145. Lukáš Bonko (Burza cenných papierov v Bratislave): Cenné papiere sú podľa mňa oveľa bezpečnejšie ako kryptomeny #rozhovor | Podnicast

145. Lukáš Bonko (Burza cenných papierov v Bratislave): Cenné papiere sú podľa mňa oveľa bezpečnejšie ako kryptomeny #rozhovor

Lukáš Bonko je riaditeľ bratislavskej burzy cenných papierov.

V 145. epizóde Podnicastu povedal, ako sa dostal na pozíciu riaditeľa, ako funguje burza, s akým podielom vstupujú firmy na burzu, aký je výnos pri dlhopisoch, ale aj to, aký je ich biznis model.

Sponzorom 145. epizódy Podnicastu je Goriffee, slovenská pražiareň situovaná v Bratislave. Za jej vznikom stojí Erik Šimšík, Matej Hambalko a Amir Al Jabri, ktorí si dávajú záležať na vzťahoch s farmármi. Ich mottom je, že vždy je čas na skvelú kávu.

V tomto rozhovore sa dozviete:

  • ako sa dostal na pozíciu riaditeľa bratislavskej burzy cenných papierov a kde predtým pôsobil (1:15),
  • aký mal zámer pri príchode do tejto funkcie (2:18),
  • čo spôsobilo prepad v uzatváraní obchodov a ako to vidí do budúcna ( 2:51),
  • či je štandardné, že 92 % obchodov je s dlhopismi a iba 8 % s akciami a či im takýto stav vyhovuje (5:55),
  • aký bol trend v zahraničí počas korony a či nie je riešením zapojiť malých investorov do obchodovania s akciami (7:32),
  • ako funguje burza (10:26),
  • či je potrebné zvyšovať povedomie o slovenských firmách, do ktorých je možné investovať (14:40),
  • prečo firmy vstupujú na burzu (17:28),
  • či je burza vhodná aj pre startupy (19:23),
  • s akým podielom vstupujú firmy na burzu (21:20),
  • čo všetko musí firma spĺňať pri procese zalistovania na burzu a aké sú kroky (23:06),
  • ako funguje due diligence (29:57),
  • aká musí byť forma firmy (30:54),
  • ako funguje ocenenie firmy a z čoho vychádza (31:40),
  • či firmy podliehajú kontrole hodnoty (33:22),
  • aké sú podmienky na slovenskej burze (34:36),
  • koľko firiem je na burze zalistovaných a z akých sú sektorov (35:56),
  • aký je výnos pri dlhopisoch (40:02),
  • ako funguje odpredanie cenných papierov (40:56),
  • aký je biznis model burzy (43:20),
  • koľko ľudí sa stará o burzu (44:58),
  • aká je stratégia rastu (46:23). 

Kde všade môžete počúvať Podnicast?

Klikni sem, ak chceš počúvať na Spotify

Spotify

Klikni sem, ak chceš počúvať na Stitcher

Stitcher

Klikni sem, ak chceš počúvať na Apple Podcasty

Apple podcasts

Klikni sem, ak chceš počúvať na Google Podcasts

Google podcasts

Profil respondenta

Odkazy na sociálne siete:

pozícia vo firme:

  • Lukáš Bonko je riaditeľ burzy cenných papierov v Bratislave.
lukáš bonko

Základné informácie:

  • vyštudoval ekonomickú univerzitu v Bratislave,
  • predtým, ako sa stal riaditeľom, pôsobil v poradenskom biznise a v správcovskej spoločnosti,
  • Lukáš Bonko tvrdí, že na našom trhu chýbajú investori, pretože sa skôr zameriavajú na zahraničné trhy, ktoré sú často dostupnejšie. 
lukáš bonko 145

Pred rozhovorom. Lukáš Bonko a Peter Chodelka. 

Burza cenných papierov v Bratislave vznikla  zakladateľskou zmluvou v januári v roku 1991, pričom je jediným organizátorom regulovaného trhu s cennými papiermi na Slovensku. Pán Bonko vy ste sa stali novým riaditeľom burzy len pred pár mesiacmi, konkrétne vo februári tohto roka. Povedzte nám, kde ste pôsobili predtým a ako ste sa dostali na takúto zaujímavú pozíciu. 

Predtým som pôsobil v jednej správcovskej spoločnosti a ešte predtým som pôsobil v poradenskom biznise, no a skôr, ako som sa stal generálnym riaditeľom, som najskôr pôsobil ako člen predstavenstva burzy cenných papierov a následne po zmene generálneho riaditeľa a výberovom konaní som sa stal taktiež generálnym riaditeľom.

Takže už ste tú burzu trošku spoznali, keď ste nastúpili na pozíciu riaditeľa. 

Áno, mal som tú príležitosť spoznať bližšie burzu a pripraviť sa na ďalšie kroky.

S akým zámerom ste prišli na túto pozíciu?

Zámerom je rozvinúť burzu, posunúť ju vpred, zmodernizovať ju, spraviť ju viditeľnejšou. Samozrejme, je dôležité si uvedomiť, že burza je veľmi prísne regulovaný subjekt, takže musíme uchovávať kontinuitu biznis modelu a v prvom rade ponúkať fungujúci trh. To znamená, že môžeme robiť internú modernizáciu a zlepšovať služby pre našich členov.

Na bratislavskej burze sa v roku 2020 uzavreli obchody v celkovom objeme 192 miliónov eur, pričom v medziročnom porovnaní sa objem obchodov prepadol, rok predtým bol 192 miliónov eur. Čím bol tento prepad zapríčinený a ako to vidíte do budúcna? Bude tam prepad alebo to chcete otočiť? 

Ten prepad je dlhodobý. Vyplýva z toho, že na burze je čoraz menej titulov, s ktorými obchodujú ľudia a spoločnosti. Tento trend bol spôsobený aj koronakrízou, ktorá zasiahla všetky sektory. Môžeme to vidieť na znížení objemov nových dlhopisov, keď nerátame tie štátne. Chceme to zvrátiť aj tým, že uvedieme nové produkty.

Od 1. januára chceme zaviesť možnosť obchodovania do sicav fondov, na čom intenzívne pracujeme. Je to trend posledných možno dvoch rokov. Tieto sicav fondy majú záujem byť obchodované na burze, zároveň by sme boli radi, keby sa nám podarilo priniesť aj nové emisie. Ale Slováci nie sú veľmi zvyknutí na investovanie na slovenskom trhu, je to pomerne náročné, a to z dvoch dôvodov. Jednak chýbajú investori, resp. sú viac zameraní na zahraničné trhy, ktoré sú dostupnejšie, keďže vám stačí stiahnuť si aplikáciu a môžete začať obchodovať, zatiaľ čo na Slovensku musíte ísť do banky alebo k inému členovi burzy.

Taktiež aj spoločnosti, ktoré sú na Slovensku, nie sú zvyknuté financovať sa cez burzu. Vyplýva to aj z minulosti, ale aj z celkového európskeho prostredia, ktoré je zvyknuté na financovanie cez bankový sektor a menej už cez kapitálové trhy. Takže je to skôr taký celoeurópsky trend.

Verím ale, že je tu veľký potenciál do budúcnosti na financovanie aj cez kapitálový trh, keďže veľa firiem, ktoré boli založené v 90. rokoch, postupne chce odovzdať žezlo novej generácii a práve burza môže vytvárať prostredie, ako to spraviť efektívne a transparentne. Dokáže umožniť aj vstup nových investorov, ktorí by priniesli know-how a nový kapitál. Firmy sa nemusia zadlžovať, to je výhoda financovania cez kapitálový trh, ak teda vstúpia cez IPO, uvedenie vlastných akcii. Samozrejme, vždy sa môžu financovať aj cez dlhopisy, ktoré majú v porovnaní s úvermi svoje výhody. Neplatíte mesačnú splátku, platíte to až na konci celého obdobia, to môže byť dlhšie napríklad ako v prípade bežných úverov.


Spomínate dlhopisy a akcie. Našiel som na internete, opravte ma, ak sa mýlim, že 92 % obchodov je s dlhopismi a iba 8 % obchodov je s akciami. Je to stav, ktorý vám vyhovuje a je to normálne alebo by ste to chceli zmeniť? Spomínali ste, že firmy sa nemusia zadlžovať, môžu predávať podiel na firme, ale v realite to môže vyzerať inak. 

Keď sa pozrieme na iné kapitálové trhy, tento stav nie je štandardný. Štandardne sa viacej obchoduje s akciami, ale je to zapríčinené tým, že investori vnímajú dlhopis ako bezpečnú investíciu, ktorá nemá takú volatilitu. Keď máte napísaný konkrétny úrokový výnos, ktorý dostanete,  pre firmy to tiež znamená, že sa nevzdávajú vlastníctva. Objem obchodov sa zvyčajne pohybuje okolo 10 % , čo sa týka akcii. Tento trend je ale veľmi ťažké zvrátiť len z našej strany. Ide o celkové nastavenie spoločnosti, aby si uvedomila, že vpustiť nového investora, znamená pre firmy veľa benefitov. Zároveň môžete rásť organicky , nemusíte rásť cez úvery, ale to je beh na veľmi dlhé trate, zmeniť tento stav na Slovensku.

Spomínali ste koronu. V zahraničí bol trošku opačný trend. Počas korony sa individuálni investori pustili viac do obchodovania, predpokladám, predovšetkým s akciami. Nie je toto možno cesta? Zapojiť obyčajných ľudí a malých investorov do obchodovania s firmami na burze?

Keď sa pozrieme na Spojené štáty, kde to bolo najviditeľnejšie, ten nárast bol spôsobený aj tým, že ľudia dostali rôzne dávky, priamu pomoc a veľká časť týchto dávok skončila práve na akciových trhoch, samozrejme, aj v kryptomenách. To bol čiastočne jeden z nárastov. Druhým prvkom je, že máme veľmi lacné peniaze prakticky všade na svete, takže aj inštitucionálni investori využívajú tieto  zdroje na investovanie na kapitálových trhoch. Na Slovensku nebola tá priama pomoc taká významná a ľudia nemajú vo všeobecnosti vybudované veľké úspory. Tiež sú zvyknutí držať ich v bankách, kde sa úrokové sadzby pohybujú v súčasnosti okolo nuly. Poprípade, nakupujú dlhové cenné papiere často mimo burzy. Tie cenné papiere, ktoré sú mimo burzy, nemajú vždy najvyššiu kvalitu. Je tam však veľa výnimiek, skôr ide o prístup jednotlivých emitentov, ako dôveryhodne informujú o svojej finančnej situácii.

Keď je niečo na burze, tak máte istotu, že to prebieha transparentne, viete si nájsť veľa informácii o firme a dokážete posúdiť aj jej kvalitu a stabilitu. Rozdiel oproti dlhopisom, ktoré sú ponúkané na priamy predaj verzus obchodované na burze, je v tom, že nekvalitné aktívum, je jedno či je to aktívum alebo dlhový cenný papier, je okamžite ohodnotený novou cenou.

Viete, keď je niečo vo výpredaji, tak ten záujem je pravdepodobne nižší. Môže tam byť akýkoľvek dôvod, napríklad horšia finančná situácia. Naopak, firmy, ktoré majú vyššiu cenu na dlhopisoch, ako bola nominálna hodnota, znamená to, že je tam vysoký dopyt a že je aj pravdepodobne vyššia kvalita tej emisie. Burza dáva neustále nálepku novej ceny na jednotlivé emisie, zatiaľ čo, keď si kupujete niečo na priamo mimo bežného trhu, vždy to kupujete za starú cenu, ktorá tam bola nalepená niekoľko rokov. Burza vám dáva tú cenovku aj niekoľkokrát za deň.

Keď si chcem kúpiť cenný papier zo slovenskej burzy. Aké mám možnosti?

Burza funguje na členskom princípe. To znamená, že neviete prísť priamo na burzu a kúpiť si od nás cenné papiere, ale musíte ísť za jedným z našich členov. Zoznam nájdete na našej stránke, je ich približne desať. Vo všeobecnosti tam patria najväčšie banky a obchodníci s cennými papiermi. Prídete za nimi a cez nich môžete požiadať o kúpu akcií. Môžete si vybrať cez našu stránku, na ktorej môžete vidieť jednotlivé emisie, ktoré sú u nás umiestnené alebo sa môžete poradiť v banke alebo u obchodníka s cennými papiermi.

Predpokladám, že veľa Slovákov nejde pri investovaní do hĺbky, veľmi si nezisťujú o tých firmách. Majú peniaze na účte a investujú iba tam, kam im poradí banka. Nie je cesta, že by ste sa dohodli s bankami, že: „Tu máme zaujímavé cenné papiere, skúste ich odporučiť svojim klientom.“ Alebo toto nemôžete urobiť, keďže ste nezávislá organizácia?

Presne ako hovoríte, touto cestou nemôžeme ísť. Burza je inštitúcia, ktorá vytvára trh. Pre bratislavských poslucháčov to môžem porovnať  s trhoviskom Miletičová, ktoré funguje taktiež tak, že umožní jednotlivým obchodníkom, aby tam predávali svoje produkty a aby tam prišli ľudia. Udržiavajú podmienky, kvalitu prostredia, snažia sa ju zlepšovať a tak isto funguje aj trh s cennými papiermi. Ponúkame stretnutie ponuky a dopytu, ale ľudia sa musia sami rozhodnúť, čo je pre nich najzaujímavejšie. Nemôžeme povedať: „Kupujte tieto akcie,“ to je vždy na rozhodnutí danej osoby, cez ktorú príde. Vidím tu však nevyužitý potenciál. Jednak pre našich členov, ale aj pre ďalších účastníkov finančného trhu, na to, aby boli aktívnejší.

Na Slovensku chýba investičné bankovníctvo. Samozrejme, je tu v určitej forme, ale nie je také rozsiahle ako v iných krajinách. Investičné bankovníctvo je to, čo by malo prinášať nové cenné papiere a malo by sa aktívne snažiť vyhľadávať klientov, ktorí by nakúpili tieto cenné papiere. Často sú to v európskom priestore aj poradenské spoločnosti, ktoré spravia tú úvodnú previerku due diligence, pomáhajú aj firmám prísť na burzu, prevedú ich cez jednotlivé právne a regulačné kroky, pomôžu im správne naceniť pri úvodnej ponuke a aktívne im môžu pomôcť aj s marketingom. Toto je prostredie, ktoré u nás nie je úplne vybudované. Členovia často fungujú tak, že ponúkajú svoje produkty. Vytvoria si produkt, napríklad dlhopis, ktorý potom predávajú cez svoju pobočku alebo obchodnú sieť. Tento biznis model je zaujímavý, ale na Slovensku nie je až tak rozšírený.

Vyplýva to aj z histórie. V minulosti tu prebehla kupónová privatizácia, ktorá, žiaľ, v ľuďoch, najmä v staršej generácii, ostala zakorenená ako nie veľmi šťastná. Ale to sú doby dávno minulé. Cenné papiere sú z môjho pohľadu omnoho bezpečnejšou investíciou v porovnaní napríklad s kryptomenami. Do kryptomien sa ľudia ešte donedávna nebáli investovať, ale zistili, že to nie je úplne bezpečné. Aj kryptomeny môžu klesať, tak isto ako môže klesať aj cenný papier, ale pri kryptomenách sú tie poklesy ďaleko významnejšie, pretože pri nich nie je ten podklad úplne reálny.

Spomínate privatizáciu a kupónové knižky, ale predpokladám, že tí investori sú už iná generácia. Teraz asi cielite na možno takých ľudí, ako som ja, vo vekovom rozpätí 30-35 rokov. Tí si tú dobu nezažili. Nie je cesta ísť cez modernizáciu a marketing? Nie je potrebné zvyšovať povedomie o tom, že sú tu slovenské firmy, do ktorých sa oplatí investovať? 

Moja vízia, ktorá je moja osobná a bol by som rád, keby vyšla, keďže som fanúšikom kapitálových trhov a burzy všeobecne, je, aby aj slovenské, najmä tie novšie firmy, si uvedomili, že vstup na burzu pre nich znamená veľmi veľa benefitov.

Treba si uvedomiť, že sme v Európskej únii a v eurozóne, to znamená, že naša burza musí spĺňať všetky pravidlá rovnako ako veľké zahraničné burzy. Toto všetko môže dodať vysoký kredit a punc vašej spoločnosti. Je rozdiel, keď prídete za zahraničným investorom a poviete, že ste slovenská s.r.o., máte inovatívny produkt, ste veľmi zaujímavý startup, ale stále ste iba súkromná s.r.o., ktorá nie je verejne obchodovaná. Automaticky sa na vás pozerajú s rezervou a sú opatrnejší. Ale, keď máte spoločnosť zalistovanú na burze v rámci Európskej únie a eurozóny, dodáva vám to vyšší kredit. Môžete povedať: „Áno, sme spoločnosť, ktorá je zalistovaná na burze,“ to znamená, že všetci vedia, že spĺňate veľmi prísne regulačné požiadavky na transparentnosť, že informujete, že ste si museli prejsť kontrolou regulátorov, že v prípade akýchkoľvek problémov vie investor vycúvať alebo naopak dokúpiť akcie.

Čo sa týka vstupu na burzu, proces nie je zložitý. Vedia vám s ním pomôcť banky alebo poradenské spoločnosti, právne spoločnosti, ale aj iní účastníci finančného trhu. Nie je to ani také veľmi drahé, ako je to zaužívané v očiach ľudí. Potenciál je tu veľmi vysoký a bol by som rád, keby sa čoraz viac hovorilo o tejto možnosti vstupu na burzu ako o prostriedku na získavanie zdrojov a zároveň aj na rozširovanie podnikania do zahraničia.

Je získavanie zdrojov hlavným zámerom, prečo firmy vstupujú na burzu alebo ide skôr o získanie kredibility, ktorú ste spomínali?

Je to súhra oboch prvkov. Na burzu vstupujú spoločnosti z obidvoch dôvodov. Dodá vám to kredit a punc stability, ale zároveň získate aj zdroje financovania, ktoré, keď ste uzavretá spoločnosť, neobchodovaná, sú oveľa ťažšie. Väčšinou si musíte nájsť jedného väčšieho investora, ktorý vstúpi s väčším množstvom kapitálu. Takto viete diverzifikovať aj vašich investorov a vaše zdroje a navyše, viete postupne získavať väčšie objemy zdrojov. Ako vám narastá hodnota firmy, viete neustále predávať postupne podiely za vyššiu a vyššiu cenu. Je to motiváciou aj pre vlastníkov a manažérov, aby sa snažili zvyšovať hodnotu firmy.

Ešte by som sa vrátil k požiadavkám. To je často najdesivejší prvok pre spoločnosti. Transparentnosť neznamená veľmi veľa požiadaviek navyše. Ide o informovanie o výsledkoch spoločnosti. Už teraz musia spoločnosti uverejňovať svoje účtovné závierky a k tomuto musíte dodať len niekoľko informácii navyše a dodávate ich potom častejšie, ale nie je to niečo, čo by sa nedalo zvládnuť. Samozrejme, ten štart na začiatku, kým si nastavíte vnútorné procesy a kým si na to zvyknete, môže byť ťažší, ale keď firma pôsobí už 2-3 roky na burze, tak nie je to nič zložité. Sú u nás zalistované aj menšie spoločnosti alebo historické spoločnosti, ktoré stále fungujú a nemajú problém dodávať tieto informácie, takže naozaj to nie je nič zložité.

Spomínali ste startupy. Je burza naozaj aj pre ne?

Ak sa pozrieme na startupy, ja by som ich rozdelil do úplne nových firiem, ktoré sú na trhu 1-2 roky, ale otázka je, že kedy si povieme, že táto firma už nie je startup? Startup môže byť aj firma, ktoré je na trhu napríklad už aj 5-6, ale aj viac rokov, ale stále rastie, stále prichádza s novými inováciami a rozširuje svoje portfólio.

Z môjho pohľadu môže byť startup aj etablovaná firma, ktorá stále dynamicky rastie, takže áno, je to naozaj aj pre startupy, ktoré sú na trhu už niekoľko rokov a dosahujú niekoľko miliónov na tržbách. Nie je to malá firma, ktorá má ešte iba víziu, ale už sa dokázala na trhu presadiť a nechce sa zadlžovať. Prípadne, chce kombinovať dlhové financovanie a financovanie cez akcie. V tom je ten benefit. Ak získate nových investorov, oni vám môžu priniesť aj know-how a to neznamená, že sa pripravujete o zisk. Znamená to, že ten zisk môže narásť.

Ak vstúpi investor s 50 %, môže to znamenať, že ak si zvýšite tržby dvojnásobne, tak ten zisk je stále rovnaký, ale zároveň, zvyšuje sa hodnota vašej spoločnosti. Ak by sa v budúcnosti pôvodný majiteľ rozhodol odpredávať ďalšie akcie, tak ich bude pravdepodobne odpredávať za vyššiu cenu a už je tam aj tá motivácia budovať firmu. Malý investor má vždy záujem pozerať sa na krátkodobé výsledky, to je zvyčajne dividenda a veľký investor, strategický, sa práve pozerá na dlhodobý rast a hodnoty spoločnosti.

Vstupujú na burzu firmy s celým podielom alebo dajú iba časť podielu na burzu a časť si nechajú?

Na Slovensku sme veľa tých vstupov nemali. IPO sme na Slovensku, žiaľ, ešte nemali. Pritom v prípade IPO ponúkame nulové vstupné poplatky. To znamená, že ak by sa firma rozhodla vstúpiť na burzu, nám nemusí platiť nič. Jediné, čo bude tú firmu stáť, budú poradcovia a v tomto prípade ten, kto príde prvý, pre toho to bude veľmi dobrý marketing. Ak by to bola banka alebo poradenská spoločnosť, tak je to veľký marketing, že to dokážu spraviť. Stavali by sa k tomu iným spôsobom, možno by sa vedela tá spoločnosť aj dohodnúť na zaujímavých podmienkach.

Čo sa týka toho, aký objem akcií dávajú firmy, keď sa pozrieme do sveta, zväčša nedávajú celý podiel. Je to na rozhodnutí spoločnosti, koľko percent z akcií je ochotná tam umiestniť. Zvyčajne hovoríme, že ide o objem cez 30 %, ale ide o rozhodnutie daného podniku.

Poďme sa pozrieť na proces zalistovania firmy na burze. Aké sú kroky a čo všetko musí firma spĺňať?

Vychádza to zvnútra firmy, kde si manažment alebo aktuálni vlastníci musia ujasniť, čo je ich cieľom. To je veľmi dôležité rozhodnutie, lebo tie ciele sú rôzne. Cieľom môže byť iba získanie dodatočného financovania, kompletný exit, môže ísť aj o odovzdanie časti akcií novým nástupcom a zároveň získanie nových investorov. Toto si musia firmy ujasniť a z toho vyplýva nastavenie celej stratégie vstupu na burzu.

Prvým krokom sú konzultácie a predbežné ocenenie spoločnosti. To znamená, že firma si môže buď internými možnosťami spraviť aspoň indikatívne ocenenie, ale zvyčajne ide za poradcami, ktorí pomôžu s ocenením spoločnosti a predbežne skonzultujú, či je pre nich vhodné vstupovať na burzu a ak áno, akou formou. Druhým krokom býva tzv. due diligence. Ide o hĺbkovú previerku spoločnosti, ich finančných výkazov, zároveň sa posudzuje biznis plán, projekcie na najbližšie roky a stratégia spoločnosti. Tam sa pozerá spoločnosť, ktorá robí tú due diligence, na to, aké by tam mohlo byť ocenenie a či tam nie sú nejaké riziká. Ak sú, ako sa k tomu postaviť. Vplýva to aj na to úvodné ocenenie spoločnosti. Ďalším krokom je rozhodnutie valného zhromaždenia o vstupe na burzu a na základe konzultácií s poradcami začnú pripravovať ďalšiu dokumentáciu. Je veľmi dôležité pripraviť tzv. prospekt cenného papiera.

Ide o štandardizovaný dokument, ktorý je pre celú Európsku úniu rovnaký a schvaľuje ho Národná banka. V ňom sú základné náležitosti o spoločnosti, o danom cennom papiere a sú tam základné informácie. Je to základná previerka zo strany regulátora. Tento prospekt musí následne schváliť Národná banka na základe žiadosti emitenta. Môžu prebiehať aj rôzne diskusie o upresneniach o niektorých zmenách a doplneniach, tak, aby to bolo v súlade so zákonom a aby to bolo čo najviac transparentné.

V prípade burzy je dôležité, aby bol budúci investor čo najlepšie informovaný a tým pádom aj chránený, aby sa mohol informovane rozhodnúť o tom, či má pre neho daný cenný papier aj hodnotu. Následne dochádza k zverejneniu emisných podmienok a schváleného prospektu cenných papierov. To už slúži iba na informovanie verejnosti. Ďalšie kroky sú na rozhodnutí spoločnosti. Ak chce získať veľa investorov, mala by si spraviť marketing. Ten prebieha formou stretnutí s budúcimi akcionármi, prípadne s firmami, ktoré vedia pritiahnuť investorov. Môže to byť niekto, kto sa zaoberá investičným bankovníctvom a vie združiť kapitál. U nás to môžu byť obchodníci s cennými papiermi, banky, ale aj napríklad business angels, ktorí vedia spraviť promo a marketing tejto spoločnosti.

Ďalej existuje ešte taká technická záležitosť – manažér emisie, ten robí tzv. book building. Buduje knihu na základe dopytu od budúcich investorov. Následne sa, veľmi v stručnosti, môže tento titul postupne dostať na burzu. Sú tam ešte ďalšie právne a technické kroky – komunikácia s centrálnym depozitárom, podanie žiadosti o prijatie na burzu cenných papierov a vo finále je to začatie obchodovania s akciami. S týmto vie pomôcť poradca alebo manažér emisie, keďže je tam veľa technických záležitostí. Na stránke máme pripravené stručné informácie o jednotlivých krokoch, môžete to nájsť v informáciách o emitentoch a máme aj pripravené interné prezentácie, ktoré vieme, samozrejme, záujemcom poskytnúť. So záujemcami sa vieme nezávisle porozprávať. Ale my nie sme poradcami, to si treba uvedomiť. Dokážeme poskytnúť informácie, budeme veľmi radi nápomocní, ale poradenská časť a vstup, musí manažovať vždy niekto externý, pretože sme nezávislá inštitúcia.

Ako dlho trvá tento proces?

Záleží to od veľkosti a zložitosti firmy, ale aj od toho, ako intenzívne spolupracuje s manažérom emisie a s jednotlivými poradcami. Najkratší možný termín, o ktorom môžeme hovoriť, sú tri mesiace v prípade naozaj jednoduchého procesu. Pri zložitejších procesoch, ale za silnej kooperácie spoločnosti s poradcami a Národnou bankou, môžeme hovoriť o šiestich. Niekedy to môže byť jeden až dva roky, ale pri dvoch rokoch sa rozprávame o veľkých podnikoch, ktoré majú nadnárodný charakter. Pri nich je zložitá už len tá vnútorná previerka – due diligence, čiže povedal by som, že do jedného roka vie byť spoločnosť umiestnená na burze.

Kto robí due dilegence a ako to funguje?

Štandardne sú to auditorské spoločnosti, ale môže to byť ľubovoľný prvok, ktorý sa zaoberá investičným bankovníctvom, takže môže to byť aj banka, ktorá spolupracuje externými poradcami. Ide o externého poradcu, lebo malo by to mať punc nezávislosti, je to aj v niektorých krokoch požadované, aby tam bol vstup nezávislého prvku.

Opýtam sa jednoduchú otázku. Tá forma firmy musí byť akciová spoločnosť alebo to môže byť aj s.r.o.?

Musí to byť akciová spoločnosť.

Takže ak mám s.r.o., musím ju previezť na akciovú spoločnosť?

Áno, najskôr sa to musí previezť. Tam je dôležité, aby tie akcie boli zaknihované, aby boli v centrálnom depozitári. Je dôležité si uvedomiť, že akonáhle ide akciová spoločnosť na burzu, prevoditeľnosť cenných papierov je voľná, čiže ktokoľvek si môže akcie kúpiť. Nemôže sa to obmedziť v štatúte spoločnosti, že by prevoditeľnosť bola limitovaná. To je zásadné, že tie akcie sú voľne predajné.

Ocenenie firmy je klasické? Že sa zoberie zisk, nejaká EBITDA a vynásobí sa multiplikátorom?

Toto môže byť úvodný krok, ale skôr by som povedal, že by to bol informatívny krok pre vlastníkov, čo si môžu urobiť aj sami, aby si zhruba vedeli ohodnotiť svoju spoločnosť. Ale celkovo to ocenenie vychádza zo špecifík spoločnosti. Najobľúbenejšie sú kombinácie rôznych metód. Často sa využíva discounted cash flow metóda. V praxi to znamená, aké voľné cash flow sa dá priradiť k jednej akcii a od toho sa dá potom určiť, aká hodnota tej akcie by mala byť.

Vždy sa ale kombinujú aj multiplikátori, pozerá sa na porovnateľné spoločnosti a je veľký rozdiel medzi spoločnosťou, ktorá sa zaoberá vlastníctvom a prenájmom nehnuteľností, keďže tam je aj ten cash flow dôležitý, ale gro hodnoty firmy je postavené na majetku, takže tam sa bude skôr oceňovať ten majetok. Naopak firma, ktorá je softwarová, bude mať toho majetku menej, ale jej benefity pre investorov sú práve v generovaní budúceho cash flow, ktoré sa dá projektovať rôznymi spôsobmi, pretože tá firma môže byť v súčasnosti v okolí červených čísel alebo nuly. Tam ide potom o realistickú projekciu do budúcnosti, ktorú musí posúdiť manažér emisie, resp. subjekt, ktorý robí due diligence.

Na americkej burze sa párkrát stalo, napríklad v prípade WeWork, že firma, ktorá chcela vstúpiť na burzu, povedala, že má hodnotu napríklad sedem miliárd, no burza im povedala, že ich hodnota je maximálne tri miliardy. Funguje takéto niečo aj u vás? Kontrolujete či firma nebola nadhodnotená a či je ich hodnota reálna?

Vrátil by som sa k tomu, že prvé IPO nemáme ešte za sebou.

Takže to platí iba pri IPO?

Áno, v podstate, ale burza sa stále pozerá na to, čo prijímame. To znamená, že ponúkame trh, ale vždy sa pozeráme aj na dokumenty, či si prešli celým tým procesom a či spĺňajú všetky náležitosti. Je to potom samozrejme na investoroch, ako oni ocenia tú spoločnosť, ale tých pravidiel, ktoré nás viažu a ktoré nám umožňujú zasiahnuť do nacenenia, je viacero. V prvom rade je to postavené, rozprávame sa o štandardnej spoločnosti, na rozhodnutí trhu a splnení ostatných podmienok.

Čo sa týka podmienok počas toho, ako je firma na burze, aké to sú? V Amerike sú výročné správy, v ktorých musia všetko transparentne dokladať a sú tam aj rôzne vyjadrenia manažérov a zakladateľov, aby mali investori prehľad o tom, čo sa deje. Sú tam aj strategické veci, napríklad čo plánujú spoločnosti, ako sa im darí, dokonca aj to, ako vnímajú konkurenciu. Je niečo takéto aj na slovenskej burze?

Je to prakticky úplne totožné. Regulácia v rámci Európskej únie, ktorá sa vzťahuje aj na nás, je vo veľa ohľadoch porovnateľná s americkou legislatívou, takže áno, tie spoločnosti musia informovať viac, ako je bežné pre štandardnú s.r.o, ale ten rozsah záleží od veľkosti spoločnosti. Je rozdiel, či máte zalistovanú veľkú rafinériu alebo malý startup. Od toho sa odvíja rozsah informovania.

Koľko firiem je u vás zalistovaných a z akých sú sektorov?

Čo sa týka akcií, je to cez štyridsať emisií na štandardných regulovaných trhoch. Celková kapitalizácia tohto roka bola okolo dvoch miliárd eur. Medzi tri najväčšie firmy, ktoré sú aj v indexe SAX – slovenskom akciovom indexe, patrí Tatra banka, Tatry mountain resorts a Biotika. Už len z týchto troch spoločností môžete vidieť, že sa tam nachádza finančný sektor, máme tam sektor služieb a aj spoločnosť, ktorá sa zaoberá výrobou liečiv, takže sú tam všetky firmy zo všetkých sektorov. V minulosti sme mali aj Slovnaft, ktorý odišiel a mali sme aj ďalšie banky. Nie je to obmedzené pre jeden konkrétny sektor. Burza je otvorená naozaj pre všetky sektory.

Keď sa pozrieme na stranu dlhopisov, ktoré sú mimoriadne obľúbené, tak tam máme cez 200 emisií s trhovou kapitalizáciou tohto roka okolo 60 miliárd eur. Dlhopisy sú rovnako zo všetkých oblastí a sektorov. Často sa využívajú na projektové financovanie projektov, či už developerskeho alebo rozvojového charakteru. Nie je to obmedzené na jednu oblasť. Ako novinku by som rád spomenul sociálne dlhopisy. Teraz je celosvetovým trendom mať ESG akcie a dlhopisy, ktoré sú zodpovedné voči životnému prostrediu i spoločnosti ako celku.

Tieto sociálne dlhopisy, ktoré sa uviedli na burzu, sa využijú na financovanie nájomného bývania, o ktorom sa v súčasnosti veľa hovorí a toto je počin súkromného sektora, konkrétne Slovenská sporiteľňa ich uviedla. Mne sa to osobne veľmi páči. Je tu vidieť sociálny a spoločenský rozmer burzy, že ľudia, ktorí majú peniaze, ich využijú na prospešný projekt, ktorým je financovanie nájomného bývanie pre sociálne znevýhodnené skupiny. Majú z toho veľmi malý výnos, ale je porovnateľný napríklad s tým, čo je možné získať na bankových úložkách a je to zároveň zalistované na burze, takže je tam stále možnosť odpredať to cez burzu. Vidím v tom potenciál pre ďalší rozvoj  tohto sektora aj u nás. Nemusí to byť len sociálne bývanie, môžu to byť aj štandardné dlhopisy na iné nájomné bývanie. Ide o pomerne stabilnú investíciu, ktorá je zabezpečená nehnuteľnosťami. Máte tam určitú garanciu príjmu z nájmu. 

Financovanie môže byť aj cez akcie, takže ak by vstúpila spoločnosť, ktorá vlastní nehnuteľnosti, nemusí vydávať iba dlhopisy, ale môže prísť aj s akciami a financovať výstavbu nájomného bývania cez akcie a nie cez dlh. Samozrejme, môže to aj kombinovať. V zahraničí je to trendom, tam sa nachádzajú rate spoločnosti, ktoré na Slovensku chýbajú. Tým, že to ide cez burzu, je to plne transparentné, investor získa ďaleko viac informácii a vždy môže vystúpiť, niekedy aj s kapitálovým ziskom, najmä v prípade akcií z burzy.

Hovorili ste o veľmi malých ziskoch pri dlhopisoch. Koľko to približne je?

Ten výnos, ak si to správne pamätám, bol v prvých rokoch 0,15 % a v posledných rokoch to bolo 1,4 % ročne. Je lepšie ísť na stránku emitenta a pozrieť sa presne na ich podmienky. My sme tí, ktorí umožnia, aby sa obchodovalo aj na burze, nie len priamo, ale tie podmienky sú vždy zverejnené priamo u toho, kto to emitoval.

Máte aj akcie s dividendami?

Áno, samozrejme, sú aj akcie s dividendami.

Ako funguje odpredanie cenných papierov? Keď si napríklad nakúpim cenné papiere cez banku, ona to hneď odkúpi alebo musím počkať, kým to odkúpi niekto na trhu? 

Musíte počkať, kým to niekto odkúpi, pretože v súčasnosti nemáme tvorcov trhu. Keď sa banka, obchodník alebo iná inštitúcia rozhodne aktívne odkupovať svoje alebo iné produkty, tak ide len o ich dobrovoľné rozhodnutie. Momentálne nemáme market makerov. Vždy sa čaká na protistranu, ktorá by mala záujem to odkúpiť.

Ako dlho sa zvyčajne čaká?

Nedá sa to generalizovať. Každá emisia je rozdielna. O niektoré je väčší záujem, o niektoré menší. Často sa stáva, že si to odkupujú väčšinový vlastníci, keďže chcú využiť koncentráciu vlastníctva. 

Je to skôr v mesiacoch alebo v týždňoch?

To záleží. Je to vždy dopyt a ponuka. Keď ponúknete ojazdené auto za cenu nového, je otázne, či to aj naozaj niekto kúpi. Možno po 50tich rokoch, keď sa z toho auta stane veterán, tak na ňom možno aj zarobíte. Vždy ide o to, trafiť sa do správnej ceny.

Je cena na burze určená?

Cenu určuje trh, takže je daná. Avšak, viete odpredávať cenné papiere za ľubovoľnú cenu, vždy to viete umiestniť aj s inou cenou, ako bola tá posledná vyhlásená cena, ale je otázne, ako dlho budete čakať na protistranu. To sa netýka len slovenskej burzy, to sa týka všetkých kapitálových trhov. Človek vie zadať pokyny na kúpu a predaj kedykoľvek, ale je otázne, či vôbec niekedy bude taká, akú požadujete. Toto nie je špecifikum len kapitálového trhu, takto to funguje všeobecne v živote. Cena musí odzrkadľovať dopyt a ponuku, aby ste našli protistranu.

Burza je akciová spoločnosť. Za minulý rok ste mali obrat približne 1,4 milióna eur. Aký je biznis model burzy? Na čom zarábate?

Burza zarába na poplatkoch, napríklad z obchodovania. Ide o zmes poplatkov tých, ktorí obchodujú, ale zároveň aj od emitentov, ktorí platia poplatky za vstup na burzu, okrem vstupu cez IPO. Pri tomto vstupe je poplatok nula eur, no vyberáme aj ročné poplatky. Poplatok za vstup, v prípade, že by sa firma rozhodla vstúpiť na regulovaný voľný trh, ktorý je z tých regulovaných trhov najvoľnejší, je 3 500 eur a 700 eur je ročný poplatok. Za obchod, čo si účtuje burza, sa k tomu pridávajú príplatky brokera, to je 0,08 % z objemu obchodu. Minimálne je to jedno euro, maximálne 332 eur. Tam záleží od toho, koľko si broker vypýta, za umožnenie obchodu. Broker je vždy členom burzy.

Vy ste riaditeľom Burzy cenných papierov v Bratislave. Ako vyzerá váš tím a koľko máte ľudí?

O burzu sa stará niečo cez 20 ľudí. Je rozdelená na viacero divízií, napríklad na divíziu obchodu, ale aj IT divíziu. Každý sa stará o chod systémov. Máme však aj ľudí, ktorí sa starajú o emitentov a o členov burzy. Tím je stabilný, ale samozrejme, k prirodzenej fluktuácii zamestnancov dochádza, ale sú to ľudia, ktorí sú na burze dlhodobo, dobre poznajú prostredie, ktoré je veľmi unikátne. Keďže sme jediná burza na Slovensku, know-how nemá u nás veľa ľudí, pretože je to veľmi špecifické a aj preto, je náš kolektív stabilní.

Máte na burze najmä slovenské firmy alebo aj zahraničné?

Každá firma má minimálne slovenské korene, ale sú tu firmy, ktoré pôsobia aj v zahraničí.

Spájate firmy s investormi. Keby som sa mal opýtať na stratégiu rastu, v čom vidíte väčší potenciál? Je lepšie získať viac firiem alebo viac investorov?

To je otázka, že čo bolo skôr? Sliepka alebo vajce? Potrebujete oboje. Investori neprídu na burzu, ak z ich pohľadu nemajú čo kúpiť a zároveň emitenti neprídu, ak na burze nevidia investorov. Cieľom je budovať oboje. Tu vidím potenciál pre firmy, ktoré sa zaoberajú investičným bankovníctvom alebo poradenstvom, ale aj pre obchodníkov s cennými papiermi. Ide o stále nevyužitý trhový priestor. Ak by prišli nové firmy, tak si manažéri emisií budujú reputáciu a nerobia to zadarmo, takže je v ich záujme, aby si našli tieto príležitosti. Investičné banky alebo poradcovia prinášajú firmy na burzu a zvyknú si účtovať tzv. success fee. Nová generácia, ktorá je práve v našom veku, je zvyknutá investovať a čoraz viac sa snaží investovať.

Žiaľ, na Slovensku až tak veľmi ľudia neinvestujú, často ani nevedia, že majú takú možnosť. Verím, že je to aj o tom finančnom vzdelávaní a o finančnej gramotnosti. Je potrebné, aby sa aj na školách hovorilo o zodpovednom investovaní, ako to prebieha a že sú tu takéto možnosti. V tomto vidím dlhodobý nedostatok nášho vzdelávacieho systému. Potrebujeme získať investorov a pritiahnuť sem ich pozornosť. Je to kooperácia celého trhu a snahy emitentov. Investori z danej krajiny radi kupujú to, čo poznajú, to, čo im je blízke. Firmy, ktoré sú z ich krajiny, ktoré im ponúkajú produkty, majú zákazníkov samotných investorov. Ak sa im páči nejaký produkt, premýšľajú nad tým, že by sa stali akcionármi a vlastne podporovali firmu cez kúpu produktov a zároveň aj iným spôsobom, a to vo forme zvyšovania jej hodnoty.

Toto funguje všade vo svete, či už je to Taliansko, Francúzsko, Nemecko, Spojené štáty a tento potenciál je aj na Slovensku. Neustále počúvame o úspešných slovenských firmách, aj napriek tomu, aké je Slovensko malé, máme veľa firiem, ktoré sú úspešné aj v zahraničí a práve tie by mali zvážiť vstup na našu burzu. Tu je dôležité spomenúť, že akonáhle vstúpite na burzu, je omnoho jednoduchšie vstúpiť na inú burzu, pretože splníte podmienky u nás a potom máte možnosť za určitých okolností aj duálneho listingu. Vďaka nemu máte jednoduchý vstup na burzu a môžete získať inštitucionálnych investorov.

To znamená, že firmu by mohli kúpiť podielové fondy, ktoré hľadajú príležitosti na zvyšovanie kapitálu. Tiež je to dobrý marketing pre toho, kto by sa snažil ponúkať vo svojom fonde aj slovenské firmy, keďže v súčasnosti nie je takáto možnosť pre bežných investorov. Máme tu rôzne fondy kvalifikovaných investorov, ktoré nie sú prístupné každému. Pri nich musíte splniť veľmi veľa podmienok, čo sa týka objemu peňazí, ktoré máte k dispozícii, vaše know-how a je to veľká príležitosť aj pre firmy, aj pre investorov.

Patrícia Prašovská
 

Som študentka Fakulty masmediálnej komunikácie a v Podnicaste zodpovedám za sociálne siete a uverejňovanie epizód. Mám skúsenosti s písaním, editovaním a moderovaním v rádiu.

Click Here to Leave a Comment Below 0 comments

Leave a Reply: