždne práceneschopný?

To sa už veľakrát stalo. Aj keď som vonku, lebo veľa cestujem, mám telefóny prepojené cez cloudy a vidím WhatsApp. Ale je pravda, že si nepamätám situáciu, kedy by som bol 2 týždne offline.

Napríklad toto leto sme boli s deťmi v Turecku. Doobeda som pracoval, riešil a vždy pomedzi to som sa išiel okúpať. Pracoval som, keď deti spali. Reálne mi však nonstop zvoní telefón. 100% importov máme zo zahraničia, keďže nerobíme so slovenskými firmami.

Čiže, keď mi niekto zavolá z Hong Kongu, nevie, či som na dovolenke, alebo v práci. U mňa to nie je tak, že ráno vstanem o 8:00, o 16:00 končím a padla. Hocikedy sa stane, že mi niekto zavolá o 23:00 večer, či niečo nechcem, že má dobrú ponuku, alebo niečo potrebuje.

Takže ty máš spolupráce a partnerov z celého sveta a teda sú tam aj časové posuny.

Áno, aj to veľa robí.

No a ešte k dovolenke. Ja si nemôžem dovoliť odložíť telefón do sejfu a ísť sa na 4 hodiny kúpať. Lebo po 4 hodinách by som mal 40 zmeškaných hovorov a 20 WhatsApp správ. Ľudia čakajú na moje rozhodnutia.

Takže rozhodnutie aj tak musí prísť od teba?

Napríklad teraz nám išiel jeden kamión do Španielska. Niečo sa pokazilo a muselo sa rozhodnúť, či sa kamión otočí späť. Išlo o problémy s papiermi. Baby mi volali, ako to budeme riešiť.

Ja som si vypočul dodávateľa a navrhol som mu riešenie. Babám som to potvrdil a všetko sa vyriešilo. Keby som nezdvihol telefón, už by som mal správu na WhatsAppe. Baby to nevedeli rozhodnúť, pretože len ja viem, či to náš partner dokáže s papiermi dať do poriadku.

Len ja viem, čo dokáže, akú má firmu a či má na to kapacity. Toto sú len ukážkové príklady, aby som ti vysvetlil, prečo chcem, aby išlo všetko cezo mňa.

Máte e-shop Drinkcentrum.sk. Koľko percent Vám robí tento e-shop z obratu? 

Počkaj prosím, práve mi píšu baby, potrebujú vedieť ceny. Ideme niečo predávať. Ony vedia aké máme priemerné ceny, ale stane sa, že jeden produkt predávame pol roka. Ja už dopredu viem veľa vecí, ktoré som počul vo svete.

Samozrejme tvoj dodávateľ ti vopred oznámi, keď idú ceny hore. Ja však viem túto informáciu mesiace dopredu. Čiže viem, kedy si už môžeme dovoliť predávať za novú, vyššiu cenu, pretože viem, že aj tak to už nikto nezoženie za starú nízku cenu.

Alebo viem, že niekto tu natlačil veľmi veľa Ruského Štandardu. Ak chceme byť lacnejší ako niekto, kto sem už oficiálne Ruský Štandard vozí, musíme znížiť cenu. Toto viem, pretože, vymyslím si, v Lotyšsku, v Španielsku som bol na večeri s tým, a ten mi povedal, že treba splniť kvóty a už viem, že do 3 týždňov to tu bude zaplavené.

Toto sú veci, ktoré viem len ja a dievčatá ich nemajú odkiaľ vedieť. Určovanie cien riešim z 90% ja a práve preto tak rýchlo rastieme.

Premostím ešte k e-shopu. Koľko % obratu Vám robí e-shop drinkcentrum.sk? Predávate tam kvalitnejší a drahší, exkluzívny alkohol.

Máme už všetko. Nepredávame lacné veci typu Extra Jemná Vodka, Spiš Borovička a tieto lacné záležitosti. Ja to volám odpad, alebo ten najnižší level, ktorý sa u nás predáva - Finlandia, Metaxa, Jägermeister. To sú 10-12 eurové fľaše.

Pamätám si presne vývoj fliaš. V roku 2010 by mi ani nenapadlo, že niekedy predám 50 eurovú fľašu. Potom sme priniesli fľašu za 300-500 eur.

Pred 4 rokmi som predal fľašu za 6 000 eur. V tomto sme už dosiahli strop. Minulý rok som predal fľašu aj za 10 000 eur. To, čomu by som sa pred 4 rokmi smial, je dnes bez problémov.

Ďalší príklad uvediem rumy. Dnes tu je boom rumov. Na začiatku ľudia poznali len biele rumy, potom bola veľká diera. Pritom je tu ďalších 200-300 druhov rumu, o ktorých sa nevedelo, sú cenovo dostupné a tie sa tu točia. Dnes bez problémov predáme aj 4-6 drahých fliaš za rok. V baroch sa to pije na panáky, kde panák stojí 200-300 eur.

Minulý rok sme predali najdrahšiu fľašu rumu v Čechách, na Slovensku a Maďarsku. Už si presne nepamätám cenu, ale bolo to okolo 4 000-5 000 eur. Dali sme ju normálne do baru na shoty, kde jeden shot stál 700-800 eur. Minulý rok sme bez problémov predali fľaše za 5-6 000 eur, tak sa sám seba pýtam, kde je strop.

Veci, ktoré boli predtým nereálne a len som o nich sníval, sa za 2 roky stali skutočnosťou. 

Je to spôsobené aj zmenou v chápaní kvality ľuďmi, alebo je to skôr v tom, že si našiel inú klientelu?

Samozrejme, našli sme aj inú klientelu, ale musíme si povedať, všetkým sa teraz darí. Ideme na vlne. Tak, ako ideš na vlne ty, ideme my, idú stavbári. Všetci idú na vlne a my sa snažíme tomu prispôsobovať a hľadať našu klientelu.

Ten, čo si to pred desiatimi rokmi nemohol dovoliť, si dnes 30-50 eurovú fľašu kúpi. Ale tie drahšie fľaše, čo som ti spomenul, to sú len tí, ktorí mali, majú a aj budú mať peniaze stále. 

Čo sa týka nášho e-shopu. E-shop tvorí približne 6-8% z celkového obratu. Ale je to dobrá vec. Ak sa nám tento rok podarí dosiahnuť obrat 1 milión eur, budem rád. Rastieme aj v tomto smere. Máme viac domén, ktoré si sťahujeme.

Teraz pripravujeme Čechy - niekedy v júni alebo v júli. Malo to byť hotové už v januári. Aktuálne robíme dokonca redesign celého e-shopu. Bude nový, veľmi moderný. 

Máte e-shop na vlastnom riešení?

Nemáme, máme to externe. Ale s firmou spolupracujeme od začiatku, odkedy máme e-shop, takže 4 roky. Ja som chcel ísť do Čiech už minulý rok, ale stále tam treba niečo doriešiť. Máme veľa výmenných požiadaviek, pavúky sa stále rozrastajú (sklady, prepojenia a tak ďalej). Investujeme do toho veľmi veľa času aj peňazí.

Máte drahý, kvalitný alkohol, ale sú to fľaše. Je niekedy problém s logistikou? Ja si neviem predstaviť, že by som dal slovenskej alebo českej firme prepraviť niekoľko tisíc eurovú fľašu.

Je to problém. Podpisujem dobropis na každej rozbitej fľaši. Napríklad z 1000 zásielok sa nám rozbije 10. Snažíme sa fľaše baliť aj do fólií, ale vždy sa niečo stane. Tento mesiac sme mali horší, ale predtým to bolo celkom fajn.

Keď pošlem 40 eurovú fľašu zákazníkovi a rozbije sa, nevadí. Prepravná spoločnosť nám to vydobropisuje a my hneď na druhý deň pošleme druhú. Keď však posielame drahšiu fľašu za 300-400 eur, tak to zoberú radšej naše autá, ktoré behajú po Slovensku.

Vieme, že sa určite nerozbije a donesie sa ku zákazníkovi. Toto sú veci, ktoré už vieme vyhodnotiť, čo nie je dobré posielať kuriérskou službou, ale posielame to po vlastnej osi. Máme aj vlastné autá, ktoré chodia pravidelne po celom SR, ale dennodenné balíky by sme sami posielať nemali šancu. Samozrejme rastieme aj v tejto oblasti a je to fajn.

Ešte by som sa rád spýtal konkrétne na alkohol. Ja som pivkár, takýto drahý alkohol som nikdy nepil. Čím to je, že alkohol dokáže stáť až 10 000 eur?

Poviem ti to na príklade. Prečo starý veterán, ktorý je z 50. alebo 60. rokov, z nejakého hliníka, motor slabý, dnes v aukcii stojí 4-5 miliónov eur? Tak isto je to aj s fľašami. Vždy je za tým nejaký príbeh.

Buď je fľaša staršia, alebo ju navrhol niekto, kto zomrel, alebo je vyrobená napríklad z kryštálu, napríklad Lalique, ak poznáš. Čiže ak si kúpiš obyčajný pohár z IKEA, zaplatíš 1 euro. Ale ak by si si kúpil Lalique, tak len tento pohár stojí 500-700 eur.

Len sklo na fľaši stoji 4-5 000 eur, vymýšľam. Keď som sa dozvedel, že fľašu robilo 35 ľudí aj mne to prišlo smiešne. Iba design a manufaktúra prešla cez 35 párov rúk. Ale nie je to o tom, že je to prečačkané.

Keď si na IKEA pohár položíš diamant, nebude stáť 10 000 000 eur. Dovnútra takýchto fliaš sa dáva niečo najlepšie. Napríklad si vymyslím taký koňak, ktorý bol vydestilovaný z hrozien, ktoré už neexistujú, sú tam zasadené nové, bol vydestilovaný ženou, ktorá zomrela vo vojne, má už teraz 90 rokov. Takýto koňak sa naplní do fľašky za 6 000 eur, proste jedno s druhým a už to lieta do desiatky.

Kto si kúpi fľašu za 10 000 eur? Je to nejaká prestíž, alebo to len niekto zoberie do baru?

Do baru to nejde, vždy je to buď nejaký zberateľ, alebo mám aj takých, ktorí si kúpia dve fľaše. Jednu si nechajú a jednu vypijú. Takých je veľa.

Kupujú to aj ako investíciu?

No jasné, ale záleží od zákazníka. Mám aj takých, ktorý si ju kúpi, vypije a je mu to jedno, nerieši, lebo na to má.  Ale máme aj takých, ktorí sa vypytujú a chcú, aby sme im niečo odporučili. Často sa s tým stretávame.

Máme napríklad nejaké ročníkové, ktoré vieme, že sa už nebudú vyrábať, lebo nám to povedali vo výrobe, že už nie sú sudy, blend sa už nedá urobiť, tak práve takéto si zákazník kúpi. 

Keď tak rozmýšlam, predpokladám, že 50 zákazníkov to len tak vypije a 50 si to nechá ako investíciu. Je to tak pol na pol. Veľa z nich si kupuje, ak sa dá, rovno dve fľaše. Ak náhodou jednu otvorí, aby mu nebolo ľúto.

Teraz hovorí každý o tom, že do roka - dvoch môže prísť ďalšia kríza. Myslíš si, že práve kvalitný a drahý alkohol a exkluzívny tovar bude biznis, ktorý kríza zasiahne prvý?

No, veď toto sa nám vtedy stalo s lacným alkoholom. Ale my nerobíme gro na tom najdrahšom. Objemy robíme práve na lacnejších fľaškách. Ak by sa niečo také stalo, myslím, že ľudia si budú stále kupovať, akurát v menších množstvách. Stratíme pár zákazníkov.

Ak má niekto plat 1 000 eur, tak nerozmýšľa a na narodeniny si 20 až 50 eurovú fľašu kúpi. Trend sa mení, dnes to vidíme aj my.

Napríklad mladý chalan, ktorý má budget 30 eur, si radšej kúpi dve dobré vodky, alebo jednu fľašu kvalitného rumu. My by sme si pred 15-timi rokmi kúpili Tesco vodku. Toto je dnešný trend. Študent má iPhone za 900 eur, hoci na to nemá.

Takže dnešný trend je Vám naklonený?

Zatiaľ áno a ako bude, uvidíme. Myslím si, že kvalitný alkohol sa bude predávať stále, len možno v menšom objeme. Alebo sa bude predávať len to exkluzívnejšie tým, ktorí na to majú, a možno stratíme obrat v lacnejšom alkohole.

Možno ľudia prejdú na nejaké iné veci. Kedysi na svadbách išli obrátkové veci ako napríklad Metaxa. Dnes už ľudia nemajú problém si tam dávať X.O. a drahé fľaše. Aj na mladých ľuďoch vidíme, že si nekúpia kartón nejakej lacnej vodky, ale radšej jednu fľašu drahú. Dajú si menej a vychutnajú. Žijeme iba raz, pečeň máme iba jednu, tak nebudeme si ju ničiť, nie?!

Možno práve aj trend zdravého životného štýlu Vám prispieva na predaj alkoholu.

Áno, pomáha to veľmi. Ľudia už začínajú vnímať. Kedysi tu bola vlna Spiš a Jubilejná. Všetci si mysleli, že je to výborný alkohol, lebo fľaša stála 10 eur. Ale postupne začali zisťovať, že vo vnútri je čistý lieh, arómy, parfémy a emulgátory. To nie je nič prírodné.

Ako keď si doma vydestiluješ slivky a máš domácu slivovicu, nie z liehu, ale normálny kvalitný destilát. Aj keď vypiješ viac pohárikov, nemôže ti byť zle. Aktuálne je štatisticky dokázaný úpadok lacného alkoholu, 15-20 % medziročne. Všetci prechádzajú o kategóriu vyššie.

Vymyslím si, ten čo pil Spišskú alebo pil Tesco vodku, si ju dnes už nekúpi, ale kúpi si Finlandiu. Ten, kto pil Finlandiu, si kúpi napríklad Belugu a tak ďalej. 

Uvediem ďalší príklad. Poznáš Braňa, založil si destilérku vtedy, keď sme my začali s drahým alkoholom. Na Slovensku nebola poriadna Borovička, kým ju on neurobil ako prvý. Urobil normálny destilát z Borovičky, lebo Borovička, ako ju my poznáme, je iba liehovina s emulgátormi. Nemá nič spoločné s vydestilovanou borievkou.

Taká borovička stojí 5 eur a jeho 20 eur. Avšak z Braňovej jednej fľašky dokážu rozriediť 1000 fliaš. Pre lepšie pochopenie uvediem príklad.

Máš chuť na pomarančový džús. Môžeš si kúpiť sáčok Tang za 10 centov, zamiešaš s dvoma litrami vody a máš džús za 20 centov. To je Tesco Vodka. Potom chceš niečo lepšie, tak si kúpiš napríklad Zeus, čo je tiež fejkový džús. To je vyšší level od vodky.

Potom si kúpiš 100 % Rauch, čo je koncentrát a stojí 2 eura. Nieje to ešte 100% pomarančový džús. To je napríklad Borovička, o ktorej sme sa rozprávali. Ďalej je napríklad Braňova Borovička, pretože to je 100 %-ný destilát, ničím neriedený.

Ak chceš 100 %-ný pomarančový džús, dáš si fresh. A koľko stojí fresh? 2 dcl = 3 eurá. No a takto je to aj s alkoholom. Ak chceš kvalitu, musíš si zaplatiť. Máš menej, ale je to kvalita.

Posledné 3 otázky na záver.

Jeden konkrétny fail v podnikaní, na ktorý si spomínaš. Malý, veľký alebo čokoľvek?

Faily, tie sa dejú neustále. Vždy sa stane niečo, napríklad donesieme niečo, čo by tak nemalo byť, alebo objednáme niečo, čo sa dlho nepredá.  

Minulý rok sme mali jeden virálny atak, kedy sa nám hackeri nabúrali na comp. Bola to moja chyba. Posielal som nášmu zahraničnému partnerovi, s ktorým spolupracujeme roky, peniaze. Niekto sa nám nabúral do našej komunikácie, hackli jeho aj môj mail.

Z jeho mailu mi prišla správa v novým IBAN účtom, kam mám zaslať peniaze a ja som teda poslal peniaze na iný účet. Museli sme to riešiť cez holandskú a našu slovenskú políciu.

Našťastie sa peniaze našli, ale trvalo to vyše roka. Problém bol v dokazovaní, že sú to naše peniaze. Toto sa stalo len preto, že všetko musím riešiť rýchlo. Jedno zlé rozhodnutie a mohol som prísť o 80 000 eur za 10 minút. Odvtedy si dávam veľký pozor, kde čo posielam, keďže väčšinu zahraničných platieb robím ja.

Je nejaká kniha, alebo film, alebo nejaký podnikateľ, ktorý ťa inšpiruje? Čo zmenilo tvoj život?

Ja knihy veľmi nečítam, to vieš. Vždy, keď sme mali prečítať knižku, tak som si ju radšej stiahol z referaty.sk a išiel som s tým, že to bude za 5. Ja som skôr na články a artikle. Samozrejme, ako každý, aj ja mám svoj vzor. Je to taký môj mentor, v pracovnej oblasti, ktorý mi ukázal, ako sa to robí aj vo svete.

Je to chalan, ktorého meno nikomu nič nepovie. Patrí medzi najväčších predajcov alkoholu a má veľa za sebou. Aj on má zasa svojho mentora, ktorý viac menej vymyslel tento systém. Robia 1-2 miliardové obraty v alkohole. On ma veľa učil, radil mi kroky. Často sa spolu stretávame.

On vždy už dopredu vie, keď sa má niečo udiať. Napríklad teraz som zarobil, pretože som od neho dostal skôr informáciu, že Trump udelí 20%-nú daň na všetky bourbony a všetky veci z Ameriky. Vedel som to o týždeň skôr, vycheckovali sme si, kedy prídu posledné kontajnery, aby to bolo všetko papierovo v poriadku. Čiže sme to vedeli drahšie predať. Ale samozrejme aj tu na Slovensku, aj v zahraničí mám pár ľudí, ktorých sledujem. 

Máš nejaké životné motto, ktorým sa riadiš?

Nerád počujem, že sa niečo nedá urobiť. Neznášam, keď mi niekto povie, že to sa nedá. Nepríde mi to ako odpoveď. Jasné, že sa to dá! Všetko sa dá, len treba chcieť.

Na začiatku to ide pomaly, kým sa všetko rozbehne, musíš vynaložiť viac svojej energie, ale potom, keď to chytí nejakú dráhu, tak to ide, ako taký snowball. Samozrejme všetko je na úkor niečoho. Ono to pekne možno vyzerá, keď niečo postnem na Facebooku. Nikto však nevidí, čo robím do noci, a kde som cez deň. 

Roland, ďakujem za rozhovor.

Ďakujem Peťko veľmi pekne, prídem aj nabudúce.

Do vývoja, do iných vecí a potom zistíš, že je to blbosť. Možno keby som si spravil research by mi vyšlo, že je to blbosť. Ale to by mi pred 4 rokmi vyšlo, že aj Dognet je blbosť. Nestrelíš, nedáš gól.

Veronika Ivánová
 

Po 5 rokoch práce v uzavretej kancelárii som sa presťahovala do slnečnej Valencie, kde pracujem online z kaviarní, coworkingov a veľmi sa tomu teším :) Som členkou tímu Kombo.sk - expertného recenzného portálu. Okrem písania článkov ma veľmi baví šport, dobré jedlo, stretnutia s kamošmi na pláži. Neobsedím ale na zadku viac ako mesiac, najradšej by som stále niekde cestovala, aspoň na pár dní :) Veľmi ma v poslednej dobe chytilo počúvanie podcastov, tých slovenských kvôli inšpirácii, pretože máme toľko šikovných ľudí, od ktorých sa dá veľa učiť. A zahraničných, kvôli precvičovaniu jazyka.

Click Here to Leave a Comment Below 0 comments

Leave a Reply: