4. Štefan Polgári: O prevádzkovaní affiliate siete

V tomto rozhovore sa dozviete:

Stačí dať PLAY:

Kde všade môžete počúvať Podnicast?

Odkazy na najdôležitejšie veci zo 4. epizódy

• Dognet.sk
• Ecommerce Bridge
  
• Visibility
• Wirecutter
• Jiří Rostecký

Profil podnikateľa

• Celé meno: Štefan Polgári
• Odkazy na sociálne siete:
  • LinkedIn
  • Facebook
  • Google Plus
  • Twitter
• % vo firme: 60 % v Lead Media s.r.o.
• Základné informácie:
  • je spoluzakladateľom firmy Lead Media s.r.o s Visibilty, pôsobí ako managing director affiliate siete Dognet.sk + cz
  • spustil projekt Ecommerce Bridge Slovensko a Ecommerce Bridge Česko - magazín pre ecommerce scénu, marketérov a majiteľov eshopov
  • vytvoril FitList.sk + cz - plány na úpravu hmotnosti
  • spolu s 20 autormi napísal knižku Akadémiu Affiliate marketingu - Super Affiliate Academy
  • rozbehol projekt FABULOUS, ktorý spája blogerky a inzerentov
  • študoval Marketingovú komunikáciu a reklamu na UKF Nitra
• Ocenenia, úspechy:
  • rozbehol najväčšiu affiliate sieť na Slovensku Dognet.sk
• Zaujímavosti a pikošky:
  • Štefan je správca a kurátor zbierky viac ako 1500 mobilných telefónov v súkromnom Múzeu mobilov v Dobšinej
  • sieť Dognet za rok 2018 vygenerovala obrat 1,2 mil.€
  • Dognet má v sieti slovenské, české, maďarské, poľské aj rumunské kampane
  • Štefan píše vlastný blog polgari.sk
  • publikuje články vo VIP blogu pre Stratégie HN online
  • všetky podcasty z Ecommerce Bridge si môžete vypočuť napr. na Spotify alebo Apple Podcasts (rovnako aj na Anchor, Breaker, Google Podcasts, Pocket Casts, Castbox, Overcast, Radio Public)
  • Štefan hovorí: „Keď sa chceš opýtať sám seba, aký si bohatý, nepýtaj sa koľko zarábaš, keď pracuješ. Spýtaj sa, koľko zarábaš, keď nepracuješ“
    

FIRMA:  

• Názov firmy: Lead Media s.r.o.
• Rok založenia: 25.4.2014
• Obrat v roku 2018:
  • Tržby: 1 167 994€
  • Zisk: 57 654€

• Čomu sa firma venuje: affiliate marketingu, vyplácaniu provízií publisherom a inzerentom, affilate magazínu, magazínu pre ecommerce scénu a majiteľov eshopov
• Projekty:
  • Affiliate sieť Dognet.sk a Dognet.cz
  • kniha Akadémia Affiliate marketingu - Super Affiliate Academy
  • projekt Ecommerce Bridge Slovensko a Ecommerce Bridge Česko
  • československá affiliate konferencia pre publisherov a nadšencov affiliate marketingu Affilhero Conf
    
  • Affiliate meetupy v Bratislave HotDognet

Ďalšie rozhovory so Štefanom Polgárim:

• na mladypodnikatel.cz: Affiliate marketing pre eshopy, úspech publisherov a tvorbu kampaní (video)
• na topky.sk - Štefan zviditeľnil Slovensko: Vášnivý zberateľ starých mobilov zaujal elitné médiá
• na BiznisKlub.sk - Štefan Polgári: V Dognet.sk máme desiatky publisherov, ktorí zarábajú niekoľko tisíc eur mesačne na pravidelnej báze
• na techbyte.sk: Slovák v Dobšinej schováva poklad, ktorý si všimli aj svetové médiá
• na paravan.sk: Štefan Polgári z DOGNETu: Keď predávaš málo, affil ťa nezachráni
• na aftermarket.sk - Štefan Polgári o affiliate marketingu a doménach
• video z prednášky BarcampBratislava - Affiliate ako zdroj peňazí pre online marketérov
• video Pricemania Academy - Štefan Polgári - Dognet: Prečo a ako sa zapojiť do affiliate marketingu
• video Marketingový štvrtok - prednáška Štefan Polgári (Affiliate sieť Dognet) - Affiliate marketing v SR

Prepis 4. epizódy podcastu so Štefanom Polgárim

Čauko.

Najľahšie sa to vysvetľuje tak, že ak chce eshop kúpiť reklamu na internete, väčšinou platí za kliky v Googli alebo za impresie cez RTB. 

My máme reklamnú sieť, ktorá na jednej strane spája eshopy a na druhej strane publisherov, ale tieto dve strany spolupracujú formou provízie. Teda média zobrazujú reklamu, ak na ňu človek klikne a nakúpi, tak má médium províziu. Eshop z toho platí ''fee-čko'' a províziu pre publishera.

A my, Dognet, sme v strede ako market place, kde sa tieto 2 strany stretávajú. Ty sa ako publisher zaregistruješ, máš k dispozícii stovky kampaní. Akonáhle sa zapne nová kampaň, tie publisheri ju majú rovno k dispozícii a môžu ju používať. 

Áno, je to niekto, kto má web, magazín, recenzný portál, na ktorý mu chodia ľudia v rámci online priestoru a vie na ňom nasadzovať reklamu. Teoreticky to môže byť bloger, influencer.

Môže, lebo Dognet ako taký, dokáže technicky zastrešiť, že affiliate nemusí fungovať klasiky na prekliky. Teda človek sa nemusí preklikávať z webu na web inzerenta a takým spôsobom trackovať.

Dá sa to robiť aj tak, že influencer dostane svoj jedinečný kupón, ktorý komunikuje na svoju cieľovú skupinu, a akonáhle kupón niekto použije, influencer s daným kupónom dostane províziu. Nemusí sa to teda realizovať iba formou kliknutí, ale aj formou kupónov. 

V core tíme je nás 8 a s tými, ktorí robia aj na iných projektoch nás v apríli bude do 10. Brigádnikov nerátam.

Môžeme ich spočítať.

Roman je country manager v Česku, on nesedí na Karpatskej, ale v Prahe. Dávid má na starosti zahraničné trhy - Maďarsko, Rumunsko, Poľsko. Nela rieši finančné veci a je country manager Slovenska. 

Júlia je key relationship manager, má na starosti veľkých publisherov a veľkých inzerentov a komunikáciu medzi nimi. Potom je tam Katka a Šimon, ktorí sú affiliate manageri.

Miro je programátor a developér. Aj keď je Dognet postavený na krabici, máme okolo toho naprogramovaný celý environment - fakturačný, reportingový systém a tak.

Nový kolega, ktorý príde v apríli bude mať na starosti interné projekty. A Veronika má na starosti Ecommerce Bridge, teda nie Dognet priamo. A ešte mám nejakých brigádnikov.

Problém bol, že sme mali prázdnu sieť. Keď som prišiel za publishermi, pýtali sa, akých máme inzerentov. A keď som prišiel za inzerentmi, pýtali sa, akých máme publisherov. Nemali sme ani kuru ani vajce, ale prázdny kurník.

Museli sme vymyslieť, ako to spravíme. Veľká výhoda bola, že sme projekt rozbiehali s Visibility, pretože keby ho rozbiehal Števko Polgári z Dobšinej, asi by sa to nepodarilo. Prví klienti mali teda dôveru v značke.

Moju výplatu ešte stále nepokrýva 😀 Budoval som, aby to najprv zarobilo na mňa. Chvíľu som musel riešiť aj nejaké projekty v rámci Visibility, kým Dognet nezarábal. A postupne to začalo.

Nebolo to ani skokové, ani s pomocou investora, postupne to začalo zarábať. Každý príčetný človek by sa na to už dávno vykašľal, ale mne nikto nepovedal, že by som sa na to mal vykašľať, tak som to hrotil ďalej. Kto by to robil tabuľkovo alebo biznis plánom, by to už dávno pochoval.

Išiel som do toho srdcom, čo veľa ľudí, závislých na tabuľkách, nespraví.

Áno, veril som tomu, že v každom momente robím najlepšie, čo viem. Videl som, že to funguje, tak som to neopúšťal. Ťažko robiť konšpirácie, čo iné by som robil, každopádne bol dobrý nápad pokračovať.

Toto je večná otázka, ktorú majú publisheri, inzerenti aj všetci, ktorí sledujú toto dianie. Ale z môjho pohľadu sú asi dôležitejší publisheri. Je pravda, že publisheri nebudú zarábať bez veľkých kampaní, ale zase veľkí inzerenti by nemali kvalitných publisherov.

Väčšiu dôležitosť v rámci siete dávame publisherom a ich edukácii. Samozrejme, nezanedbávame ani inzerentov, podľa mňa máme jeden z najlepších supportov všetkých strán. Ale keď sa sústredíme na edukáciu trhu, väčšinou riešime publisherov.

Na začiatku apríla vyjde nová knižka, ktorá má 500 strán a bude venovaná publisherom. Veľká príručka, ako robiť úspešný affil projekt, ako to funguje, ako robiť SEO. Sú tam aj príbehy publisherov, ako to robili oni, motivácia, že treba vydržať, lebo to je základ celého affilu.

Pre nás je základ edukovať trh a vytvárať nových publisherov, pretože sú cesta aj pre inzerentov, ktorých to hlavne zaujíma. 

Niektorí inzerenti a publisheri sa hlásia aj sami, ale my, paradoxne, robíme veľmi veľa nemerateľných vecí. Je to smutné, sme čisto performance sieť, ale marketing, ktorý robím v princípe ja, je väčšinou pocitový.

Nesledujem ani v Google Analytics, odkiaľ konverzie pochádzajú. V hard B2B marketingu nevieš, odkiaľ konverzia reálne prišla. A keby si sa pozeral na Analytics, mohol by si mať skreslenú predstavu a bolo by to horšie, ako keď to robíš pocitovo. Lebo aj ten lead, ako taký, v rámci siete má nejaký atribučný model tak isto, ako konverzia na eshope. A ty v B2B nevieš, či ťa videli v stánku niekde na expo. Nevieš to odsledovať. 

Nie. Možno začneme 😀 Väčšina formulárov, ktoré nám chodia, leady, ktoré sa sami vytvoria, nie sú väčšinou veľké eshopy.

Veľké eshopy sú vychodené, vydreté, ''vykamarátené''. To sú dlhodobé vzťahy. Teraz zapíname kampane, na ktorých sme robili 3 roky.

To nie je ako keď máš emailingový nástroj a vieš si povedať, koľko klientov si získal. My drvivú väčšinu klientov, ktorí sa prihlásia, odmietame. Pretože by to nedávalo pre nich zmysel a my ich nechceme zobchodovať a nič im to neprinesie. Väčšinou im rozumne vysvetlíme, že by to pre nich nemalo zmysel, nech sa ozvú vtedy a vtedy a niečo vymyslíme. 

Určite. Každému veľkému eshopu, ktorý má 1000 - 3000 objednávok mesačne, chodia desiatky emailov, ktoré im chcú niečo predať. Preto sa k nim nedostaneš, keď napíšeš na info@mall.sk že servus, poďme robiť affil. To tak nefunguje.

Ale malé eshopy sa získavajú rýchlejšie, marketing by si si vedel presnejšie odmerať, ale to nie je naša cieľovka. Keby sme predávali systém a vstup do systému, ako napr. Post Affiiate Pro, alebo AffilBox, to by dávalo zmysel. Ale my predávame službu.

Pre nás sú zaujímaví klienti, ktorí vybavia aspoň 1000 objednávok mesačne. Pre tých, ktorí sú menší, by to nedávalo zmysel, rovnako, ako pre nás. Pretože my si nepýtame fee, ani paušálne poplatky, chceme ich integrovať úplne zadarmo a riešiť iba revenue share, nič iné. A keď niekto veľmi veľmi chce, musí platiť nejaký paušálny poplatok, ale my ho skôr odhovárame, ako obchodujeme. 

Piť alkohol, fajčiť na konferenciách a kamarátiť sa 😀 Takže networking. Musia ťa poznať, dôverovať ti. Väčšinou riešiš kampane s marketingovým managerom v rámci väčšieho eshopu, nie s majiteľom. A musí vedieť, že keď do toho s tebou pôjde, nepokazí to.

Preto aj my takto pálime peniaze na nemerateľných veciach, lebo im chceme ukázať, že nám môžu veriť. Musíš všade zverejňovať, ako to robíte, že to robíte dobre a inak. Iba tak vieš získať veľkého klienta.

Musí vidieť, že to nepokazí, ak pôjde k vám a nie k niekomu najväčšiemu. A musí to vedieť oceniť a vyargumentovať a o to je to ťažšie. My bojujeme s globálnou konkurenciou, ktorá je v strednej Európe o 4 roky dlhšie, v portfóliu má väčšie mená. My si to musíme proste vydrieť.

Existuje Paretovo pravidlo - 80/20, 100 neexistuje. U nás existuje ''hyper Paretovo pravidlo'', ktoré je 95/5.

5% publisherov zarába 95% príjmov. Ale pozitívne je, že trend je opačný. Nevzniká veľa veľkých publisherov, ale skôr tá stredná trieda. Modelový publisher teda neexistuje.

Z tých 3500, ktorých máme, je aktívnych 1000, a tých reálne aktívnych, ktorí majú aspoň desiatky konverzií mesačne sú nižšie stovky. Určite to nie sú tisíce a to nie je v žiadnej sieti. Keď niekto tvrdí, že má 5000 aktívnych publisherov, tak je to blbosť.

My za 7 rokov na Československu máme 3500 zaregistrovaných publisherov. A takéto podobné, možno aj nižšie čísla, majú aj iné, staršie siete.

Koľko sa tomu venuje všeobecný publisher? Trend je aj ten, že sa to profesionalizuje. Keď som projekt začal rozbiehať v 2013, boli to väčšinou ľudia, ktorí to robili popri práci. Dnes už existujú desiatky firiem na Slovensku a v Česku, ktorí to robia profesionálne. Teda robia len affil. 

Určite sú to jednotky percent. Keď si to zoberieme na Československu, môj odhad je 50-150 ľudí, možno 200, ktorí sa vedia uživiť affilom. Otázne je, ako sa pozeráme na affil. Či je to ten ecomerce affil, ako ho robíme my, čiže eshopy.

Existujú aj iné typy affilov, ktorí riešia napr. pop-upy, subscription, infoprodukty, alebo predaj 150€ PDF-iek. Ale ten ecommerce affil marketing živí 150-200 ľudí, ktorí projekty vlastnia. 

Najviac konverzií je v segmente nábytku, vecí do domácnosti, elektroniky. Dosť fičia aj eshopy s výživovými doplnkami. Sú to také všeobecné retail veci, ktoré bežne ľudia nakupujú. Ako televízory, tak výživové doplnky, kreslá. Sú tam aj nejaké mikrosegmenty, ako plastové okná, ale tie sú špecifické.

Väčšinou fungujú veľké, akoby nákupné domy, a ich kampane. Pred 5-6 rokmi na Slovensku existovali len pôžičkové weby, affil nasal rovno pôžičky. A dnes v princípe vykapali. Je dobré, že sa to člení na segmenty a nerobia všetci o isté. Snažia sa o úzkejšie profily. Vieme zapojiť aj veci, ktoré by pred 5-6 rokmi nefungovali. 

Každé mesiace síce hovorím niečo iné, ale keby som bol ja na mieste publishera, urobil by som si všeobecný web, ktorý bude mať autoritu nielen v nejakom segmente a potom sa sústrediť na mikrosegmenty. Napr. že budeš mať všeobecný magazín a môžeš robiť content o ekologických plienkach, o plastových oknách. Lebo akonáhle sa zabetónuješ v niečom a ideš robiť segment zdravia, nábytok tam už nenasekáš.

Teda išiel by som do všeobecnejšieho názvu aj zamerania a potom reflektoval nové kampane. Lebo príde nová kampaň, napr. eshop s plienkami. Ty máš všeobecný web, pozrieš si longtailové kľúčové slová a ideš: plienky online, bio plienky online, recenzie plienky a pod. A vieš tie longtaily pokryť contentom na svojom webe.

Môžeš čakať na kampaň a hneď ju nasadiť a byť prvý. Teda nie hneď zaregistrovať doménu a niečo robiť, ale mať doménu všeobecnejšieho rázu a na nej stavať, reflektovať na nové segmenty a nové kampane, kým v nich nie je konkurencia. Môžete si pozrieť Dognet kampane, zvoliť si sekciu Iné a pozrieš si, na čo všeličo kampane existujú.

My nejdeme vždy len po tom, že ak nemáte 1000 objednávok, tak sa vám ani neozveme. Ak je to niečo zaujímavé, tak to vyskúšame. Napr. budeme mať nejakú leštičku na autá, ale fungovať to môže, pretože longtailové kľúčové slová na to sú a nejaký publisher sa toho môže chytiť. Som zástanca, aby sa stále niečo skúšalo.

Aj preto pálime peniaze a zisk, ktorý máme je nejakým omylom vygenerovaný. Čo odmietame je napr. eshop, ktorý má 100 objednávok mesačne a predáva topánky, tomu asi nevieme pomôcť. Affil vie robiť 10-15% z celkového počtu objednávok, ale keď ich máš 100, my ti urobíme 10, tak my ako sieť z toho zarobíme 5€. A to mi nejak nevychádza. Ale keď máš 1000 objednávok, je tam nejaký potenciál.

Mhm, dobrý nápad. Tak ja idem robiť weby, čaute! 

Aj napr. Wirecutter je jeden z najväčších affil webov na svete a za 30 miliónov dolárov ho kúpil New York Times. Takže NY Times má affil web v portfóliu, lebo proste funguje. A robia recenzie na práčky, slúchadlá, hocičo. Vidia, že vedia pomôcť ľuďom, tak to robia. Odporúčanie pre publisherov je, že dnes už Google vie rozlíšiť kvalitu a vatu, teda vatový obsah, ktorý ti nič nepovie. Robiť kvalitné veci. 

Neviem či vieš, teraz každú stredu o 14tej učím na Komenského asi 30 študentov, ako robiť affil web. WordPress, domény zadarmo som im vybavil a oni si to postupne sami robia celé. A hovorím im, že veľa publisherov si myslí, že ak urobí recenzný web, musia mať tú práčku doma a skúšať, ako perie. Ale je to mylná predstava.

Keď robíš recenzie napr. na práčky, ty ako autor môžeš stráviť 20 hodín času a zisťovať o nich, všetko, čo vieš na internete nájsť. V recenziách, hodnoteniach užívateľov, napísať výrobcovi… A dať dokopy informácie. To bude pridaná hodnota tvojho webu.

Nemusíš vyskúšať práčku a hodiť tam tričká, ako perie. Ale môžeš pozbierať všetok obsah na internete, urobíš ten najlepší výcuc, poodkazuješ na iné weby. A keď to urobíš na nejakú tému, ty na tej prvej strane budeš, lebo to je najlepšie, čo môžeš spraviť.

Na Wirecutter ak je test práčok, oni ich nemajú doma, nie sú tam fotky práčok v štúdiu. Lepšie fotky, ako produktové, nevymyslíš. Oni idú do takého extrému, že sa pýtajú výrobcov, aké majú ložiská, nahrávajú zvuk, ako práčka hučí.

Wirecutter ma fascinuje. Je tam podstránka na výber práčky a sušičky. A jedna podstránka má 135 tisíc znakov. To je rigorózna práca. Toto je zaujímavý faktor, ktorý veľa ľudí neberie do úvahy. Áno, 99% ľudí, ktorí prídu na ten obsah, si ho nedočítajú, pozrú si prvé 3 práčky, ktoré vybrali a 1 si kúpia. Ale ty, tým svojím 130 tisíc znakovým obsahom hovoríš, že tými 3 práčkami, ktoré si dal na prvé pozície, vieš, čo robíš. Preto obsah musí byť kvalitný a nie vata. Nie, že povieš copywriterovi, že napíš mi 30 strán o práčkach. Ale máš brutálny obsah, ktorý Googlu povie, že vieš, o čom hovoríš.

Máme jeden taký prípad, ten človek mal asi vnútornú motiváciu, a za 3 mesiace sa dostal na 1000 eur mesačne v segmente elektra. Nie je to nereálne, robil to na Slovensku.

Mám jedného publishera, nie je síce začiatočník, je to veľký publisher, medzinárodný, contentový. Je Maďar (tým to nemyslím rasisticky), ktorý nevie po slovensky, ktorý má preklep v doméne, ale má na nej 70 000 ľudí mesačne. Takto to dotiahol. 

A úplny začiatočník? Záleží od toho, akú má človek motiváciu, ako sa vie udržať. Preto robíme aj tie knižky. Na začiatku sú rôzne motivácie, treba vydržať, hrať sa s contentom, mať passion. Nedá sa povedať, koľko to trvá, ale treba vydržať a je to možné.

V dnešnej dobe, kedy je ľahké robiť multijazyčné weby, zohnať si copywriterov a nemusíš mať ani veľmi veľa peňazí na to. Aj knižka je robená tak, nemusíš si nič kupovať na začiatku, teda no… mal by si si kúpiť doménu za 9€ a hosting za 1€ na mesiac :-). To asi prežije každý, a začať sa s tým hrať. 

Možno aj do 20€. Kúpiš si akýkoľvek dnes moderný hosting napr. Websupport alebo Webglobe alebo hocijaký iný, čo stojí 1-2€ mesačne. Už to nie je ako kedysi, keď sme platili 50€.

Kúpiš si doménu a máš to do dvacky ročne. A keď budeš mať našu knižku, sú tam reklamné strany, na ktorých sú kupóny, kde vieš mať 90% zľavový kupón ešte aj na ten 20€ hosting. Jediné, na čo sa vieš vyhovoriť, je lenivosť.

Áno. Ale určite je dôležité prestať, keď sa trápite 3 roky a stále nič, asi to nie je pre vás.

Ja som mal 16 rokov a bol som affil publisher a mal som contentové portfólio s java hrami. A zarábal som na sms prémiových predplatných java hrách. A to bol neuveriteľný pocit, že lyžuješ sa, pozrieš si na mobile a zarobil si nejaké peniaze. Večer tam síce bolo len o 4€ viac, ale je to neskutočný pocit, že v momente toho výkonu, si nebol prítomný.

Je to skvelé napr. pre digitálnych nomádov. Môžeš robiť kdekoľvek, akokoľvek, kedykoľvek a tvoja práca sa zhodnocuje postupne. 

Musíš ho obhospodarovať. Musíš tomu dať 60% času a tých zvyšných 40% môžeš rozložiť do dlhšej periódy a potom to teoreticky vieš nazvať pasívny príjem. Ale neznamená to, že niečo urobíš a do konca života ti to zarába. Ani mojich 350 pôžičkových webov nefungovalo, len asi 3 mesiace.

Hlavne prekonali tú fázu malosti. Veľký problém podnikateľov, ja to zovšeobecním a hoci ja som z Východu, je to ľahšie predstaviteľné.

Ľudia z menej rozvinutých častí Slovenska sa strašne snažia, niečo regulérne dosiahnu, ale potom sa v nejakom momente zastavia a povedia si, že nutne potrebujú to ojazdené BMWčko a veľké hodinky. Takže miesto toho, aby investovali ďalej, kúpia si tieto veci. Toto je ten moment, kedy si musíš uvedomiť, že ešte 2 roky musíš makať a potom si môžeš kúpiť nové BMWčko.

Nehovorím, že máš jesť Májku a chleba a máš prežívať, ale musíš ďalej investovať. Veľkí publisheri to pochopili. Nepoznám ani jedného, ktorí by mali investora alebo ocka, väčšinou je to naopak. Rodičia tomu ani nerozumejú.

Ani moji rodičia nevedia, otec sa ma stále pýtal, či ma nezavrú 😀 Tak som ho ubezpečoval, že nie. Doteraz vie, že robím niečo na internete, a potom príde za mnou nejaký rodinný známy a povie, že potrebuje tlačiareň. Tak mu hovorím, aby si ju teda objednal. A či mu to viem zabezpečiť. Nuž áno, viem mu ju objednať tak isto, ako on sám.

Čiže prerod malého publishera na veľkého je, že ty to musíš hrotiť a keď sa ti to rozbehne, nezaspať. Veľa stredných aj veľkých publisherov by mohlo byť ešte väčších, keby si uvedomili, že musia budovať firmu a nie zostať na jednom leveli. Strední publisheri robia často chybu, že nezačnú včas, alebo nikdy, zamestnávať ľudí a tvoriť tím.

A ešte s čím sa často stretávam je, že začnú makať, ide im to, skĺznu do iného biznisu, ktorý je skôr kšeftársky a je to všetko, len nie pasívny príjem. Preto sa podnikatelia rozdeľujú na kšeftárov a tých, ktorí budujú firmy. Kšeftár má okamžitý výkon oveľa väčší, ale tí, ktorí budujú firmy, budujú pasívny príjem. A buduješ vec, ktorá má na konci dňa fungovať teoreticky sama a musíš ju už iba zveľaďovať. 

Áno. Nemá usúdiť, že môže dať 500€ na lízing a 500€ na hypotéku. Má usúdiť, nech býva ešte tam, kde je a z 1500€ dávať 1000€ na rozvoj. A ďalší mesiac bude mať 1600€ a tak ďalej.

Ale ak to prefláka, bude mať stále tých 1500€, resp. mu to bude klesať. To je ten rozhodovací moment, kedy si musíš povedať, že teraz sa budeš ešte 2 roky snažiť a potom si kúpiš, čo chceš.  

Nie, keď ti to bude cashflow dovoľovať.

Spomínal si, aké máme my obraty. Kúpil som si auto a pred týždňom som kúpil auto žene, lebo máme ďalšie dieťa na ceste. Hoci už pred 3 rokmi som mohol kúpiť nejaké iné auto, aby sme boli cool. Ale prečo by som to robil?

Radšej som mohol zobrať nového človeka alebo 2 ďalšie brigádničky a hrotíš to ďalej. Potom si kupuješ veci, ktoré ti v princípe ani netreba. 

Jednak si myslia, že to vedia najlepšie, čo je väčšinou fakt pravda. Ale podľa mňa je to vykročenie z komfortnej zóny. Boja sa, že čo ak nájdu človeka a nepôjde to? No, vyhodíš ho. Tak funguje trhový mechanizmus.

Zoberieš človeka, vysvetlíš mu, zistíš, že po 2 mesiach to nefunguje, tak mu povieš kámo, sorry. Ale ešte som nevidel prípad, kedy by sa toto reálne stalo, že by toto reálne musel niekto spraviť. Začni brigádnikom, tromi, zober si kancel, keď to nebude fungovať, skipneš kancel a si tam, kde si bol.

Prinajhoršom spáliš čas a nejaké peniaze. Ale bez toho sa nepohneš. O to je to horšie, že ak buduješ veci na sebe, nevieš ich predať. Keď vybuduješ vlastný web, o ktorom iba ty vieš, ako funguje, komu ho predáš? Akonáhle budeš delegovať, vieš urobiť projekt samostatný už od začiatku.

Mám kolegu Dávida, ktorý vie po slovensky, po maďarsky aj po anglicky. Ja po anglicky dobre neviem. A paradoxne to, že ja neviem po anglicky je výhoda pre firmu, pretože všetko, čo sa rieši, neriešim ja, ako zakladateľ. Ale všetko rieši Dávid, ktorý nemá podiel vo firme, je zamestnanec, a nie je to celé závislé na mne, ako na CEO.

Čiže zamestnanci si musia riešiť všetko sami, majú zodpovednosť, ja im s tým ani neviem pomôcť, pretože zvyknem napísať nejaký email a potom mi Katka povie, aby som neposielal emaily po anglicky, lebo je to hanba 😀 

Veľa ľudí dramatizuje, premýšľa, ja som opak a väčšinou je to výhoda. Miesto toho, aby som brutálne premýšľal, urobím 100 vecí, z nich je 20 zle, ale stále máš tých 80. Ale ak piluješ 4 veci a nakoniec sú 3 zo 4 zle…

Môj kamoš mi hovoril, že obrazne má 1 bazuku, ktorú leští a občas vystrelí, a ja mám 2 gumipušky a strieľam, kde príde do tmy. Ale niečo trafíš. Ale on vystrelí a aj tak netrafí. Takže skúšať. Čo sa ti môže stať? Nemusíš sa ničoho báť.

Musíš si pri každom rozhodnutí položiť otázku - čo najhoršie sa ti môže stať? A väčšinou to nie je úplne dramatické. Nehovorím, že máš predať teraz byt, to sa ti môže stať niečo nedobré.

A ďalšia vec, ktorú zvyknem hovoriť je, že ak sa k niečomu nevieš odhodlať, musíš si uvedomiť, že je to 30 sekúnd strachu. Sám sebe poviem, si taký trápny, nevieš byť 30 sekúnd odvážny? Čo sa ti môže stať, keď ideš za nejakou babou na bare? No pošle ťa do riti a si tam, kde si bol. Ak nevieš byť 30 sekúnd odvážny, nemáš podnikať.

Nie si človek, ktorý vie niesť podnikateľské riziko. Obidve cesty, podnikateľská či nepodnikateľská, sú správne. Najhoršie sa majú ľudia, ktorí sa majú rozhodnúť, alebo sú na pol ceste. Potom nie si dobrý zamestnanec, ani podnikateľ. Sú veľmi vzácni ľudia, ako Dávid alebo všetci moji ľudia v Dognete, ktorí by teoreticky mohli mať svoju firmu. Ale sú to typy ľudí, ktorí nechcú niesť podnikateľské riziko. A musíš sa čím skôr rozhodnúť, čo chceš byť. Lebo obidve cesty sú správne, len niekto je taký a niekto taký. 

Ja som sa asi podnikateľom nenarodil, neviem odkiaľ by som mal vlohy, keďže nikto z našej rodiny nepodniká. Nemal som sa ako narodiť podnikateľom. Stal som sa ním, keď za mnou otec prišiel, keď som mal 15 rokov a hovorí: ''Števo, my ti dáme čo máme, ale veľa toho nebude''.

Takže som si uvedomil, že musím ísť roznášať noviny za 200 korún mesačne, aby som si mal za čo kúpiť domény a každú sobotu ráno o 7 som ich išiel roznášať. 

Najhoršie, čo sa môže stať je regulácia trackingu, že už sa to technicky nebude dať robiť tak, ako doteraz. Všetci dramatizovali s GDPR. My nemáme žiadne osobné údaje, jediné, ktoré máme sú údaje publisherov a inzerentov. Ale z cookies a IP adresy nevieš identifikovať človeka. Na Slovensku dáš IP adresu a nevieš ani geolokáciu.

Affil vie ohroziť skôr legislatíva ako nejaký Amazon. Prečo by mal ísť na 5 miliónový trh robiť support, robiť úplne všetko? Načo by to robili, keď môžu otvoriť Bulharsko, ktoré už má 10 miliónov ľudí, Rumunsko, ázijský trh. Prečo by mali ísť na hyper konkurenčný trh ako je slovenský, nemali by sem čo iné priniesť.

A štandard služby Amazonu je podľa mňa ešte nižší, ako je napr. štandard služby v Česku alebo na Slovensku v rámci eshopov. Máme väčšinou doručenie nasledujúci deň. Nemali by čo priniesť a skôr otvoria trh, ktorý nie je rozvinutý a vedia priniesť štandard, ktorý je biznisovo udržateľný a je neuveriteľný oproti tomu, čo tam existuje. V Rumunsku, alebo v Thajsku, kde je jasné, že zaberú market share brutálne rýchlo, čo na Slovensku by sa až tak rýchlo nedalo. Máš tu Alzu, Mall group… Peniaze a čas, ktoré by museli investovať tu, keď investujú inde, vrátia sa im skôr a rýchlejšie. 

Podľa mňa nebude úplne iný, ako teraz. Myslím si, že nič dramatické sa nestane. Jedine tá legislatíva nielen technického rázu. To sa môže zmeniť. Ale nič zásadné.

Čo sa deje v affile v západnej Európe rovná sa kupónové a cashbackové weby - tomu sa my snažíme čo najviac vyhnúť. Preto sa snažíme robiť obsahových publisherov. Sme jedna z mála sietí, ktorá má drvivú väčšinu konverzií z obsahových publisherov a nie z cashbackových a kupónových. Čiže snažíme sa veľmi aktívne budovať trh tým smerom, aby sa nestalo to, čo v Británii, v Nemecku aj vo Francúzsku. Že affil = kupóny a cashbacky.

Dúfam, že toto udržíme a že budeme motivovať publisherov robiť content. Pred 5 rokmi sme si asi nehovorili, že Google vie byť ťažší, ale významne ťažší ako teraz, už nebude. Nevieš už robiť veci, ktoré sa dali robiť pred 5 - 10 rokmi.

Jediné, čo sa s affilom môže stať, je podľa mňa dramatická zmena správania sa ľudí na internete. Akonáhle sa začnú viac využívať voice search, niečo sa stane, vymyslia implantát do oka… stále bude priestor robiť obsahové weby, či už vo voice formáte alebo v akomkoľvek inom.

Viem si predstaviť, že tu budeš mať domáceho asistenta a povieš mu, mám hemeroidy, čo mám robiť? On ti povie, mám tu 4 články, ktorý ti mám prečítať? Prečíta ti a povie, že tu je odporúčanie na tento produkt. Chceš si ho kúpiť? Áno chcem. A prejdeš cez affil link a zase to môže fungovať. Ten asistent vykoná akoby konverziu. Ale môže to affil do nejakej miery zasiahnuť.

Tých je viac. Spálil som desiatky, možno až stovku tisíc eur na projektoch, ktoré boli úplny fail. Teda nie úplne, stále to do nejakej miery vyšlo. Ale vzhľadom k tomu, že sa nebojím skúšať veci, veľa peňazí spálim. Neboli to nejaké dramatické faily. Napr. sme robili katalógový systém, ktorý by bol super pred 5 rokmi, ale dneska je mŕtvy. 40 tisíc € fuč.

Do vývoja, do iných vecí a potom zistíš, že je to blbosť. Možno keby som si spravil research by mi vyšlo, že je to blbosť. Ale to by mi pred 4 rokmi vyšlo, že aj Dognet je blbosť. Nestrelíš, nedáš gól.

Nečítam knihy, počúvam audio knihy. Ale strašne veľa mi dali rozhovory, čo robí Jirka Rostecký na Mladom podnikateľovi. To je brutálna vec, ak to sleduješ úplne od začiatku.

Čítal som Jobbsa, aj Globální samoobsluha, ale nie sú tam také pointy, kedy by som si pred spaním povedal, že ty vole!

Jediná knižka, ktorú som celú prečítal bola Prázdniny so strýcom Rafaelom, aj to s plačom v altánku, lebo ma mama prinútila. A keď som čítal Harryho Pottera 1, ktorého ma tiež mama donútila,v polovici som prišiel na to, že je to Hermiona, nie Harmonia. Takže asi tak ja čítam knihy.

Riadim sa tým, že nechcem vyhorieť, alebo mať zlé pocity z toho, že som niečo niekedy podcenil. Tak si stále hovorím, že musím v každom momente urobiť to najlepšie, čo sa v tom momente dá spraviť.

Preto chodím na angličtinu, aj keď sa mi nechce. Keď si poviem, že nejdem - ale ja môžem ísť. Je to len trápna výhovorka. Nesmie v tvojom živote existovať výhovorka, že sa mi nechce. Môžem íst na angličtinu, nezoberie mi to nič, ani rodina o nič nepríde, ani firma ak tam budem 2 hodiny a ani to veľa nestojí. Tak to proste musím spraviť.

Nechce sa mi chodiť cvičiť. 3 roky chodím a tak sa mi nechce, že radšej na tú angličtinu chodím. Ale chodím, lebo je to správna vec a v tom momente to musím spraviť, lebo by ma potom bolel chrbát a bol by som tučnejší.

Takže moje motto je, aby si v každom momente spravil najlepšie, ako vieš, a keď si to vieš povedať, nemusíš mať zlý pocit, keď sa niečo pokazí.

Aj ja ďakujem.